Fico ani Orbán ho nemohli vetovať, môžu ho brzdiť doma. Nový migračný pakt už nezvrátia
Migračný pakt sprísni podmienky najmä pre ľudí, ktorí prichádzajú z bezpečnejších krajín. Kritizujú ho európski radikáli aj mimovládky.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Trvalo to dlhých osem rokov a podľa kritikov to mal byť ďalší dôkaz o tom, že Európskej únii trvá príliš dlho, kým sa na niečom podstatnom dohodne.
Takzvaný migračný pakt vzbudzoval vášne na oboch stranách politického spektra. Pre pravičiarov bol málo rázny, ľavici s progresívcami naprieč väčšinou členských štátov EÚ zase prišli návrhy príliš „nehumánne“.
Európa bola v tejto téme dlho rozdelená aj geograficky: v tomto prípade najmä na „sever proti juhu“. Práve južanské krajiny, ako Taliansko či Grécko, si najviac „odnášajú“ zvýšený prílev migrantov, a žiadali preto väčšiu solidaritu od štátov na sever od nich.
Migračný pakt napokon 10. apríla schválil Európsky parlament. V najbližších dňoch a týždňoch prekoná jednu z posledných prekážok, keď ho mala podľa očakávania schváliť aj Rada Európskej únie (zložená z ministrov členských štátov). Do praxe ho majú celý zaviesť v priebehu nasledujúcich dvoch rokov a belgické predsedníctvo v Únii o ňom práve organizuje ministerskú konferenciu, ako pakt implementovať.
No nebude to celkom posledná prekážka. Všetko totiž musia ešte implementovať všetky členské krajiny vrátane Slovenska. Premiér Robert Fico už avizoval, že s paktom má problém, ako aj vlády v Poľsku a Maďarsku.
Ani my sa však migračnému paktu nevyhneme. Poľsko, Slovensko a Maďarsko sú príliš malí hráči na to, aby pakt zablokovali. Môžu ho aspoň zbrzdiť, aj keď len doma a len na istý čas, konkrétne dva roky.
Protest na balkóne Európskeho parlamentu v Bruseli, keď europoslanci schválili Migračný pakt:
The European Parliament today approved the EU's new "Asylum and Migration Pact" and the "right to asylum". This means they will flood European cities with illegal immigrants. Anyone who invades Europe without documents has no rights and must be deported the same day they arrive. pic.twitter.com/QkfZnNR9L0
— RadioGenoa (@RadioGenoa) April 11, 2024
Prečo sme potrebovali nový pakt
Už keď Európa zažila v roku 2015 dovtedy najväčšiu migračnú vlnu z tretích krajín, všetci si uvedomovali, že doterajší systém známy ako „Dublin III“ je neudržateľný. Nový migračný pakt navrhla Európska komisia až pred štyrmi rokmi.
Najväčším problémom doterajšieho stavu v tejto oblasti bola chýbajúca solidarita medzi členskými štátmi. Nie všetky napríklad na migráciu „doplácajú“ rovnako.
V prvom rade sú tu štáty, ktoré sú spravidla prvými krajinami Únie, kam dorazia migranti. Ide najmä o Španielsko, Grécko či Taliansko, kam prúdia utečenci často po mori – do EÚ sa väčšina z nich dostáva touto trasou.
V druhom rade si migráciu odnášajú iné krajiny, ktoré sú „vytúženým cieľom“ väčšiny migrantov; medzi nimi najväčšie a najbohatšie krajiny ako Nemecko a Francúzsko, ale aj severské štáty.
Zvyšné krajiny doplácajú na migrantov menej a toto sa teraz má zmeniť.
Nová legislatíva zavádza takzvaný systém
