oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP
Doteraz bolo Taliansko stredobodom pozornosti, kvôli neposlušnosti voči požiadavkám Bruselu ohľadom rozpočtovému plánu výdavkov na budúci rok. Protivládne demonštrácie vo Francúzsku, štvrtý víkend po sebe, poukazujú na zraniteľnosť vlády prezidenta Macrona.
Rozruch, spojený s politickou neistotou v Európe znamená, že kontroverzný rozpočet Talianska pre rok 2019 by už nemal byť hlavným cieľom pozornosti v regióne. "Riziká Talianska na trhu a dokonca aj v Európe sa javia dosť obmedzené v tom zmysle, že je k dispozícii množstvo ochranných opatrení a v Taliansku sme už videli veľa rizík," povedal Christian Mueller-Glissmann, analytik Goldman Sachs. "V budúcom roku sa pozornosť môže z iných dôvodov presunúť do širšej Európy," povedal pre CNBC. "Čakajú nás voľby do Európskeho parlamentu, v týchto dňoch máme relatívnu nestabilitu v Nemecku a Francúzsku a myslím si, že to môže byť väčší príbeh ako Taliansko," povedal.
Protesty vo Francúzsku sa začali kvôli nesúhlasu s plánovaným zvýšením dane z pohonných hmôt francúzskou vládou ako súčasťou environmentálnej politiky, ale odvtedy sa vyvinuli do širších protestov proti francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi. Zdá sa, ako by sa Taliansko tešilo z tejto situácia, teda, že už nie je v centre pozornosti. Taliansky vicepremiér Matteo Salvini, ktorý v minulosti kritizoval Macron, najmä kvôli jeho pravicovým názorom, vyhlásil, že za protesty je zodpovedný Macron. "História pravdepodobne preukáže, že ak sa (Macron) sústredil viac na Francúzov a menej na Salviniho a Taliansko, mal by dnes o mnoho menej problémov," povedal Salvini pre Rai 3. "Macron znížil dane veľmi dobrým spôsobom, ale zvýšil ich nešťastným spôsobom," dodal a povedal, že talianska vláda nemá v úmysle nasledovať tento príklad, uviedla agentúra Reuters.
Vzťahy medzi Talianskom a Francúzskom sú napäté kvôli migrácii, v tomto kľúčovom bode sa názory Salviniho a Macrona rozchádzajú. Obaja politici pochádzajú z opačného konca európskeho politického spektra. Vodca antiimigračnej strany Liga, Salvini, obhajuje menšiu, menej zopätú Európsku úniu, zatiaľ čo Macron je považovaný za predstaviteľa európskeho projektu, ktorý vyzýva k väčšej integrácii a centralizácii.
Liga a Hnutie piatych hviezd vytvorili sporné plány výdavkov pre rok 2019, ktoré videli ku konfliktu s Európskou komisiou. Plány výdavkov predpokladajú zavedenie základného príjmu pre chudobných, nižší vek odchodu do dôchodku a navrhovanú sadzbu rovnej dane. Brusel však rozpočet odmietol, odkázal, že je v rozpore s pravidlami EÚ, podľa ktorých by štáty mali pracovať na znižovaní rozpočtových deficitov a zadlženosti. Taliansko má dlhov vo výške 133 % HDP, druhý najvyšší v eurozóne. Komisia uviedla, že Taliansko musí zmeniť plány výdavkov, ak chce zabrániť sankciám vrátane prípadnej pokuty. Trhy boli mimoriadne citlivo reagovali na konflikt Talianska s Bruselom.
Taliansko a Európska komisia sú už údajne blízko k dosiahnutiu kompromisu v súvislosti s talianskymi plánmi výdavkov na rok 2019. Denník La Repubblica v utorok uviedol, že Európska komisia je ochotná akceptovať zvýšenie cieľového deficitu Talianska na 1,95 percenta na budúci rok. Medzitým ministerstvo financií v Taliansku sa na rok 2019 zameralo na deficit rozpočtu 2 percentá. Rozpočet pôvodne počítal s deficitom vo výške 2,4 percenta, čo by bolo v rámci oficiálneho limitu EÚ vo výške 3 percentá. Brusel odmietol rozpočet, Komisia začala voči Taliansku "postup pri nadmernom deficite" a uviedla, že vláda potrebuje zmeniť svoje plány výdavkov, ak sa chce vyhnúť sankciám vrátane prípadných pokút a znížených finančných prostriedkov z EÚ.
Taliansky minister financií Giovanni Tria tlačí vládu k zníženiu svojho deficitu na dve percentá, aby našla kompromis s Bruselom, uviedla La Repubblica. Denník Il Messagero uviedol, zatiaľ má talianska vláda čas zareagovať na odmietnutie svojho rozpočtu zo strany EÚ. V stredu sa má predseda vlády Giuseppe Conte stretnúť s prezidentom Komisie Jean-Claude Junckerom, aby predložili "konkrétne návrhy" na úpravu rozpočtu. Talianske noviny Corriere della Sera v utorok informovali, že Rím a Brusel "sú stále ďaleko od seba" a že Juncker žiada o ďalšie zníženie výdavkov vo výške približne 10 miliárd eur, ktoré by sa inak použili na navrhovanú reformu príjmov a dôchodkov občanov.
