oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Svetové hospodárstvo a jeho tempo rastu sa dá merať niekoľkými ukazovateľmi. Nielen priamym ekonomickým vyjadrením hodnoty, ale aj sekundárnymi javmi. Informáciu nám môže sprostredkovať napríklad trh s ropou a očakávania obchodníkov, alebo vývoj nezamestnanosti a jej trend. Podobne sa môžeme pozerať aj na stav počtu objednávok v lodiarskom priemysle.
V roku 2013 bolo vo svete objednaných 3 375 lodí vo všetkých lodeniciach. V roku 2017 to bolo už len 1 169 lodí, pri čom rok 2016 bol katastrofálny s počtom objednávok len na 798 lodí.
Svetovým lídrom vo výrobe lodí je Južná Kórea, s výrobou 11,7 milióna CGT (CGT je počet brutto ton vážených nákladovosťou na ich výrobu) a o prvé miesto sa bije Čína, s výrobou 11,3 milióna CGT v roku 2016. Tretím najväčším výrobcom je Japonsko, ktoré už však má od prvej dvojice odstup a vyrobilo 6,9 mil. CGT. Ďalší v poradí je prvý zástupca mimo Ázie – Nemecko, ktoré však aj od prvej trojice má obrovský odstup s výrobou 410 tisíc CGT. Po Nemecku nasledujú Vietnam, USA, Turecko a prvú osmičku uzatvára Indonézia s 200 tisíc CGT.
Kým ázijskí výrobcovia zo svojich lodeníc na vodu spúšťajú najmä kontajnerové a tzv. bulk lode (na prepravu sypkého materiálu), ktoré po svetových oceánoch prepravujú suroviny a tovar, nemecké lodenice majú odlišný prístup. Špecializujú sa na zaoceánske výletné lode a súkromné megajachty pre horných desať tisíc sveta. Táto špecializácia sa dá vidieť aj v počte postavených lodí v Nemecku v roku 2000, keď sa odovzdalo 158 lodí v hodnote 11 miliárd mariek (zhruba 5.6 miliardy eur) a roku 2016, kedy z Nemecka vyplávalo 31 lodí v cene 7,8 miliardy Eur.
Tak ako od krízových rokov 2008 – 2010 obchod a ekonomika zápasia s problémami, rovnako sa potáca lodiarsky priemysel. Objem objednávok v roku 2017 je v celom odvetví nižší o 17 %. Vďaka sústredeniu lodiarov v Nemecku na dve hlavné skupiny sa ich objem objednávok v rovnakom období znížil len o 4 % (zdroj: www.vsm.de). Koncentrácia na dve skupiny odberateľov prináša nemeckým lodeniciam riziko závislosti na odvetví turizmu a na úspešnosti miliardárov sveta. Samozrejme, ázijské lodenice so svojou výrobou bežných obchodných lodí sú podobne závislé na raste objemu svetovej obchodnej výmeny. Tá sa však zo svojho vrcholu v roku 2010, kedy obchod rástol medziročne o 12,5 % dostala na dno v roku 2017, kedy rast obchodnej výmeny bol len 4,7 %. V tomto neveselom čísle ešte nie je zahrnutá obchodná a colná vojna z roku 2018 medzi USA a zvyškom sveta, čo lodeniciam po celom svete tiež neprinesie žiadne pozitíva. Stav objednávok na výstavbu nových lodí koncom roka bol 83 miliónov GCT, čo je najnižší stav od roku 2002. Len pre zaujímavosť, v roku 2013 boli objednávky na úrovni 101 miliónov GCT.
Podobne je to aj v prípade výroby plavidiel pre vojenské námorníctvo, v ktorom nemecké lodenice tiež hrajú takmer prvé husle. Pomer exportu vojenských lodí k celkovej produkcii v Nemecku je 70 % a odberateľmi sú vojenské flotily celého sveta. Krehkosť takejto výroby sa dá ilustrovať na nedávnom prípade exportu hliadkovacích člnov pre saudskoarabskú pobrežnú stráž. Krátko po vypuknutí škandálu s vraždou novinára Khashoggiho sa spolková vláda rozhodla zastaviť akékoľvek vývozy zbraní do tejto krajiny. Mimoriadne citlivo sa to dotklo napríklad lodenice Peene Werft v meste Wolgast na severovýchode Nemecka.
Rozhodnutie berlínskeho kabinetu priamo ohrozuje 300 pracovných miest v lodeniciach, ktoré patria do skupiny Lurssen. Zástupcovia firmy a predstavitelia mesta Wolgast apelujú na spolkovú vládu, aby našla náhradný odbyt pre takmer dokončené hliadkovacie člny, na ktorých výrobu sa Peene Werft špecializuje. V ich predstavách by sa takéto hliadkovacie výkonné lode uplatnili aj v agentúre Frontex, ktorá má na starosti hliadkovanie v Stredozemnom mori v rámci operácií na trasách migrantov z afrických brehov.
Podobnú dilemu riešili aj francúzske lodenice STX, ktoré v roku 2014 vyrobili dva vrtuľníkové nosiče Vladivostok a Sevastopol pre Rusko, ktoré však po obsadení Krymu boli vládnym uznesením zablokované a museli im byť nájdené nové námorníctva. Dnes obe lode patria do egyptskej armády, kde sa od roku 2016 plavia ako Gamal Abdel Nasser a Anwar El Sadat.
