Denník N

Ako to číta Ivan Mikloš: Prečo sú obchodné vojny neodvratné

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je bývalý minister financií

Prognózovať je ťažké, zvlášť budúcnosť (Yogi Berra), napriek tomu si dovolím jednu prognózu risknúť. Dá sa s veľkou mierou pravdepodobnosti očakávať, že miera ekonomického protekcionizmu a intenzita obchodných vojen sa v najbližších rokoch nezmenšia, ale skôr zväčšia. Hlavným dôvodom takejto predpovede je vývoj v Číne a v USA.

Ako sme už v tejto rubrike viackrát písali, rastový model čínskej ekonomiky, taký úspešný počas ostatných takmer štyroch desaťročí, vyčerpal svoje možnosti, a čo je ešte dôležitejšie, prezident Si Ťin-pching a čínska komunistická strana (čo sú a v najbližších rokoch určite naďalej budú určujúce politické sily v dnešnej Číne) sa nielenže nechystajú tento model opustiť, ale trvajú na jeho pokračovaní. Svedčia o tom výsledky marcového rokovania Národného ľudového kongresu Číny (NPC, teda čínskeho parlamentu), ktoré potvrdili, že krajina sa bude naďalej spoliehať na podporu priemyselnej výroby a exportu. Bude teda ignorovať rady takmer všetkých nezávislých medzinárodných a zahraničných expertov a inštitúcií, ktorí/ktoré už roky radia Číne, že jediným udržateľným riešením je prechod od rastu založeného na investíciách a exporte k rastu domácej spotreby, najmä spotreby domácností.

O tom, ako veľmi je čínska ekonomika vychýlená, svedčia údaje, podľa ktorých je dnes priemerný podiel spotreby (vládnej a súkromnej) na HDP vo svete na úrovni 72 percent, ale v Číne je to len 53 percent. Kým na svetovej ekonomike sa dnes Čína podieľa asi 18 percentami, jej podiel na globálnych investíciách je 32 percent a na globálnej spotrebe len 13 percent.

Takže Čína dnes celkom jednoznačne potrebuje prechod od rastu ťahaného investíciami a exportom k rastu ťahanému domácou spotrebou. Ukazuje sa však, že súčasný rast je nižší: v rokoch 2010 – 2019 to bolo priemerne ročne 7,7 percenta, v roku 2022 to bolo 3,1 percenta a vlani 5,2 percenta. A čím je rast nižší, tým je nižšia aj domáca spotreba a rastie čistý export, teda obchodný prebytok. Tento dosiahol v ostatných dvoch rokoch výšku 1 700 mld. dolárov.

Jedným z problémov, ale aj z dôvodov nízkej čínskej domácej spotreby, ako aj vysokej cenovej konkurencieschopnosti čínskych výrobkov na zahraničných trhoch je

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ako to číta Ivan Mikloš

Bývalý minister financií Ivan Mikloš pre Denník E pravidelne komentuje svetovú ekonomickú debatu a jej dopady na Slovensko.

Čína a Taiwan

Obchodné vojny

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie