Keď sa Smer po voľbách 2006 spojil s HZDS a SNS, automaticky sa vynorila paralela s érou najtuhšieho mečiarizmu z polovice 90. rokov.
Robert Fico to vtedy nemal jednoduché. Spomienka na privatizačnú rabovačku mobilizovala domáce aj zahraničné elity k prirodzenému odporu.
V živej pamäti bolo aj zneužívanie tajnej služby na politické ciele, únos prezidentovho syna či vražda nepohodlného svedka Roberta Remiáša.
Ficova koalícia s Mečiarom a Slotom mala ťažkú východiskovú pozíciu. Nikto príčetný jej neveril: prekvapiť mohol len Smer, ktorý vládol prvý raz.
Ficove prednosti
Napriek tomu to chvíľu vyzeralo, že Ficov blok s HZDS a SNS nemusí byť až taká katastrofa ako Mečiarov pakt so Slotom a Ľuptákom.
Líder Smeru mal lepší imidž aj vystupovanie ako Mečiar. Aj intelektuálne bol o dve konské dĺžky pred svojimi koaličnými partnermi.
Západ ho nakoniec zobral na milosť, takže domáce elity zaťali zuby. Fico mal všetko vo svojich rukách – len neopakovať rovnaké chyby ako Mečiar.
Aj ekonomicky sa vtedy Slovensku darilo. Fico prevzal krajinu po dvoch reformných vládach Mikuláša Dzurindu, takže bolo z čoho rozdávať.
Obchodník Slota
Ako prvý sa však utrhol z reťaze Slota. Jeho ľudia vypumpovali z emisií a nástenkového tendra milióny eur, z ktorých profitovali spriaznené firmy.
Fico ani v jednom prípade nekonal „do troch sekúnd“, hoci išlo o klientelizmus ako Brno. Celé mesiace naopak tvrdil, že ide o „útoky proti vláde“.
Jeho nečinnosť v emisnej kauze zrejme súvisela aj s podozrením, že z predaja „horúceho vzduchu“ mohli profitovať aj podnikatelia napojení na Smer.
Fico sa však napokon pod tlakom zvnútra (médiá, ÚVO, NKÚ) aj zvonka (EÚ) rozhýbal a začal odvolávať ministrov za SNS ako na bežiacom páse.
Potupa SNS
Slotovi zostrelil štyroch ľudí (Janušek, Štefanov, Chrbet, Turský), dokonca mu zobral aj ministerstvo životného prostredia. Celkom zaslúžene.
SNS to naozaj prehnala, takže keď sa Slota chvíľu staval na zadné, nikto ho neľutoval. Nakoniec zrazil opätky a viac ako biznisu holdoval alkoholu.
Poníženie SNS malo svoju logiku. Smer má podobných voličov ako SNS, ktorým imponuje tvrdá ruka. Preto ten kobercový nálet na Slotových ľudí.
Ficove mocenské šachy takmer vyhnali SNS z parlamentu. V roku 2010 – po štyroch rokoch vlády so Smerom – to ešte so šťastím prežila. O dva roky už nie.
Dvojaký kilometer
Rovnaký osud postihol aj HZDS, ktoré ničili kauzy typu Veľký Slavkov. Mečiar klesol pod hladinu už v roku 2010, potom sa strana rozpadla.
Aj v tomto prípade zaslúžene. Časť voličov SNS a HZDS postupne prebral Smer, hoci ani jeho ministri a top úradníci sa nevyhli korupčným škandálom.
Stačí si spomenúť na Jána Počiatka (jachta J&T, Tipos), Ľubomíra Vážneho (výber diaľničného mýta) alebo Martina Glváča (Čierna Voda).
No keďže išlo o politikov s vplyvnými oligarchami za chrbtom, Fico uplatňoval v ich prípade svoj povestný „dvojaký kilometer“.
Poslušní štatisti
Slota aj Mečiar trochu frflali, do otvoreného sporu s Ficom však nikdy nešli. Aj tak by im nikto neuveril, že chcú týmto spôsobom bojovať s korupciou.
No v rámci politického boja (a mocenskej logiky) mohli žiadať aspoň kompenzácie. Aj kauzy Smeru boli totiž za čiarou, hoci vzbudili menší rozruch.
SNS aj HZDS však predčasne kapitulovali. Keďže netlačili na odchod skompromitovaných ministrov Smeru, časom sa z nich stali štatisti.
Slota s Mečiarom poslúchali, pretože vláda s Ficom bola posledná šanca, ako sa v politike nabaliť. Po spomínaných kauzách už ich ľudia nekradli tak okato.
Dankova šanca
Andrej Danko mal po vstupe do veľkej politiky – na rozdiel od Jána Slotu – relatívne čistý štít. Návrat SNS do prvej ligy bol len otázkou času.
Aj z hľadiska imidžu a vystupovania boli Slota a Danko akoby z iného sveta. Energický právnik v slušivom obleku vzbudzoval isté sympatie aj dôveru.
Danko očistil stranu od dlhov, zbavil sa aj niektorých ľudí zo starej SNS. V komunikácii mal vždy rezervy, no aspoň to nebola štvrtá cenová skupina.
V roku 2016 sa SNS aj vďaka nemu vrátila do parlamentu. Danko ustál aj pochybnosti, ktoré vyšli najavo pred voľbami (rodinná privatizácia , obchodní partneri ).
Fatálna chyba
Jeho hviezda stúpala, hoci nerobil nič výnimočné. Ťažil hlavne z toho, že je neopozeraný. A z funkcie šéfa parlamentu, ktorá dodáva honor a je viac na očiach.
Prvú chybu spravil až v kauze kapitánske výložky, ktorá pochovala aj jeho premiérsky sen. Danko dostal príúčku, na istý čas utlmil aj mediálne výstupy.
Pohroma však prišla až s kauzou eurofondy. Ukázalo sa, že mentálne je to stále tá istá, zbojnícka SNS ako v ére Jána Slotu. Danko len premaľoval fasádu.
Jeho ľudia to naozaj prehnali, hoci čisté svedomie nemôže mať ani Smer. Z tučného balíka na vedu a výskum si totiž odkrojili aj podnikatelia blízki Ficovej strane.
Strach z ulice
Premiér tentoraz nevyčkával. Konal oveľa rýchlejšie ako v minulosti, keď sa prevalil emisný škandál alebo nástenkový tender.
Neboli to síce „tri sekundy“, ale ani niekoľko mesiacov. Fico totiž veľmi dobre chápe, že verejnosť je dnes voči korupcii citlivejšia ako pred desiatimi rokmi.
Obzvlášť po kauzách ako Gorila či Bašternák. Nehovoriac o tom, že na jeseň sa znovu prihlásia o slovo študenti. Na konci septembra plánujú v Bratislave ďalší pochod.
Fico preto hodil promptne cez palubu Dankovho ministra školstva Plavčana. V porovnaní s minulosťou je tu však jeden zásadný rozdiel.
Zmena taktiky
Premiér sa už k svojim koaličným partnerom nespráva ako k handrám. Pri personálnych zmenách dodržiava štábnu kultúru, používa zmierlivejší slovník.
V konečnom dôsledku mu však ide o to isté, ako vo vláde so Slotom (Mečiarom). Politicky čo najviac oslabiť svojich priamych konkurentov.
Na sile totiž naberajú radikáli. Ak chce zostať Fico v hre aj po ďalších voľbách, musí pozvoľný pád Smeru aspoň trochu pribrzdiť.
Aj v budúcnosti preto využije každú príležitosť, aby sa vymedzil voči Dankovi a profitoval zo zlyhaní SNS. Navonok možno menej agresívne, ale zato dôsledne.
Školácke chyby
Andrej Danko je vo vysokej politike ešte stále elév, ktorý sa učí za pochodu. Často robí školácke chyby, koná viac pudovo ako racionálne.
No aj on už pochopil, že ak chce uhrať s Ficom aspoň remízu, musí občas zatlačiť na pílu. Problém je, že hoci je lídrom strany, nerozmýšľa strategicky.
Vypovedanie koaličnej zmluvy bez akéhokoľvek varovania a zrozumiteľného vysvetlenia neustál Danko politicky ani mediálne.
Smer a Most len nechápavo krútili hlavou. Keď mu potom Fico siahol na Plavčana, zahral divadlo, prepadol sebaľútosti a odišiel za medveďmi.
Skrat
Danko nechal ostrieľaného mazáka Fica, aby prebral iniciatívu a nežiadal za to žiadne kompenzácie. Nechal sa ponížiť a nezískal tým vôbec nič.
Keby stiahol skompromitovaného Plavčana sám, aj tlak na odchod Richtera (Kaliňáka) by mal väčšiu legitimitu. Ak by neuspel, mohol pohroziť odchodom z koalície.
Smer by zrejme kládol odpor, keďže predčasné voľby sú väčším rizikom pre SNS. Ale aj pre Bugára, čo by mohlo posilniť Dankovu vyjednávaciu pozíciu voči Ficovi.
Predseda SNS však konal úplne naopak. Skratovo. Najskôr vypovedal koaličnú zmluvu, potom si nechal odvolať ministra a teraz rozmýšľa, čo bude ďalej.
Koniec SNS?
Aj pod tlakom sponzorov zrejme Andrej Danko zostane – bez akýchkoľvek kompenzácií – v koalícii a bude poslúchať čoraz sebavedomejšieho lídra Smeru.
V takom prípade je však jeho čas v politike limitovaný. Ak nezdvihne hlavu, Robert Fico ho po spoločnom vládnutí vygumuje z politickej mapy rovnako ako Jána Slotu.
S vašou podporou dokážeme viac
Exkluzívny obsah je teraz ešte dostupnejší aj vďaka vám. Získajte k nemu prístup za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!
 "Nazvali ho bacuľatým a nevyšportovaným. Harry Kane túži vyradiť klub, ktorý ho odmietol | Šport.sk")
