Pozrite si s nami prehľad správ z oblasti životného prostredia, ktoré sa za posledný týždeň stali doma i v zahraničí.
Aktuálny EKO výber pripravila redaktorka Martina Beňová.
Fotopasce odhalili ďalšie problémové vnadiská
Situácia s medializovaním ďalších prípadov stretnutí s medveďmi vyvoláva vo verejnosti mnohé vášne. Podľa odborníkov však ide najmä o problémy, ktoré plynú z poľovníckych vnadísk.
Tomáš Šmátrala, predseda OZ Prales deťom a člen dobrovoľnej stráže prírody odpovedal portálu Aktuality.sk na niekoľko otázok ohľadom vnadísk, ktoré sa našli neďaleko turistických trás, dokonca aj na zelenej trase v mestských lesoch Banskej Bystrice.
Prečo ste sa rozhodli sledovať situáciu s vnadiskami?
Rozhodli sme sa tak preto, lebo je to dlhodobo veľký problém súvisiaci s medveďou problematikou. Poľovnícke vnadiská sú miesta, kde sa môžu medvede prvýkrát dostať do kontaktu s ľudskou potravou a kde vzniká medvedia synantropia, to znamená zvykanie si na ľudský pach či strata plachosti. Potom je len otázka času, kedy prejdú medvede od vnadísk do blízkosti obcí a intravilánov, kde nachádzajú podobnú potravu a biologický odpad v kontajneroch.
Všetko je to ilegálne, vnadiť sa nemôže v akomkoľvek období ani čím chcú, teda všelijakým pečivom, mäsom, tropickým ovocím. Okrem toho sú to aj epicentrá na šírenie chorôb. Tu nie sú problémy s premnoženou populáciou, ale skôr vzniká problém, že sa im mení správanie, zvykajú si na ľudskú potravu, medvedice to učia svoje mláďatá a potom sa neboja chodiť bližšie k ľuďom.
Ako ste prišli na konkrétne miesta, ktoré ste zaznamenali ako vnadiská?
Zábery z fotopascí nám zaslal anonym, ktorý pozoroval medveďa v blízkosti turistického chodníka. Na našu stránku facebookovú stránku Prales deťom nám ľudia hlásia takéto výskyty medveďov aj problémové vnadiská už dlhšie. Po nahlásení tam potom vyrazíme, zdokumentujeme to, nafotíme a posielame podnety. Riešime aj to, keď sa tam nájdu mäsité návnady, keďže ide o podozrenie na pytliactvo, teda na vnadenie šeliem pod posedmi. Tu spolupracujeme aj s envirokriminálkou.
Jeden z najnovších prípadov nám ohlásil anonym a my sme ho boli preveriť. V blízkosti turistického chodníka sa nachádzalo asi desať ďalších vnadísk a posedov a na niektorých z ďalších bolo takisto zavnadené. Na záberoch z fotopascí vidieť, že sa tam vnadí dlhodobo a pravidelne a že tam chodia medvede pomaly každú noc. Tí, ktorí vnadia, takto učia medvede sťahovať sa do blízkosti turistických chodníkov.
Mali ste možnosť konfrontovať dané osoby?
Oosobne sa ťažko s nimi stretneme a ťažko sa dokáže, kto tam bol, aj keď sa na záberoch dá identifikovať špz áut. V týchto situáciách podávame trestné oznámenia z verejného ohrozovania a takisto podávame podnety na okresný úrad a na ďalšie kompetentné úrady, aby to ďalej riešili.
Je podľa vás relevantné vyhlasovanie mimoriadnych situácií či „hon“ na divú zver?
Viacerí ľudia, ktorí sa do toho vyznajú, vyhlásili, že ide o porušovanie zákona. Podľa zákona nie je možné vyhlasovať mimoriadnu situáciu na základe výskytu medveďa. Tu sa zákony ohýbajú až zneužívajú. Nie je tajomstvom, že dnes vo vláde a na ministerstve životného prostredia či pôdohospodárstva sedia veľmi propoľovnícki zameraní ľudia a snažia sa zákony prispôsobiť, aby sa medveď mohol strieľať.
Čo je však najväčšia katastrofa, je, že do toho ich nového zákona zapojili vlka a rysa. Je absolútny nezmysel, aby sa v súčasnosti tieto šelmy lovili, pretože sa bavíme o ohrozených populáciách. Rysov máme na Slovensku posledných 200 až 300, medveďov okolo 1000 až 1300, vlkov okolo 400 až 500. Naozaj tam vidieť a cítiť obrovský záujem loviť tieto šelmy.
Aké ďalšie kroky plánujete vykonať?
Určite budeme za našu organizáciu aj naďalej chodiť do terénu a získavať dôkazové materiály. Vnadenie je veľký problém, preto budeme do témy zapájať aj širokú verejnosť. Je to boj o verejnú mienku, o vysvetľovanie, aby sa riešili príčiny problémov s medveďmi, nielen ich následky, a aby sme pochopili súvislosti v danej situácii, ako vzniká problémový medveď.
Založili sme stránku na Facebooku s názvom Koalícia za veľké šelmy, kde sa ľudia môžu pridať a kde budeme aj informovať, ako nám môže pomôcť široká verejnosť, čo si všímať v teréne a budeme usporiadavať aj stretnutia v prírode, aby sme ľudí zaškolili, s čím nám môžu pomôcť.
Koalícia za veľké šelmy by mala združovať odborníkov, širokú verejnosť aj neziskový sektor. Chceli by sme sa zjednotiť a vytvoriť protisilu tej loveckej loby, ktorá je v súčasnosti je obrovská. Poľovníkov je na Slovensku v súčasnosti okolo 60-tisíc a nie je tajomstvom, že si rysa, medveďa aj vlka streliť chcú.
Šelmy na Slovensku si nesmieme dať a nesmieme dopustiť, aby sa strieľali, pretože to veľmi ľahko môže dopadnúť tak ako v susedných krajinách, napríklad ako v Rakúsku, Nemecku alebo Česku, kde sa o divokej prírode nedá príliš hovoriť a šelmy tam sa už takmer skoro vôbec nevyskytujú.
Ako teda môžu pomôcť beží ľudia, ktorí sa zaujímajú o ochranu prírody a šeliem?
Chcel by som vyzvať ľudí, ktorí sa pohybujú v teréne, aby si všímali návnady. Mäsité vnadiská sú najväčší problém a treba si klásť otázku, prečo sa poľovníci snažia vnadiť šelmy priamo pod posedmi? Odpoveď je jasná, je to akési pytliactvo. Chceme, aby si aj bežný človek všímal podozrivé mŕtve zvieratá, napríklad líšky, vyhodené ovocie či pečiva, pretože to všetko porušuje zákony a vyhlášky. Treba to hlásiť na okresné úrady a kompetentným ľuďom
Demänovská ľadová jaskyňa je bez ľadu
Demänovská ľadová jaskyňa predstavuje severnú časť svetoznámych Demänovských jaskýň. Pozoruhodná je výskytom trvalej ľadovej výplne, bizarnými a mohutnými tvarmi podzemných priestorov, vzácnou jaskynnou faunou, ako aj bohatou históriou.
Správca jaskyne na webe uviedol:
„Po ďalšej sérii teplých, pre ľadové jaskyne nepriaznivých zím, prišla Demänovská ľadová jaskyňa o posledné zvyšky ľadu. Je celkom možné, že po priaznivej zime sa ľad opäť v jaskyni objaví, ale jeho zásoba pravdepodobne nebude dostatočná na to, aby sa udržal po celý rok. Názov jaskyne – Demänovská ľadová – v súčasnosti už neodráža to, že sa v nej celoročne nachádza ľad, zatiaľ však zostáva ako zaužívaný zemepisný názov. Ľadovú výzdobu v našej jaskyni môžete žiaľ obdivovať už len na starších fotografiách a suveníroch.“
O tom, že jaskyňa stráca ľad, sa písalo už pred niekoľkými rokmi. Zmeny klímy jej však nepomohli a k stavu straty ľadu už došlo. Jaskyňu po uzávere otvoria pre návštevníkov 15. mája 2024.
Zároveň do nej umiestnia kostru jaskynného medveďa.
Chceme bok po boku chrániť slovenskú prírodu a nenecháme sa zastrašiť
Pri príležitosti Dňa Zeme v Slatinke vydali desiatky environmentálnych organizácií a osobností spoločné naliehavé Slatinské vyhlásenie ochrancov životného prostredia s podtitulom Za obranu našich domovov a prírodného dedičstva.
Ochrancovia prírody tak reagujú na súčasnú situáciu v krajine, ktorá znižuje doterajšie štandardy ochrany prírody, ale tiež útočí na environmentalistov. Rovnako upozorňujú na zhoršujúcu sa situáciu vo svete súvisiacu s klimatickou krízou.
„Budeme chrániť slovenskú prírodu, krajinu, zdravie ľudí, ale aj naše vlastné spoločenstvo pred ničením a rozkladom, ktoré im hrozia. Budeme pevne stáť bok po boku a s podporou verejnosti zvládneme súčasné hrozby,“ znie hlavný odkaz Slatinského vyhlásenia ochrancov prírody, ktorý spoločne zverejnilo v Slatinke pod Poľanou 50 environmentálnych mimovládnych organizácií. Podporilo ho aj viac ako 130 osobností.
Svojím vyhlásením sa obracajú aj na širokú verejnosť, ktorej záleží na ochrane prírody. Tá totiž podľa signatárov znamená nielen čistý vzduch, vodu, životaschopné lesy, dostatok úrodnej pôdy či zdravých potravín, ale aj zdravie, prosperitu a bezpečnosť všetkých ľudí.
„Práve teraz musíme chrániť slovenskú prírodu bok po boku, bez ohľadu na politické presvedčenie, pôvod, vzdelanie a všetko ostatné, čo nás odlišuje jedného od druhých,“ uvádzajú aktivisti vo vyhlásení.
Ľudstvo dnes podľa nich žije v čase, keď ochrana životného prostredia nie je už len o zachovaní jeho krásy - klimatická zmena sa už prejavuje aj u nás. Preto sa ľudia musia spojiť, aby Slovensko bolo pripravené a odolné voči týmto nástrahám.
Vyhlásenie sa pri príležitosti Dňa Zeme rozhodli zverejniť v Slatinke pod Poľanou, ktorá je symbolom neúnavnej občianskej snahy o ochranu krajiny, keď jej hrozilo zaplavenie a obyvatelia dlhé roky nevzdávali boj za jej záchranu.
„A v ohrození je znova. Príbeh tohto kúska našej zeme je príbehom pre celé Slovensko. Ak vláda presadí zmeny, ktoré plánuje, komukoľvek z nás sa môže stať, že prídeme o svoje domovy a nebudeme môcť zveľaďovať to, čo vytvorili a ochraňovali naši predkovia,“ píše sa v spoločnom vyhlásení.
 "VIDEO: Marek Hrivík: Učil som sa od Jura Slafkovského, vystrelil som z bufetu. Lekár povedal dobré správy | Šport.sk")
