oPeniazoch.sk, HOR Foto: TASR/M. Baumann;R.Stoklasa;M.Kapusta
Prečo politici žijú v 19. storočí keď svet už dávno ukrajuje dve dekády z 21.? Platí to pre prezidenta Trumpa a rovnako to platí pre slovenské vládne špičky. Kedy pochopia, že technológia a automatizácia nie sú nepriateľom?
Niekedy môžeme mať pocit, že Biely dom prešiel strojom času a vrátil sa o 130 rokov naspäť. Úmorná snaha o návrat pracovných miest naspäť do USA, Don Quijotovský boj proti zónam voľného obchodu a bezcolným priestorom alebo dokonca zavedenie colných bariér na rôzne výrobky sú akoby vystrihnuté titulky z novín z roku 1890. Podobne okatá je u nás snaha “chrániť pracovné miesta” v baniach na hnedé uhlie, alebo podivné motivačné opatrenia na zvýšenie mobility pracovnej sily vo forme “vlakov zadarmo”.
Ak sa pozrieme najprv na našu domácu scénu, určite by malo mať vyššiu prioritu vytvoriť prostredie na prienik moderných technológií do regiónov, kde umelo držíme pri živote odvetvie, ktorého dopad na životné prostredie je minimálne otázny. Pýtať by sme sa mohli aj na “alobalové” praktiky, ale od toho sa v tomto článku budeme dištancovať, náš pohľad je čisto ekonomický.
Baníci už dlhodobo skúšajú v malom iné programy, rekvalifikujú sa a vláda mešká v intenzívnej podpore na rýchlu zmenu odvetvovej štruktúry. Hudba budúcnosti je jednoznačne v službách, Horná Nitra má veľký potenciál v cestvnom ruchu, logisticky je vhodne lokalizovaná a predurčená na umiestnenie rôznych inkubátorov, servisných a inovačných centier, pracovísk pre výskum a vývoj. Časom by takéto subjekty na seba nepochybne nabalili servisné a obslužné pracovné miesta, kde by rekvalifikovaní baníci našli uplatnenie. A pridaná hodnota z takýchto služieb je neporovnateľne vyššia ako z dotovaného uhlia. Nehovoriac o potenciáli tohto regiónu pre cestovný ruch, kde každý ubytovaný cudzinec znamená v podstate exportný príjem. Čo však chceme od generácie predstaviteľov, ktorá vyrastala v období Marxovho učenia…
Omnoho horšie je, že aj slová, ktoré prichádzajú spoza veľkej mláky sú pre súčasnosť zarážajúco spiatočnícke. Ak v kruhoch Bieleho domu panujú názory, ktoré volajú po zavedení špeciálnych ciel na niektoré značky vozidiel nemeckej proveniencie ako napríklad BMW, pričom tento výrobca priamo v USA zamestnáva 9000 ľudí vo výrobe terénnych modelov rady X a je možno jedným z najväčších chlebodarcov v slabšie rozvinutej Južnej Karolíne, tak čomu sa chceme čudovať?
Viac ako 105 miliónov američanov pracuje v sektore služieb, zhruba 21 miliónov je zamestnaných vo výrobných odvetviach, zvyšok v poľnohospodárstve a iných odvetviach. A napriek tomu sa politici, preto že sa im to hodí do získavania popularity, zamerali na “ochranu” výrobcov ocele a hliníka a zaviedli clá vo výške 25 a 10%. Argumentácia, že USA majú 800 miliardový deficit s ostatným svetom je politické inžinierstvo najhrubšieho zrna. Zabúda totiž započítať prebytok v sektore služieb. Ten je viac ako 230 miliárd a tým pádom by sa malo správne hovoriť o deficite okolo 570 miliárd.
Triezvy pohľad analytika určite padne na iné faktory, než obchodnú politiku. Odvetvia ako oceliarstvo, výroba ťažkého strojárskeho charakteru utrpeli do veľkej miery aj “technologickým pokrokom”. A ak niekto hovorí, že USA majú s Mexikom masívny deficit vo výške 50 – 60 miliárd dolárov, mal by vziať do úvahy, že služby, v ktorých sú americké firmy najlepšie na svete, ako je napríklad bankovníctvo, informačné technológie a high-tech dizajn, nemusia byť až tak ľahko uplatnené v takej krajine ako je Mexiko. A zavedením colných bariér sa úroveň rastu v Mexiku ešte viac môže spomaliť, čím si americké firmy znovu len zhoršia svoje možnosti predať svoje služby na tomto trhu.
A báchorky o vzniku nových tovární ako reakcii na zavedenie colných opatrení? Áno, hovorí sa, že potom, čo administratíva zaviedla clo na dovoz pračiek vzniklo “až” 200 pracovných miest vo Whirlpoole. Ale firmy, voči ktorým sú clá na dovoz pračiek namierené, kórejské giganty LG a Samsung oznámili, že idú budovať, opäť na menej rozvinutom juhu USA v Južnej Karolíne a v Tennessee, nové továrne už dávno pred úžasným colným opatrením.
Boj vlád a regulátorov proti firmám ako UBER a iným zdieľaným ekonomikám, to je na ďaľší článok.
