Keď v Európe v rokoch 2010-2012 zúrila dlhová kríza, Európska komisia (EK) si projektovala optimistické scenáre ďalšieho vývoja. Tie mali dokumentovať dôležitosť záchrany periférnych krajín a načrtnúť skorú konsolidáciu ich financií. Finančná kríza z rokov 2008 a 2009, ktorá európsku dlhovú krízu spôsobila, mala byť jednorazová udalosť. Všetko sa malo dostať do niekoľkých rokov do starých koľají.

No nedostalo sa. Keď EK v roku 2012 projektovala budúcu trajektóriu talianskeho dlhu, ten mal do roku 2020 klesnúť z úrovne 125 percent HDP k 110 percentám. V roku 2030 malo už Taliansko plniť Maastrichtské kritéria dlhu pod 60 percentami HDP. Realita bola ale totálne odlišná.

roku 2019 EK svoje odhady výrazne zreálnila a taliansky dlh v roku 2030 projektovala k úrovni 140 percent HDP. O Maastrichtských kritériách nemožno už ani snívať. Súčasná epidémia koronavírusu a jeho ekonomická devastácia naznačuje, že taliansky dlh už v tomto roku môže vzrásť do pásma 160 až 180 percent HDP.

Dlhodobá finančná udržateľnosť Talianska dosiahla nerealistické kontúry. Najmä pri neblahom demografickom vývoji v krajine a prestarnutej populácii, ktorá požaduje sociálne výhodu tu a teraz. Šanca, že ekonomicky neefektívne Taliansko z krízy vyrastie, je mizivá. Tretia najväčšia ekonomika eurozóny je príkladom neudržateľnosti súčasného nastavenia Európskej únie či eurozóny.

Narodené z dlhu

„Sme vo vojne,“ povedal na margo boja s koronavírusom francúzsky prezident Emmanuel Macron. A každá vojna je drahá. Pocítili to aj Američania v boji o nezávislosť od Veľkej Británie. Nezávislosť síce vyhlásili v roku 1776, no vojna trvala až do Parížskeho mieru v roku 1783. Medzitým naakumulovali objemný dlh, ktorý nedokázali splácať. Ten stratil pre investorov väčšinu svojej hodnoty a kupovali ho iba špekulanti za zlomok jeho nominálnej hodnoty.

Americká vláda bola v ťažkej pozícii. Svoje výdaje sa snažila najprv pokryť tlačením peňazí. Jej mena s názvom kontinentál však čoskoro spôsobila hyperinfláciu a ekonomiku uviedla do ešte ťažšieho stavu. Pokiaľ by Spojené štáty nedokázali splácať svoje dlhy, dostali by sa do nemilosti finančných trhov s ťažkými ekonomickými následkami. Zároveň by potopili domácich veriteľov, ktorí nakúpili viac ako polovicu dlhov nielen kontinentálnej vlády. ale aj samotných amerických štátov – 13 kolónií, ktoré bojovali za nezávislosť.

Sever proti juhu

Americká občianska vojna prišla na rad až o takmer sto rokov neskôr, no napätie medzi severom a juhom bolo prítomné už pri založení Spojených štátov. Kým severné kolónie ostali po vojne značne zadlžené, tie južanské boli bohatšie a prosperujúcejšie – svoje dlhy postupne splácali. Sever sa však boril s neschopnosťou získať nové peniaze na hospodársku obnovu. Prvý „minister financií“ americkej vlády, sekretár pokladnice Alexander Hamilton, však vymyslel spôsob, ako americké financie skonsolidovať.

Vyžadovalo si to

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa