To druhé je pravda. Robert Fico a Robert Kaliňák prišli so skvelým nápadom. Fakultnú nemocnicu J. A. Reimana (z roku 1935) s kapacitou 1 233 lôžok od 1. júla prevedú pod ministerstvo obrany. Neprekáža, že už jednu vojenskú nemocnicu v Ružomberku máme. Ide o niečo iné. Okrem toho, že armáda prešovskú nemocnicu so záväzkami po lehote splatnosti 80 miliónov eur oddlží, rozviaže štátu ruky. Peniaze (stámilióny eur) na výstavbu sľubovaných 900 nových lôžok už nepôjdu zo zdrojov plánu obnovy (z eurofondov) či nebodaj zo štátneho rozpočtu.
Teda, samozrejme, pôjdu, ale z výdavkov ministerstva obrany. A keďže v rámci záväzkov NATO musíme zvyšovať výdavky na armádu, zabijeme jednou ranou dve muchy. Peniaze nepôjdu na zbrane, ale na nemocnicu. A keďže bude súčasťou infraštruktúry východného bloku NATO na hraniciach s Ukrajinou, pritečú pravdepodobne financie i priamo z Bruselu.
Kaliňák povedal, že si neželá žiadny „špagetový projekt, ktorý sa naťahuje desať, pätnásť rokov“. To môže v preklade znamenať, že v pekle svetovo unikátneho slovenského verejného obstarávania, ktoré hatí všetky stavby z verejných peňazí, sa táto stavba tomuto moru čiastočne vyhne. Pointa – za ktorú treba oboch pánov pochváliť – je, že nemocnica bude na 90 % slúžiť civilistom, teda občanom kraja.
To nič nemení na fakte, že vláda si nevie rady s výstavbou nemocníc v Martine a Banskej Bystrici, kde nie sú podpísané ani zmluvy so zhotoviteľmi stavieb. S megalomanstvom a amatérstvom Matovičovej a Hegerovej vlády sa budeme ešte dlho pasovať.
Prišla aj ďalšia dobrá správa. Najšpičkovejšia nemocnica v Bratislave by mala stáť bližšie k centru – v Ružinove. Po desaťročiach sa upúšťa od lokality na Rázsochách, ktoré sa stali symbolom nemohúcnosti a babráctva. Možno sa zmenou konečne zbavíme dlhoročného „prekliatia“.