Hoci je Slovensko vnútrozemskou krajinou, patrí mu kus oceánu – presnejšie oceánskeho dna.
S ďalšími piatimi krajinami sme členom organizácie Interoceanmetal (IOM). Skúma, aké nerastné suroviny sú pod vodou a ako by sa dali čo najlepšie zhodnotiť.
Za členstvo sme dodnes zaplatili už približne päť a pol milióna eur. Ročne platíme približne 175-tisíc eur, z čoho sa platia zamestnanci a čiastočne aj výskum. Aj keby sme z organizácie nečakane chceli odísť, ďalšie dva roky musíme členstvo doplácať.
Prispievajú aj ostatní, konkrétne Kuba, Rusko, Poľsko, Česko a Bulharsko. Za vyše tridsať rokov sa podarilo urobiť celkom šesť expedícií. Siedma, a zároveň posledná, je naplánovaná na budúci rok.
„Zatiaľ máme základný prieskum, biologické skúmania – teda, čo tam žije. Teraz sme v štádiu geologického prieskumu. Územie máme do roku 2021, dovtedy musíme ekonomicky zhodnotiť, čo tam máme, kde sú aké zásoby, a to sa prepočítava na peniaze,“ vysvetľuje riaditeľ Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Branislav Žec.
Prázdna truhlica či zlaté tehly?
Dnes však nikto nevie, čo bude o tri roky. Len dovtedy máme platnú zmluvu na územie. Celkovo IOM vlastní 75-tisíc kilometrov štvorcových na západ od súostrovia Galapágy. Slovensku patrí 12,5-tisícové územie.
Do dvoch rokov by sme mali vedieť, aká je cena tamojších zásob nerastných surovín a potom sa rozhodne, čo ďalej.
„Najprv musíme mať ekonomické zhodnotenie. Ak dovtedy neukončíme spoluprácu a cena surovín nebude príliš nízka, musíme povedať, čo budeme robiť ďalej,“ hovorí Žec a vzápätí dodáva, že na konci dňa musí byť vždy kupujúci.
Slovensko podľa neho nemá peniaze na reálnu ťažbu, preto je viac pravdepodobné, že ak by bola o tri roky cena tamojších nerastných surovín vysoká, našiel by sa aj zahraničný investor s kúpnou ponukou.
Dnes bez záujmu
Podľa Žeca to však závisí nielen od momentálnej ceny surovín, ale aj od politickej situácie vo svete. Priznáva však, že dnes zatiaľ žiadny horúci kandidát na kupca nie je. Navyše, ceny surovín su teraz nízke.
„V súčasnej situácii by sme to asi nepredali, ťažko povedať či aspoň pod cenu... Pokiaľ nemáte ekonomické zhodnotenie, neviete to predať – musíte kupujúcemu povedať, akú to má hodnotu, a to dnes stále nevieme,“ dodal.
Existuje však aj scenár, že prieskum sa skončí, o ťažbu nebude mať nik záujem a zmluvu na územie nám Medzinárodná organizácie pre morské dno, súčasť OSN, nepredĺži.
Budúcnosť áut aj mobilov
Čo je také zdĺhavé, že za tridsať rokov sa ešte nepodarilo zistiť úplne všetko? Územie 75-tisíc kilometrov štvorcových sa neskúma celé, ale ide sa po vybraných líniách.
„Na dne, v hĺbke zhruba štyri kilometre, sú akoby rozhádzané podušky, špeciálny prístroj ich monitoruje a laduje do zberných košov,“ opisuje Žec zber surovín.
Niekde sú zásoby hustejšie, inde je ich pomenej. Žec je však presvedčený, že ide o lukratívne suroviny najmä pre Európu. Napríklad pre výrobu elektromobilov sú nutné batérie a ich súčasťou je kobalt. Dnes sa však dovážajú najmä z Číny.
Na našom území oceánu sú najmä mangánové konkrécie – s mangánom a železom, tie sú bežné aj pri ťažbe na kontinentoch. Odborník tvrdí, že sa nájde aj obsah vzácnych zemí. Z tých užitočnejších napríklad lítium alebo mangán, ktoré sa používajú pri výrobe mobilných telefónov.
Akú hodnotu majú nerastné suroviny na území Interoceanmetalu, Žec nechcel odhadnúť. Správa o činnosti IOM spred šiestich rokov odhadla hodnotu tamojších rúd na 180 až 200 miliárd dolárov.
Pokračujeme ďalej
Krajinu nečakajú dobré časy. Demokracia a právny štát budú terčom permanentných snáh vlády nastoliť autokraciu. Získajte prémiový obsah za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti i v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!
 "Slováci hodnotia prehru s Nemeckom: Dobré, že sa to stalo teraz a nie na MS | Šport.sk")
