Višňovský mal jednu kartičku, Pálffy chcel byť hokejista ako Gretzky. Ako vyrastali majstri sveta
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Úryvok z knihy Majstri sveta, ktorú vydal Denník N.
Osemročný chlapec sedí pred televízorom s mamou, otcom, starým otcom aj starou mamou. Pozerajú hokej, práve sa konajú majstrovstvá sveta v Prahe.
Rodina sa zišla v obývačke, kde majú farebný televízor, druhý má chlapec v detskej izbe, ale je malý a čiernobiely. Československo práve porazilo Kanadu 5:3 a stalo sa majstrom sveta na rok 1985.
Mladí Kanaďania Mario Lemieux, Steve Yzerman, Ron Francis a Scott Stevens odchádzajú z Prahy sklamaní so striebornými medailami. Vracajú sa do NHL, kde sa postupne stanú superhviezdami.
Chlapcovi táto liga ešte nič nehovorí.
Pozná len Wayna Gretzkého, Petra Šťastného, pár kanadských hráčov z majstrovstiev sveta a hokejistu z jedinej kartičky, ktorú vlastní. „Bol na nej Wayne Babych, taký fúzatý obranca.“
Tým chlapcom je 8-ročný Ľubomír Višňovský z Topoľčian.
Ale pokojne ním mohol byť aj 6-ročný Ján Lašák zo Zvolena, 7-ročný Richard Lintner z Trenčína, 8-ročný Michal Handzuš z Banskej Bystrice či 13-ročný Jozef Stümpel z Nitry.
Pred televízorom sedeli všetci a z hokeja boli rovnako unesení. „Bol to brutál,“ s nadšením spomína Višňovský aj po 39 rokoch. „Hokej ma veľmi bavil a v detstve pre mňa znamenal všetko. Vidieť, ako sa Československo stalo majstrom sveta, bolo najviac, čo som ako dieťa mohol zažiť.“
Deti ulice
Keď nešiel hokej alebo rozprávky, Višňovský televíziu nepozeral. Hovorí, že na tých troch-štyroch programoch aj tak nič nevysielali.
Radšej trávil čas na ulici a hral sa na to, že je
