Slovenskí fanúšikovia vás už poznajú z koncertov Rage a Tarje Turunen. Ako vyzerá vaša sólová šou?

Hrám na bicie, veľmi zvláštnu muziku z môjho posledného albumu. Uvidíte veľmi čudne vyzerajúceho chlapíka za bicími.

Váš posledný album Sinfonica nie je konvenčný rockový album. Hráte na bicie do orchestrálnej hudby. Ako ste museli prispôsobiť svoje hranie orchestrálnemu aranžmánu?

Bola to jedna z najnáročnejších vecí, aké som kedy nahrával. Tá hudba znie možno jednoducho, sú to samé slávne motívy. Ale vybral som si ich úmyslene, aby to bola hudba, ktorú ľudia poznajú. Je tam veľa melódií. Všetky stopy sme nahrali so samplami, pretože živý orchester by nikdy nehral na metronóm. Takto som do toho mohol presne nahrávať. Živý orchester by hral s dirigentom a ťažko by sa mi do toho triafalo.

Takže aj naživo hráte do predohratých stôp?

Presne tak.

Ako na album reagovali znalci klasickej hudby?

Prekvapili ma, väčšine sa to páčilo. Povedali mi, že je to veľmi dobre zahraté, čo beriem ako kompliment. Veľa klasických muzikantov vyrástlo na rocku, takže majú veľmi otvorené uši.

Je o vás známe, že máte rád Franka Sinatru a rád spievate jeho piesne. Neskúsite ich zaspievať na koncerte, alebo nahrať na platňu?

Rád spievam Sinatru. Veľmi mi sedí, lebo mám prirodzene hlboký hlas. Nahrať to by mohlo byť zábavné, ale úprimne...neviem, kto by to počúval. Už to nahral Sinatra, nevidím dôvod, aby som ho opakoval (smiech).

Metalový koncert by to určite ozvláštnilo...

Určite by sa to veľa ľuďom páčilo. Problém je, že v metale už bolo všetko vymyslené. Všetci hrajú a vyzerajú podobne. Preto sa to snažím nebrať vážne a trochu experimentovať.

Ako sa Američan usádzal v Európe?

Hrával som tu na turné ešte keď som žil v Amerike. Európa ma príjemne prekvapila a jedného dňa som si uvedomil, že život v Európe je lepší. Kamaráti mi vraveli, aby som neblbol, že v Amerike máme všetko. Ale európsky životný štýl sa mi páči viac. Páčia sa mi všetky tie rozdiely medzi krajinami, kultúrami a jazykmi. Američanovi to trochu komplikuje život. Už tu žijem 12 rokov a pochybujem, že sa vrátim do Ameriky.

Opustili ste svoju domovinu, neustále ste na turné, pendlujete medzi európskymi štátmi, aký máte osobný život?

Mám 51 rokov a nemám osobný život. Teraz som bol dva týždne doma, zajtra znova vyrážam na koncertné turné do Južnej Ameriky. Ale toto bol vždy môj sen, tak som si ho splnil. Druhá strana mince je, že žijem na letiskách a na pódiu. Nie je to ľahký život. Už tridsať rokov sa stopercentne venujem hudbe. Možno je to trochu sebecké.

Stojí to za to?

Áno. Nechcem urážať nikoho, kto si založil rodinu a vedie "normálny" život. Ale mne to vždy pripadalo príliš obyčajné. Nelákalo ma mať rodinu, deti a normálnu prácu. Vnímal som to ako obmedzenie slobody. Takto som slobodný a robím to, čo mám rád. Nemám manželku, deti, rodinný dom na predmestí a gril v záhrade. Ale nechýba mi to. Pracujem na tom, aby som bol lepší hudobník a hrám pre ľudí. Viem, že to nie je pre každého.

Na cédéčkach občas nechávate filozofický odkaz o tom, že človek sa musí naučiť milovať seba samého, aby mohol milovať iných. Je toto váš prístup k životu?

Verím v to. Keď som študoval na univerzite, študoval som elektrotechniku, ale zapísal som sa aj na psychológiu. Ten výrok pochádza od amerického psychológa Abrahama Maslowa. Je to jeho teória šťastia. Je dobré, ak mám rád sám seba a dokážem žiť aj keď som medzi ľuďmi ktorým na mne nezáleží.

Mimochodom, veľa cestujem po svete a verte mi, že cestovanie a poznávanie iných národov je tá najlepšia škola na svete.

V inom rozhovore ste povedali, že na nahrávkach Rage sú vaše bicie prehraté samplami, je to pravda?

Je. Netuším, prečo to urobili. Tvrdili, že metaloví fanúšikovia to chcú počuť takto. Ale také niečo sa predsa nedá odhadnúť. Žiadal som ich, aby to nerobili, ale postupom času mi to začalo tak liezť na nervy, že som odišiel.

Sú bicie takto nahraté na všetkých albumoch?

Na všetkých okrem Welcome To The Other Side. Dokonca aj na živých albumoch to prehrali samplami a kvantizáciou. Celé koncertné DVD od Rage je postrihané a poopravované. Radšej nech sú tam chyby, ale nech to je naživo.

Je zlé, keď všetci znieme rovnako. Toto je v nemeckej hudbe trochu problém, mnoho tamojších nahrávok produkuje a mixuje ten istý producent. A ten stále používa tie isté sample. Takže na nahrávkach Helloween, Gamma Ray, alebo Blind Guardian počujete vlastne tie isté bicie. Lezie mi to na nervy.

Navyše, ako bubeník robím aj veľa kliník. A hrám tam na nejakých bubnoch, blanách a čineloch a hovorím divákom ako tie veci skvele znejú. Potom idem do štúdia a prekryjú mi to samplami, ktoré má desať ďalších kapiel?

Preto som odišiel z Rage. Ručím vám za to, že na Tarjiných nahrávkach hrám ja osobne. Ja som tie bicie naladil a nahral a nie sú tam žiadne sample.

Vraj ste si príliš nesadli s Victorom Smolskim z Rage. Predtým ste hrali s Yngwiem Malmsteenom, o jeho sebavedomí kolujú hotové legendy. Skutočne sa s týmito virtuózmi tak ťažko hrá?

Yngwie je tak trochu egomaniak a ťažko sa s ním pracuje. Ale je slávny, pretože vymyslel úplne nový štýl hudby. Victor jednoducho nie je slávny. Možno si o sebe myslí, že je nový gitarový hrdina, ale obávam sa, že teraz tu nie je pre nich toľko miesta (smiech). Victor má šialené ego bez reálneho základu. Malmsteen má ego, pretože má za sebou obrovský kus tvorby a slávy. To, čo hrá on, nehral pred ním nikto. Takže keď som hral uňho, musel som hrať to, čo požadoval. Nie vždy mi to bolo príjemné. Problém bol aj v tom, že Yngwie vtedy dosť pil a fetoval kokaín. Čo ho dosť vykoľajovalo. Ja som bol vždy triezvy, takže si dokážete predstaviť, ako to vyzeralo.

Joe Lynn Turner mi hovoril čosi podobné...

Poznám sa s ním, hovoril mi príbehy o tom ako ho Yngwie vytláčal z pódia, aby mal viac miesta pre seba. Dosť si o sebe myslí. Ale ak chcete s Yngwiem hrať, musíte sa s tým zmieriť. Ale po dvoch rokoch som sa zbalil.

Hrali ste so šialeným množstvom kapiel a umelcov po celom svete. Potrebujete neustálu zmenu?

V dnešnej dobe sa kapely dožívajú tak troch rokov. Často som sa aj snažil v kapele zostať. Veď v Rage som strávil osem rokov, dvanásť rokov som hral s Axlom Rudim Pellom. Ale niekedy sa potrebujem pohrúžiť do inej hudby. A niekedy to prestane fungovať medzi ľuďmi. To je ako so vzťahmi. Nie vždy je to zlé. Z niekoľkých kapiel som odišiel veľmi slušne, aby som sa mohol vrátiť. Je tam veľa dôvodov, od peňazí, cez egoizmus, pitie a drogy až po rozdielne názory na hudbu.

Kto už robil niekoľkomesačné turné v autobuse, vie o čom hovorím.

Vraj ste skúšali s kapelou Dream Theater. Je to pravda?

Nie. Nehral som s nimi, ani sa ma nepýtali. Na jednej strane by to mohlo byť zaujímavé, na druhej strane by som asi nechcel nahradiť Mikea Portnoya. Porovnávali by ma s ním a to by asi nebolo príjemné. Som Mike Terrana a chcem hrať ako Mike Terrana a nie neustále myslieť na to, aby som hral ako Mike Portnoy. Neviem, kto to miesto dostane, ale bude to mať ťažké.

Dokázali by ste si spomenúť na najbizarnejší moment vašej kariéry?

Tých bolo strašne veľa...dokázal by som o nich napísať knihu. Ale jeden vám poviem. Ako som odišiel od Yngwieho Malmsteena. Hrali sme v meste Columbus, v štáte Ohio. Bolo tam asi 1500 ľudí a už sme väčšinu vystúpenia mali za sebou. Malmsteenova manželka mala narodeniny a dohodli sme sa, že zahráme Pretty Woman. Potom mali na pódium dotlačiť obrovskú narodeninovú tortu, ona ju mala sfúknuť a všetci by jej zaspievali Happy Birthday.

Ale stalo sa to, že jeden zo zákulisných technikov svojou tlstou riťou tú tortu zrazil na zem. Yngwie sa vzápätí začal hádať so svojou ženou.

Ak vezmete svoju manželku na osemmesačné turné, to je čistý Spinal Tap. Takže tí dvaja sa hádali a ja som začal hrať nejaký jazz, aby som zabavil divákov. Malmsteen na mňa vybehol a povedal mi, aby som prestal, tak som prestal. Diváci sa rozrehotali, Malmsteen sa vrátil ku hádke so svojou ženou.

Ale pred pódiom bolo 1500 ľudí, ktorí si zaplatili za koncert. Tak sme s klávesákom začali improvizovať. Vtedy Malmsteen vybehol na pódium a tresol gitarou do mojich bicích. Gitara sa mu zlomila vodvoje. Hodil som paličky do Malmsteena a zmizol som. Odvtedy sme sa spolu nebavili. Mal som dosť Malmsteena, jeho fetovania, aj jeho ženy.

Tí ľudia zaplatili za koncert a nie za to, aby počúvali Malmsteena ako sa naťahuje so svojou ženou.

Mike Terrana: Rodina mi nechýba