Táto výstava nie je pre divákov, ale dokonca až pre účastníkov a účastníčky
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Keď sme sa s Luciou Tkáčovou stretli prvýkrát, povedala mi, že špecifické na ich výstave je, že je vyrobená pre ľudské telo a nie pre ľudskú myseľ. Nie je bežné, aby sme do galérie chodili po telesný zážitok. Dokonca použila vetu: „Na tejto výstave nemáš myslieť.“
Prvýkrát v histórii podcastu Oči dokorán bola témou rozhovoru celá výstava, pretože je jedným dielom. Je to somatická výstava s názvom Hlt kože, ktorú pre Galériu mesta Bratislavy vytvorili Lucia Tkáčová a Katarína Hrušková. Viac o nej porozprávala prvá z dvojice autoriek.
Prečo práve výstava pre telo?
Pretože si myslím, že to je potrebné. Hoci každý človek má telo, málokedy si uvedomujeme, že v nich sme. Väčšinu času trávime pohrúžením v myšlienkach alebo plávajúc po virtuálnych svetoch. Momenty, keď naozaj precítime, že sme v telách, sú zriedkavé a veľmi prchavé. Napriek tomu, že naše mysle stále pracujú, stále niečo generujú, na vedomej úrovni si málo uvedomujeme procesy, ktoré prebiehajú v našich telách. Nevieme si zvedomiť, ako nám vznikajú a zanikajú bunky, ako sa regenerujú a ako zomierajú, nevieme, kedy nám rastú vlasy, prečo a ako vznikajú myšlienky. Procesy, ktoré zapríčiňujú našu zraniteľnosť a smrteľnosť, zostávajú skryté a nepozorovateľné, na vedomej úrovni k nim nevieme nájsť vstup.
Čo teda môže divák očakávať pri návšteve? Pre ktoré zmysly je výstava postavená?
Ja asi hneď zakopnem o slovo divák, ktoré si povedala. Slovo divák pochádza zo slova dívať sa; koniec koncov, väčšina výtvarných diel býva vytvorená pre zrak. Človek
