Povinná vojenčina v 21. storočí? Rodovo neutrálna a vyberá tých najlepších, ukazuje švédsky model
V niektorých štátoch Európy sa debatuje o návrate základnej vojenskej služby. Experti dávajú za vzor Švédsko, iní vravia, že sa treba viac sústrediť na zálohy.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Začína sa to jedným digitálnym dotazníkom. Vyplniť ho musí každý občan Švédska na začiatku toho roku, v ktorom oslávi 18. narodeniny.
Mladí Švédi a Švédky v ňom musia odpovedať na 40 otázok.
Na základe odpovedí časť z nich (asi 21 percent) armáda zavolá na fyzické a intelektuálne testy. Z nich si vyberú časť ľudí, ktorí budú musieť absolvovať základnú vojenskú službu.
Švédsko je jednou z mála krajín v Európskej únii či NATO, kde stále funguje povinná vojenčina. Nejde o vojenčinu, akú si pamätajú na Slovensku dnešní štyridsiatnici a starší muži, ktorí si ju museli odkrútiť. V prípade Švédska je to systém, v ktorom na základnú vojenskú službu ide len časť ročníka. No týka sa to aj žien.
„Švédsky systém brannej povinnosti je rodovo neutrálny. Je založený na kvalifikácii, ale cez odvodový proces musia povinne prejsť muži aj ženy,“ hovorí pre N Patrik Oksanen, analytik zo Štokholmského fóra pre slobodný svet.
Švédi sa k povinnej vojenčine vrátili v roku 2018, po tom, čo Rusko zabralo Krym a začalo vojnu v Donbase. Rovnako ju tento rok opäť zaviedlo aj Lotyšsko v reakcii na plnoformátovú ruskú inváziu na Ukrajine.
Po konci studenej vojny pritom väčšina krajín v Európe išla opačným smerom. Povinná vojenčina sa na Slovensku skončila v roku 2006, v Nemecku v roku 2011. Niektoré krajiny si ju zachovali či sa k nej vrátili. Momentálne platí pre pobaltské krajiny, Nórsko, Dánsko, Fínsko, Rakúsko či Grécko.
Plnoformátová invázia Ruska na Ukrajinu a hrozba väčšej vojny v Európy však v niektorých krajinách spustili debatu, často skôr za zatvorenými dverami ako na verejnosti, o tom, ako zvýšiť počet vojakov v armáde a či sa k nepopulárnej vojenčine nevrátiť.
Zmena vo Švédsku
Podľa jedného z expertov je práve švédsky model vhodnou cestou.
Ako vysvetľuje analytik Oksanen, testy počas odvodu trvajú jeden až dva dni a armáda sa pri nich snaží zistiť, ako by daný človek splnil kritériá na rôzne služby v armáde. Z týchto ľudí však iba časť skutočne napokon povolajú na základnú vojenskú službu.
„Ich počet sa však rýchlo zvyšuje, zo
