Komentár: Kiežby sme mali viac takých Pupákov

Dámy a páni, niečo sa deje. V stredu večer muselo zaplesať aj srdce Borisa Valábika, jedného z najväčších súčasných bojovníkov za fair play v slovenskom hokeji. A s ním zostala pozitívne v šoku celá slovenská športová verejnosť.

VIDEO: Nitra uspela v Trenčíne a „vojakom” vystavila v play-off stopku >>

Necelých osem minút pred koncom šiesteho zápasu štvrťfinále play-off slovenskej hokejovej Tipsport ligy medzi Trenčínom a Nitrou sa stalo niečo krásne. Hokejka Branka Radivojeviča vyletela vysoko a rozhodca odpískal faul na Miroslava Pupáka. Lenže sám „faulovaný“ okamžite prišiel za hlavným arbitrom, aby mu povedal, že Radivojevičova hokejka ho do tváre netrafila a žiadny faul to nebol.

Nitra teda napokon presilovku nehrala, čo jej však nezabránilo v tom, aby v zápase strelila aj druhý gól. Napokon po víťazstve 4:2 v sérii postúpila do semifinále play-off. Karma.

To všetko sa deje v časoch, keď už aj vo futbale museli kvôli podvodníkom a simulantom zaviesť videorozhodcu. V časoch, keď sa klamstvo a zavádzanie stáva hlavným nástrojom úspechu popredných predstaviteľov štátu, keď sa už slušnosť a spravodlivosť považujú za slabosti, je Pupák kométou nádeje. A najmä v závere série medzi Trečínom a Nitrou, ktorá bola natoľko vyhrotená tvrdými aj zákernými faulami, je toto gesto naozaj živou vodou uprostred púšte.

Tridsaťštyriročný nitriansky útočník by už nemusel do konca play-off odohrať ani jedinú minútu na ľade, ale aj tak si ho zapamätá celé Slovensko. Pretože vo chvíli, keď mohol celkom jednoducho, pochopiteľne, aj beztrestne charakterovo zlyhať, sa rozhodol správne.

V skutočnosti Pupák neurobil nič mimoriadne. Povedať pravdu predsa nestojí viac síl. Napriek tomu je jeho gesto také ojedinelé a také nečakané, že sme z toho všetci v šoku. Prečo? Pretože, žiaľ, žijeme v spoločnosti, kde sa vo všeobecnosti takéto správanie neočakáva.

Dnes už jednoducho neočakávame, že sa niekto (a nemusí to byť iba na športovom poli) vzdá neprávom získanej výhody. Dnes už neočakávame ani to, že sa niekto prizná k chybe celkom sám. Dnes už neočakávame, že ľudia okolo nás budú hrať fér, a preto sme všetci nejako pripravení na to, že špinavosti sú vlastne normálne, že patria k životu aj k športu.

Dnes už neočakávame, že sa futbalista po páde v pokutovom území postaví a povie „je to v poriadku“. Dokonca už dnes neočakávame ani to, že útočník v pokutovom území nespadne na zem.

Je to smutný obraz spoločnosti, keď formy správania, ktoré by mali byť normálne a automatické, sú dnes také výnimočné, že ich môžeme obdivovať ako vzácnosť, z ktorej by si naše deti mali brať príklad.

Miroslav Pupák by mal byť príkladom pre všetkých hokejistov, ktorí ešte bojujú v play-off slovenskej Tipsport ligy. Jeho čin by mal byť príkladom každému, kto sa ocitne v situácii, kedy má obrovskú príležitosť urobiť správnu vec. Pretože práve v takýchto situáciách zlyhávajú nielen mnohí športovci, ale aj ľudia v každodennom živote.

Aj keď je možno na mieste otázka, či by sa Pupák rozhodol rovnako, keby Nitra prehrávala v sérii 2:3 a sedem minút pred koncom by bol stav zápasu 1:0 pre Trenčín, špekulovať o tom je už zbytočné.

Dnes si musíme povedať, že… kiežby sme mali viac takých Pupákov.