Časť opozície si uctila obete okupácie, Fico navštívil Dubčekov hrob

Uložiť článok

Zástupcovia veľvyslanectiev, štátnych inštitúcií, samosprávy či občianskej iniciatívy Pamätaj si uctili obete položením vencov a kytíc pri pamätnej tabuli pred Univerzitou Komenského (UK) na Šafárikovom námestí v Bratislave za asistencie hudby a čestnej stráže Ozbrojených síl SR.

Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS) dnes organizovala pietnu spomienku na obete okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy spred 49 rokov.

„Akademická obec pravdivo skúma a pripomína tieto významné dejinné momenty, ktoré boli zradou pre všetkých, ktorí snívali o slobode a demokratickej zmene spoločnosti,“ pripomenul rektor UK Karol Mičieta.

Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondrej Krajňák v príhovore zhrnul vtedajšiu politickú situáciu, zrušenie cenzúry, možnosť vycestovať na západ i sovietske varovania a následnú mohutnú vojenskú inváziu.

„Nasledovali čistky, obnova cenzúry, legislatívne opatrenia, zastavenie rehabilitácií z 50. rokov, stíhanie občanov, z ktorých mnohí ušli do zahraničia. Smutné je, že aj v súčasnosti máme u nás obhajcov bývalých zločinov,“ konštatoval Krajňák.

Vražedný zákon

Aj ďalší hostia v príhovoroch spomenuli bývalý život obyvateľov v komunistickom režime totality. Podľa europoslanca Ivana Štefanca (KDH) sa objavujú útoky proti slobode ÚPN, ktorý odhaľuje vtedajšie zločiny.

„My sme tu kvôli pamäti a pravde. Nemá sa klamať, treba odhaľovať tragické lži. ÚPN je ohrozený hanebnou novelou a budem robiť všetko, aby neprešla,“ povedal poslanec Národnej rady SR Peter Osuský (SaS), ktorý zároveň zdôvodnil, prečo po obnove fasády budovy UK je zmena textu na pamätnej tabuli obetiam okupácie.

„Diktatúra proletariátu bola zákon, ktorý vraždil. Už od čias Lenina, ktorý dal zlikvidovať milióny svojich občanov. Mnoho jeho nasledovníkov pokračuje vo vraždení ľudí aj dnes. V Európe hrozí islamizácia, u nás sú stovky ruských agentov, ktorí pôsobia v ekonomickej, kultúrnej a iných sférach.“

„Myslíme na to, aby sa história neopakovala. Slovensko musí byť slobodné, demokratické, kresťanské,“ uzavrel svoj príhovor podpredseda KPVS Jozef Baník.

Prečítajte si tiež:

Kontroverzné politické sochy má aj Slovensko, píšu americké noviny

Mimoriadne slobodné Slovensko

Je obrovská škoda, že Pražská a Bratislavská jar boli zastavené, pretože dnes by bolo Slovensko podstatne ďalej.

Povedal to dnes premiér Robert Fico (Smer-SD) po tom, čo položil veniec na hrob čelného predstaviteľa Pražskej jari Alexandra Dubčeka, čím si pripomenul vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Československa v auguste 1968.

Normalizácia v 70. rokoch počas okupácie Československa si podľa Fica vypýtala veľkú daň, ktorú Slovensko aj Česká republika zaplatili. Premiér je rád, že v Novembri '89 „sme nastúpili cestu a dnes je Slovensko vnímané ako krajina, ktorá je demokratická, slobodná a bezpečná“.

Celkovo je Slovensko podľa jeho slov dnes považované za mimoriadne slobodné a nemieni to ohroziť.

„Budem robiť všetko preto, na rozdiel od iných krajín, aby tieto elementárne hodnoty, ktoré máme, sloboda a demokracia, boli naďalej rozvíjané. Neexistuje žiadna tendencia, ktorá by mala potláčať to, čo sme za posledné roky dosiahli,“ vyhlásil Fico.

Prečítajte si tiež:

Danko prehĺbil koaličnú krízu, ministri SNS na vládu neprídu

Tradícia s Dubčekom

Na hrob Alexandra Dubčeka chodí Fico každý rok.

„Mám tradíciu každý rok, keď si pripomíname augustové udalosti z roku 1968, prichádzam sem a na hrob človeka, ktorý v tom čase zohrával veľmi dôležitú úlohu, Alexandra Dubčeka kladiem veniec. Považujem to za najvhodnejší spôsob pripomenutia si toho, čo sa 21. augusta 1968 stalo,“ vysvetlil.

Je podľa neho obrovská škoda, že Dubček nemal so svojimi kolegami, ktorí videli inú perspektívu vtedajšieho Československa, možnosť pokračovať vo svojich víziách.

Pripomíname si 49. výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Na územie Československa vtrhli v noci z 20. na 21. augusta 1968. Táto vojenská invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny.

Okupácia Československa mala zastaviť a aj zastavila demokratizačný proces v ČSSR označovaný ako Pražská jar. Počas nej sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii, v rámci možností vtedajšej doby.

Na čelo demokratizačného procesu sa postavil Alexander Dubček, od januára 1968 aj prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ).

S vašou podporou dokážeme viac
Exkluzívny obsah je teraz ešte dostupnejší aj vďaka vám. Získajte k nemu prístup za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!