Rakovina v pôde!? Porazí ekonomika ekológiu?

Koniec používania glyfosátov či predčasná radosť? Aj napriek tomu, že americký federálny súd tento utorok rozhodol, že herbicíd Roundup spôsobuje rakovinu, jeho hromadný zákaz sa zatiaľ nechystá. Ide pritom už o druhé rozhodnutie proti tomuto prípravku na ničenie buriny. A asi zďaleka nie o posledné.

23.03.2019 14:00
debata (17)

V únii je nateraz glyfosát povolený. Rozhodol o tom ešte koncom roka 2017 Brusel, keď predĺžil licenciu na glyfosát v rámci únie až do roku 2022. Zakázané sú zatiaľ len prípravky s tallow amínmi.

Pre slovenských farmárov ide o citlivú tému. Nie všetci sú proti jeho zákazu, mnohí si jeho používanie pochvaľujú. Burinu totiž vyhladí rýchlejšie ako tornádo. Nájdu sa však aj takí, ktorým prípravok leží v žalúdku. Neničí totiž len burinu, ale všetko naokolo. Vyvoláva to otázniky nad tým, čo a ako sa pestuje, čo sa dostáva do pôdy a spodných vôd a aké potraviny následne jeme.

"Keď vidím glyfosátom ošetrenú plochu, vždy si predstavujem, ako vyzerala Hirošima na druhý deň po zvrhnutí atómovej bomby,“ hovorí predseda družstva z Dvorov nad Žitavou a bývalý minister pôdohospodárstva Stanislav Becík. Sám je odporcom tejto chémie aj za cenu, že náklady na pestovanie plodín vyjdú bez glyfosátu drahšie.

Argument, že prípravok likviduje burinu, totiž podľa Becíka neobstojí. "Tento totálny herbicíd likviduje nielen nežiaduce buriny, ale likviduje aj život v pôde a život v prírode,“ hovorí. Dosahy jeho používania vidieť nielen na poliach, ale aj v ich okolí. Pri jeho striekaní totiž poľnohospodárske mechanizmy často zasiahnu aj jarky či pásy zelene na roliach. Doplatia na to aj poľné zvieratá ako zajace či srnky, čo takto prídu o svoju pastvu.

Glyfosát nemá u roľníka čo robiť, tvrdí Becík. Poľnohospodárstvo má totiž podľa neho dve rovnocenné poslania – prvým je dorábanie poľnohospodárskej produkcie, druhým krajinotvorba, udržanie osídlenia vidieka a ochrana biotopov. "Ekonomika nesmie víťaziť nad ekológiou. Zachovať krajinu je viac, ako dorobiť o pol tony vyššiu úrodu,“ hovorí Becík.

VIDEO: Pozrite si názor exministra Becíka na glyfosát na poliach vo videu TV Pravda.

Video

Na otázku denníka Pravda, či ministerstvo pôdohospodárstva plánuje zakázať používanie tohto prípravku na Slovensku, sa rezort odvolal na zistenia európskych inštitúcií. Ide o verdikt Európskej chemickej agentúry (ECHA) a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Tie na základe vykonaného hodnotenia rizika skonštatovali, že látka nie je karcinogén. Z dostupnej informácie ohľadne verdiktu amerického súdu nie je podľa ministerstva pôdohospodárstva jasné, či sa zistená karcinogenita spomínaného prípravku Roundup vzťahuje na účinnú látku glyfosát, ďalšie látky či na samotný prípravok.

Čaká sa na Brusel

Toxicita glyfosátových prípravkov je podľa európskych inštitúcií spojená len s tallow amínmi, dôvodí ministerstvo pôdohospodárstva. Použitie glyfosátových prípravkov s ich obsahom je v únii už dva roky zakázané. "Slovensko v tejto veci konalo bezodkladne a v súčasnosti sa takéto prípravky na slovenskom trhu nenachádzajú,“ potvrdil rezort pôdohospodárstva.

Na postoj Bruselu sa odvolávajú aj naši farmári. "Pokiaľ v budúcnosti Európska komisia rozhodne o obmedzeniach alebo priamom zákaze používania látok obsahujúcich glyfosát, teda aj Roundupu, budeme sa musieť zmenám prispôsobiť,“ povedala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Pripomína, že prípadná zmena európskeho postoja by si vyžadovala odbornú diskusiu o tom, akú účinnú alternatívu budú mať európski poľnohospodári k dispozícii. Glyfosát je však už dnes nahraditeľný inými prípravkami. Tie neničia všetky buriny bez ohľadu na druh. Vyššie náklady či straty na úrode by sa tak mohli podpísať aj pod drahšie potraviny.

Ak by k zákazu prišlo, nebolo by podľa Holéciovej "jednoduché skĺbiť ochranu poľnohospodárskych plodín pred burinami, prevenciu pred možnými vysokými hospodárskymi škodami s ochranou prírody a najmä ľudského zdravia“.

Používanie chemických prostriedkov na poliach sa aj teraz riadi prísnou legislatívou, vysvetľuje Holéciová. "Poľnohospodári musia prejsť školeniami, kde sa naučia, akým spôsobom sa daná látka v poľnohospodárstve používa, ako často sa môže aplikovať do zeme a akým spôsobom,“ hovorí. Po školení dostávajú farmári certifikát, ktorý ich oprávňuje narábať s týmito látkami. Takto by nemalo prichádzať k situáciám, že sa na polia dostane chémia v nesprávnom čase či v priveľkom množstve. Pri nesprávnej aplikácii totiž hrozí, že postrek skončí na našich tanieroch.

Návrat k praxi našich dedov

Toxicita Roundupu je známa už od roku 2015, upozorňuje predseda Centra pre trvalo udržateľné alternatívy Daniel Lešinský – vtedy bola zverejnená správa WHO o jeho potenciálnej karcinogenite. Naše ministerstvo však podľa neho doteraz neprijalo žiadne systematické opatrenia na minimalizáciu a vylúčenie používania tohto herbicídu. "Glyfosát sa veselo používa na Slovensku ďalej – tak na poliach, v záhradách, ako aj v lesoch či v mestách, všade, kde sa chcú rýchlo zbaviť burín,“ hovorí Lešinský. Na Slovensku sa oficiálne nemonitorujú a nezverejňujú koncentrácie rezíduí a degradantov tejto účinnej látky v našich pôdach, vo vodách, v nápojoch ani v potravinách, upozorňuje.

"Boj okolo zákazu pesticídu Roundup s účinnou látkou glyfosát považujem za miléniovú vojnu medzi pravdou a súkromným záujmom, medzi ochranou verejného dobra – zdravia a biodiverzity a ochranou zisku z predaja najpoužívanejšieho herbicídu na svete,“ hovorí Lešinský. Rozhodnutie Federálneho súdu USA ho teší, hoci ho vníma len ako vyhratú jednu dôležitú bitku.

Zákaz používania tohto herbicídu určite nebude ľahký, bude niečo stáť, vysvetľuje Lešinský. No je podľa neho možný, priniesol by totiž nielen ochranu zdravia, ale aj biodiverzity a agro-eko systémov. Riešenie však nevidí len v jednoduchej náhrade herbicídu Roundup iným chemickým prípravkom. „Hospodárska prax potrebuje spraviť krok dopredu, a to aj pohľadom späť na dobré skúsenosti našich otcov a dedov,“ hovorí. Ako príklad uvádza rotáciu plodín.

Firma si za Roundupom stojí

Nemecký koncern Bayer, pod ktorý sa najznámejší glyfosát dostal po kúpe najväčšieho producenta geneticky modifikovaných produktov – americkej spoločnosti Monsanto, už na ťaženie proti prípravku doplatil. Po utorkovom rozhodnutí sa akcie koncernu prepadli o vyše desatinu. Hodnota firmy tak klesla zhruba o osem miliárd eur.

Bayer netajil sklamanie z verdiktu súdu. "Sme sklamaní z počiatočného rozhodnutia poroty, ale naďalej pevne veríme, že veda potvrdzuje, že herbicídy na báze glyfosátu nespôsobujú rakovinu,“ píše koncern v oficiálnom stanovisku.

Verdikt sa pritom ešte netýkal zodpovednosti koncernu za ochorenie na rakovinu žalobcu Edwina Hardemana. O tom sa bude rozhodovať až v ďalšej fáze procesu. "Sme presvedčení, že dôkazy v druhej fáze dokazujú, že správanie spoločnosti Monsanto bolo primerané a že spoločnosť by nemala niesť zodpovednosť za rakovinu pána Hardemana,“ píše Bayer. Rozhodnutie súdu nemá podľa koncernu žiadny vplyv na budúce prípady a súdne konania, pretože každý z nich má svoje faktické a právne okolnosti. "Máme veľký súcit s pánom Hardemanom a jeho rodinou, ale rozsiahly súbor vedy podporuje záver, že Roundup nebol príčinou jeho rakoviny,“ tvrdí Bayer.

Prvý žaloval vtedy ešte Monsanto bývalý školník Dew Johnson, ktorému súd odklepol odškodné 39 miliónov dolárov (vyše 34 miliónov eur). Firma tiež dostala pokutu 250 miliónov dolárov (vyše 220 miliónov eur). Bayer však priznáva, že kvôli tomuto herbicídu čelí tisíckam žalôb.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #farmár #postrek #Roundup #ekologická katastrofa