Vzdelávacie poukazy: cesta k záujmovému vzdelávaniu?
Vzdelávacie poukazy hrajú od roku 2004 kľúčovú úlohu pri podpore záujmového vzdelávania na Slovensku. Tento systém umožňuje distribuovať finančné príspevky štátu školám a školským zariadeniam. Samotná výška príspevkov záleží od počtu a hodnoty prijatých poukazov. Hodnotu vzdelávacích poukazov stanovuje každý rok ministerstvo školstva, systém stanovovania výšky poukazov však nereflektuje ekonomický vývoj. Zoznam poskytovateľov, u ktorých môže žiak uplatniť vzdelávací poukaz, je obmedzený. Viac ako 90 % poukazov sa využíva priamo na školách.
Vzdelávací poukaz predstavuje ročný príspevok od štátu na záujmové vzdelávanie pre žiaka školy, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Systém vzdelávacích poukazov, ktorý bol zavedený v roku 2004, je legislatívne podložený zákonom č. 597/2003 Z. z. Podľa neho Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) prideľuje školám a školským zariadeniam finančné príspevky. Príspevky sú určené na základe počtu a hodnoty prijatých vzdelávacích poukazov. Školy sú povinné ich vydať svojim žiakom každoročne najneskôr do 10. septembra. Žiaci so svojimi zákonnými zástupcami musia poukazy odovzdať nimi vybranému poskytovateľovi záujmového vzdelávania do 25. septembra[1]. Hodnota poukazu, ako aj zoznam poskytovateľov záujmového vzdelávania, ktorí poukazy prijali, sú každoročne aktualizované a zverejnené na webovej stránke ministerstva školstva. Pre školský rok 2023/2024 je stanovená hodnota poukazu vo výške 32 € na žiaka, čo predstavuje 3,20 €/mes./žiak[2]. Systém poukazov spravuje priamo ministerstvo školstva a jeho priamo riadená organizácia CVTI, ktoré priamo znášajú výdavky súvisiace so spracovaním vzdelávacích poukazov.
Nariadenie vlády č. 630/2008 špecifikuje podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov vrátane vymedzenia okruhu aktivít poskytovateľov záujmového vzdelávania, na ktoré je možné poukazy uplatniť. Ide najmä o záujmovú, rekreačnú, telovýchovnú a spoločenskú činnosť, mimo učebných osnov. Finančné prostriedky sú poskytované na celý rok, pričom hodnota poukazu je rovnaká pre všetkých žiakov. Záujmové vzdelávanie predstavuje pravidelnú záujmovú činnosť organizovanú pre žiakov škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, a je evidované v predpísanej pedagogickej dokumentácii školy alebo školského zariadenia[3].
V posledných rokoch klesá reálna hodnota vzdelávacích poukazov. Zvýšenie hodnoty poukazov počas deflácie (2014 – 2016), či ich stagnácia napriek inflácii od roku 2017 poukazuje na to, že hodnota poukazov sa nenastavuje systémovo a nesleduje reálne ekonomické indikátory, najmä priemernú mzdu, či infláciu (Graf 1)[4][5]. Negatívnym dôsledkom poklesu reálnej hodnoty vzdelávacích poukazov je pokles rozsahu aktivít, ktoré dokážu pokryť.
Graf 1: Vývoj hodnoty vzdelávacích poukazov
Využiteľnosť vzdelávacích poukazov je konštantná a počas pandémie COVID-19 poklesla len mierne. Vzdelávacie poukazy sa počas posledných 7 rokov využívali približne na 80 %. Len mierny pokles počas pandémie mohla ovplyvniť aj legislatívna zmena, ktorá je účinná od mája 2020. Zrušená bola podmienka využitia vzdelávacích poukazov len na voľnočasové aktivity s minimálne 60 hodinovým rozsahom počas školského roka[6].
Graf 2: Finančné prostriedky určené na vzdelávacie poukazy a využiteľnosť vzdelávacích poukazov
Medzi krajmi sa využiteľnosť líši. Zatiaľ čo v Žilinskom a Prešovskom kraji je využiteľnosť posledné roky najvyššia (posledných 5 rokov na úrovni 81 %), v Bratislavskom je naopak dlhodobo najnižšia (posledných 5 rokov na úrovni 75 %). V priebehu sledovaných rokov sa využiteľnosť v jednotlivých krajoch výrazne nemenila.
Až 40 % žiakov a žiačok, ktorí mali uplatnený vzdelávací poukaz, nenavštevujú žiaden krúžok. Zistil to prieskum, od Asociácie krajských rád mládeže, ešte z roku 2018[7]. Od tohto roku žiaľ neexistuje žiadne dostupné zhromaždenie spätnej väzby k systému vzdelávacích poukazov.
Využitie vzdelávacích poukazov v školách predstavuje podstatnú väčšinu. Skutočnosť, že viac ako 90 % z uplatnených poukazov prijímajú školy, môže indikovať záujem o voľnočasové aktivity po skončení vyučovania na školách. Tiež to môže odrážať „praktickosť pre rodičov“, keďže žiaci sa po vyučovaní nemusia presúvať na krúžky do iných zariadení, ktoré nemusia byť v bezprostrednej blízkosti škôl. Ďalším dôvodom môže byť aj to, že zákonní zástupcovia týmto spôsobom podporujú práve školu, ktorú ich dieťa navštevuje.
Možnosť uplatnenia poukazov v centrách voľného času (7 %), na základných umeleckých školách (2 %), jazykových školách alebo v iných zariadeniach, ako sú napr. školské internáty, reedukačné centrá, centra poradenstva a prevencie či liečebno-výchovné sanatóriá si vyberá menej ako desatina žiakov.
Graf 3: Štruktúra prijímateľov vzdelávacích poukazov
Odporúčania
Systémové nastavenie hodnoty poukazov, reflektujúce očakávaný ekonomický vývoj, by mohlo prispieť k skvalitneniu voľnočasových aktivít a vyššej miere využiteľnosti poukazov.
Rozšírenie zoznamu možných prijímateľov o napríklad športové kluby alebo mimovládne organizácie (občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie a pod.) by zvýšilo mieru flexibility pri výbere krúžkov a pomohlo zvýšiť celkovú využiteľnosť vzdelávacích poukazov.
Podrobnejšia evidencia účelu využitia vzdelávacích poukazov by umožnila jasne sledovať efekt ich využívania a podporila by princíp „hodnoty za peniaze“. Takáto evidencia by mala zahŕňať detaily o konkrétnych aktivitách, na ktoré boli vzdelávacie poukazy uplatnené.
Pravidelné zhromažďovanie spätnej väzby od žiakov, rodičov, učiteľov a poskytovateľov aktivít by umožňovalo relevantné vyhodnocovanie prínosov zavedených poukazov či identifikovanie potrebných zmien, ktoré by podporili lepšiu adresnosť k potrebám žiakov.
Intenzívnejšia propagácia ponuky vzdelávacích poukazov zo strany ministerstva školstva a zverejňovanie zoznamu možných prijímateľov by mohli zlepšiť informovanosť rodičov a žiakov o systéme vzdelávacích poukazov a o možnostiach ich uplatnenia.
Simona Mergová, analytička IVP
