Dinosaury
V jednej českej obci žije Josef (Martin Pechlát), ktorý svoju manželku Evu (Magdaléna Borová) a ich spoločné deti vedie k životu bez technológií. V ich dome nie je zavedená elektrina, nemajú mobil ani počítač, perú ručne, na dvore majú množstvo zvierat a rodičia chodia bosí. Ich najstaršia dcéra Žofka (Dorota Šlajerová) toho však má už plné zuby, chce žiť ako jej rovesníci.
Josefov dom susedí s pozemkami Viktora (Marek Daniel), ktorý na svojich poliach vo veľkom využíva škodlivé pesticídy, následkom čoho Josefovi vymrú všetky včely. K Viktorovi práve prišiel jeho syn Míra (Tomas Sean Pšenička), ktorý inak žije so svojou mamou v Prahe. Víta ho otcova mladá manželka (Judit Pecháček) prekypujúca veselosťou, ktorá ho s dobrým úmyslom obdaruje figúrkami dinosaurov – akoby to bol malý chlapec.
Mírovi sa páči Žofka a pokúša sa ju zaujať svojou aktivistickou činnosťou. Tá však čoskoro zistí, že Míra je obyčajný zbabelec. Má plno rečí, no „skutek utek“ – keď jej napríklad ukazuje video, ako sa jeho kamarát prilepil o asfalt, Žofka sa ho pýta: „A ty si sa prečo neprilepil?“
Kde chceš spať?
Film ukazuje dvoch dominantných mužov, ktorí chcú určovať smer, akým by sa mal uberať život ich rodín. Hoci Josef v istých momentoch pôsobí sympaticky, v skutočnosti ide o veľmi bezohľadného človeka. Kým jeho manželka drie medzi prascami vo Viktorovom poľnohospodárskom podniku, on je doma a robí si svoje.
Keď sa Eva vráti, musí variť, prať a vykonávať ďalšie množstvo prác. Ani len okúpať sa nemôže bez toho, aby nevynaložila energiu – vodu si musí podonášať zo studne a ešte si ju aj musí zohriať.
Viktor sa zdá byť o čosi miernejší, hoci aj on vyvíja na svojho syna určitý nátlak. Nepáči sa mu, že sa stretáva so Žofkou a pokúša sa ho zasvätiť do vecí rodinného podniku, ktorý by mal jedného dňa zdediť. Nie je to však primárne on, kto doma vládne železnou päsťou, ale jeho otec (Bolek Polívka).
Čítajte viac Diabolská svokra, ktorá infiltruje vašu spálňu aj nočné mory
Je na vozíku, ťažšie rozpráva a zdá sa, že prekonal mŕtvicu. Napriek svojmu zdravotnému hendikepu je k svojim príbuzným krutý a vyžaduje od nich, aby bolo všetko tak, ako si to predstavuje on. Viktor sa mu podvoľuje, no úplne spokojný s tým nie je.
Míra sa po celý čas pokúša o nejakú revoltu, no ide mu to iba veľmi ťažko. Občas niečo odvrkne svojmu otcovi, no to je asi tak všetko. Keď Žofku vezme na jej prvý aktivistický protest, takmer ihneď sa vzdá polícii, zatiaľ čo ona sa aj naďalej vzpiera.
Žofka, v ktorej sa búri krv, sa rozhodne odísť od rodiny k Mírovi do Prahy. Jeho mama a jej partner ich prijmú s jemnými rozpakmi a scéna, ktorá nasleduje, je takmer až groteskná. Keď im totiž pripravujú miesto na spanie, mama sa spýta, či chce Žofka spať v obývačke na gauči, alebo v Mírovej posteli.
Tá to odmieta: chce spať s ním. Takto sa dohadujú hodnú chvíľu, až pokým sa dievča neurazí. Medzi Mírom a Žofkou sa pritom dovtedy nič romanticky ladené nestalo, a azda ani nezvyčajná Josefova výchova nie je dôvodom, pre ktorý by Žofka nemohla porozumieť problémovej situácii so spaním.
Najviac sa vydaril koniec
Snímke Sucho by prospelo, keby jej dej nebol taký rozvláčny, miestami až nudný. Divák sa ťažko vžíva do jednotlivých postáv, najmä čo sa týka mladých protagonistov. Na jednej strane sa dá rozumieť ich hnevu, zaujímavý je kontrast, ktorý medzi nimi je: kým Žofka nemá žiaden problém ihneď konať, Míra je idealista, ktorý sa za svoje presvedčenie nedokáže postaviť. Jeho najväčším prejavom vzdoru je vypustenie prasiat – čo je síce trochu nepríjemné, ale určite to nepredstavuje žiaden závažný problém.
Hoci neustále kritizuje svojho otca a spôsob, akým vedie podnik, neponúka mu žiadne adekvátne argumenty či riešenie. Myslí to síce dobre, no jeho námietky pôsobia detinsky. Žofka je zasa príliš horlivá a razom sa ocitne v Nemecku spolu so svojím novým priateľom, kde sa spoločne zúčastňujú rôznych protestov. Je to celkom neuveriteľná situácia vzhľadom na to, že Žofka nemá žiadne peniaze ani batožinu, je bez mobilu a bohvie, či má nejaké doklady. Občiansky preukaz jej otca je totiž dva roky neplatný.
Najlepším úsekom nového filmu Bohdana Slámu je jeho záver, v ktorom dôjde následkom smutnej udalosti k spojeniu oboch rodín a k prehodnoteniu ich životných zásad. U viacerých postáv vidíme zaujímavý charakterový vývoj a niekoľko zmien v ich životoch, ktorými sa odklonili od svojich predchádzajúcich radikálnych postojov.
Čítajte viac Maďarsko-slovenský film Vysvetlenie na všetko vyhral Febiofest
Skvelé herecké výkony predviedol (s bradou takmer nespoznateľný) Martin Pechlát, ďalej Magdaléna Borová a Marek Daniel. Medzi negatíva snímky patrí okrem trochu kostrbatého deja a viacerých logických nezmyslov aj hudba.
Sucho je trochu banálnym filmom, ktorý sa snaží poukázať nielen na environmentálne témy, ale aj na neustály rozpor, v ktorom sa naša spoločnosť v súčasnosti nachádza. Stále intenzívnejšie cítime, ako sa svet rozdeľuje na dva tábory, ktoré proti sebe čoraz agresívnejšie bojujú.
Snímka zdôrazňuje, že hoci máme odlišný pohľad na svet, stále existujú veci, ktoré nás spájajú. Nemusíme sa zakaždým kŕčovito držať spôsobov, ku ktorým sme sa kedysi uchýlili z dôvodov, ktoré si dnes už ani nepamätáme. Občas by sme mali vystúpiť z našej bubliny a vypočuť si, čo nám hovoria ostatní. Možno by potom svet bol o niečo lepším miestom.
