Priezvisko svojho manžela nosíte iba pár týždňov. Zvykli ste si už predstavovať sa menom Hossová? Zatiaľ ešte nie. Aj keď ste ma oslovili v telefóne pani Hossová, chvíľu som rozmýšľala, s kým vlastne hovoríte.

Skúšali ste si už pred svadbou nový podpis? Nie, uvedomila som si to až v kostole, keď mi kňaz povedal, že sa mám podpísať manželovým priezviskom.

S Mariánom ste spolu chodili šesť rokov. Zmenilo sa po svadbe niečo zásadné? Nič, iba moje priezvisko.

Zasnúbili ste sa už pred tromi rokmi. Prečo ste so sobášom čakali tak dlho? Čas sme nejako špeciálne neriešili, takto nám to proste vyhovovalo.

Nečakáte babätko, ako sa pošuškáva? Zatiaľ o tom neviem, aj keď priznávam, že by sme už chceli.

S Mariánom ste sa zoznámili ako prváčka na vysokej škole v Trenčíne. Doštudovali ste nakoniec v Amerike? Nie, celý čas som lietala domov do Trenčína na skúšky a takmer polovicu sezóny som vlastne trávila na Slovensku. Hoci nemám problémy s lietaním, na konci som toho mala už naozaj dosť.

Nemali ste chuť vykašľať sa na štúdium, keď ste už po zásnubách vedeli, že asi budete pani Hossová a manžel sa o vás výborne postará? To nie, dúfam, že vzdelanie raz využijem, aj keď je pravda, že momentálne sa prispôsobujem hlavne manželovmu programu. Doštudovať som však chcela od začiatku. A trvali na tom aj moji rodičia.

Už o mesiac sa s Mariánom vraciate naspäť do Chicaga. Čo tam robíte počas roka, keď je on na zápasoch? Doteraz som sa hlavne učila a cestovala hore-dolu. Balila som sa a vybaľovala. Po tom, ako Marián podpísal s klubom dvanásťročnú zmluvu, venovala som sa hľadaniu domu a jeho zariaďovaniu.

Pokiaľ viem, neplánujete sa tam usadiť natrvalo. Nie, Marián má síce nekonečnú zmluvu, no hrať bude dovtedy, kým mu bude zdravie slúžiť. Potom sa určite vrátime.

Dom ste už našli aj zariadili, školu skončili, nemáte obavy, že teraz sa budete nudiť? V Chicagu som chodila na francúzštinu, predtým na angličtinu, starám sa o domácnosť a venujem sa svojím záľubám. Snažím sa vždy si niečo nájsť, pretože keď hrá Marián vonku a som sama doma, ten čas ide naozaj pomaly.

Máte tam aspoň nejakú kamarátku, s ktorou sa občas stretnete na kávičke? Najčastejšie sa stretávam s Majkou Kopeckou, s ktorou sme sa spoznali pred rokom v Detroite. Keďže sme sa doteraz stále sťahovali z miesta na miesto, na nejaké pevné kamarátstva veľmi nebol čas.

Čo s manželom robievate, keď má aspoň trochu voľno? Keď bolo pekné počasie, chodili sme v Chicagu po rôznych atrakciách, iba tak sme spoznávali mesto. V zime zas ideme do kina alebo niekam na večeru. Keď má Marián šnúru zápasov, je rád, keď má doma pokoj a pohodu.

Chodíte po skončení sezóny aj na letné dovolenky? Obaja máme radi teplo, ale keď už prídeme do Trenčína, nechce sa nám ísť nikam. Máme tu kamarátov a rodinu, na ktorých sa tešíme, a tak sa väčšinou navzájom navštevujeme. To je pre nás najlepšia dovolenka.

Takže vaša svadobná cesta na Maldivy bola výnimkou? Mali sme tam súkromie, týždeň len pre seba, boli sme na malom ostrove, kde bolo len zopár ľudí. Takže taká exotika.

Aj ste sa počas dovolenky dozvedeli o sebe niečo, čo ste za šesť rokov nezistili? (Smiech). Nebolo čo, veď spolu bývame takmer päť rokov a keďže nemáme deti, naozaj sa venujeme iba jeden druhému. Vieme o sebe asi všetko.

S Mariánom ste sa zoznámili, keď ste mali devätnásť rokov, on už bol známy hokejista. Nemali ste jeho plagát, ako to dievčatá mávajú, prilepený na stene? Nemala som také idoly ani oblepené steny. Keď ma na diskotéke oslovil, vedela som síce, kto je, no vôbec som to neriešila. O šport som sa totiž veľmi nezaujímala.

Závideli vám kamarátky, keď ste im povedali, s kým chodíte? Išlo to tak postupne, že som si ani neuvedomila, kedy sme spolu začali vážne chodiť. To, či mi závideli, neviem, no na začiatku sme to brali tak, že veď uvidíme, ako sa bude náš vzťah ďalej vyvíjať a nechávali sme tomu voľný priebeh. Pre mňa bola najväčšia zmena, keď som za ním odišla do Ameriky.

Je vám príjemné alebo nepríjemné, že stojíte po boku muža, za ktorého by iné ženy dali život a dávajú mu to aj patrične najavo? Neviem, ja som sa ešte nestretla s tým, že by mu ženy vyslovene niečo naznačovali, keď som pri ňom (smiech). No a keď niekam ideme a fanúšikovia chcú od Maja podpis, vôbec mi to neprekáža. Keby som bola jeho fanúšička, aj ja by som si ho prišla vypýtať.

Predstavovali ste si v osemnástich rokoch takýto život alebo ste skôr túžili byť úspešnou ekonómkou a pracovať na vlastnej kariére? Určite som si takýto život nepredstavovala. Mala som ambície vyštudovať, nájsť si tu niekde dobre zamestnanie a mať rodinu. Život to však zariadil ináč a som veľmi rada, hoci je pravda, že z mojich ambícií sa zatiaľ naplnilo iba to štúdium. V Amerike totiž pracovať nemôžem.

Ale na rodinke už pracujete? (Smiech)

Takže sa vlastne splní všetko... Život so športovcom je náročný v tom, že sa vlastne podriaďujete jemu. Maja som spoznala ako hokejistu, vedela som, do čoho idem, takže to, či raz budem pracovať a venovať sa vlastnej kariére, alebo sa starať o rodinu, ukáže čas.

Marián má vraj slovenskú kuchyňu veľmi rád. Vyvárate mu každý deň alebo ste podľa vzoru Američanov nabehli na rýchle občerstvenia? Počas sezóny varím skoro každý deň, hoci musím priznať, že keď som prišla do Ameriky, veľa som toho variť nevedela. S mamou som dosť často telefonovala.

Keď chcete manžela prekvapiť dobrou večerou, čím sa mu najväčšmi zavďačíte? Klasickým vysmážaným bravčovým rezňom so zemiakmi.

Marián je jedným z najlepšie zarábajúcich hokejistov na svete a kúpiť si môže prakticky čokoľvek. Je ťažké vymyslieť pre neho darček, ktorý by ho potešil? Áno, s tým som mala problém hlavne na začiatku nášho vzťahu, no potom som pochopila, že ak chcem byť originálna, nemôže to byť niečo hmotné. Teraz viem, že mu urobím radosť hlavne pekným večerom s jeho obľúbeným jedlom.

Ale na tridsiatku ste mu kúpili hodinky? Hodinky má veľmi rád, kúpila som mu také, o ktorých som vedela, že sa mu veľmi páčia.

Za milión? Nie, nie...

Prekvapil vás, naopak, Marián darčekom, ktorým vás úplne ohúril? Marián pozná môj vkus a vždy vyberie niečo pekné. Ale najkrajší darček bola kúpa psa. Vedel, že som po ňom odmalička túžila.

Cestuje s vami do Ameriky? On je Američan, kúpili sme si ho tam. Ale áno, cestuje s nami hore-dolu.

V poslednom čase ste sa objavili na viacerých spoločenských akciách. Kupujete si šaty už dopredu v Amerike? Väčšinou si naozaj všetko nakupujem tam. V Trenčíne nechodím po obchodoch takmer vôbec. Možno sa zdá, že sa často objavujeme na akciách, no tento rok to bola skôr náhoda. Najprv naša svadba, Zlatý puk, potom Stanley cup.... Tých šiat až tak veľa nepotrebujem, pretože zvyšok roka nechodíme nikam.

Tešíte sa naspäť do Chicaga? Áno aj nie, utieklo to strašne rýchlo. Hovoríme si, keby sa tak dalo zostať ešte aspoň mesiac.

Aký máte pocit, keď zatvárate dvere tohto krásneho bytu a viete, že na desať mesiacov odchádzate? Nejako to neriešime, proste sa zbalíme a ideme. Taký je život.

Janka Hossová: Svadba nič nezmenila

Výber pre vás