Týždeň v kocke Daga Daniša: Kočnerov mobil je ako mínomet
17.5.2019 00:00
akt. 10.12.2019 05:11

Týždeň v kocke Daga Daniša: Kočnerov mobil je ako mínomet

Uložiť článok
Sedem dní v skratke: 1. Generálny manažér Smeru náhle odstúpil. Zrejme pre styky s Kočnerom. 2. Prezident Kiska si robí stranícku kampaň. 3. Američania hrozia vojenským úderom na Irán. 4. Súbežne s tým stupňujú obchodnú vojnu s Čínou, EÚ a Japonskom. Globalizácia naráža na svoje limity.

1. Smer, s. r. o.

Viktor Stromček, pokladník Smeru, v apríli nenápadne vycúval zo svojej funkcie. Zrejme preventívne. Dôvody mohli byť dva. Prvý: Stromček, tak ako väčšina Ficovych „sociálnych demokratov“, podniká. Figuruje v ôsmich firmách (politika je len časť jeho biznisu). Druhý: vyšetrovatelia aj médiá sa začali zaujímať o jeho podozrivú komunikáciu s podnikateľom Kočnerom z roku 2017.

Kočnerov mobil, resp. jeho obsah funguje ako mínomet. Na čo narazia vyšetrovatelia, ktorí rekonštruujú jeho správy, to vybuchne. Prokurátor Šufliarsky, podnikateľ Haščák, pokladník Smeru Stromček... Všetci z nich už oľutovali, že si písali s kamarátom Marianom K. 

Stromček (ešte ako štátny tajomník ministerstva dopravy) v júni 2017 oslovil Kočnera, aby mu pomohol. Polícia viedla trestné stíhanie za vydieranie a prenasledovanie. Išlo pravdepodobne o problémy Stromčekovych známych z biznisu. 

Kočner pomohol.

Nie, už sa tu nebudeme pohoršovať nad tým, že podnikateľ z mafiánskych zoznamov ovplyvňuje vyšetrovanie alebo trestné konanie. Napríklad pre svojich známych zo Smeru. To, že kriminálne skupiny za Fica ovládli políciu a časť prokuratúry, je notoricky známe.

Na Stromčekovej kauze je zarážajúca iná vec. Kočnerova pomoc ukazuje, ako to funguje pri trestnom konaní. 

Keď chcete pomôcť pri stíhaní známych, potrebujete zistiť dve veci. Meno vyšetrovateľa. A meno prokurátora, ktorý kauzu rieši. Podľa toho sa, ako písal Kočner Stromčekovi, vyberie „vhodný právny zástupca“.

Teda taký, ktorý má dôverný vzťah s vyšetrovateľom alebo prokurátorom. Až taký dôverný, že ho môže podplácať. V záujme klienta.

Podplácanie má svoje pravidlá. Skorumpovaní vyšetrovatelia a prokurátori berú úplatky (alebo iné protislužby) len od tých advokátov, s ktorými sa dobre poznajú. Prípadne, ak by mal Kočner šťastie, prokurátor mohol patriť medzi ľudí, na ktorých mal v archíve kompro-materiály.  Alebo iné páky. 

Stíhanie sa potom nekončí na súde. Zastaví sa už skôr. V starom známom štýle „skutok sa nestal“.

Škoda, že nepoznáme detaily prípadu, s ktorým Stromčekovi pomáhal Kočner. Teda: proti komu a v akej trestnej veci sa viedlo stíhanie. Koho kočnerovci vybrali ako „vhodného advokáta“. A či sa vec skončila happy endom. Teda zastavením stíhania.

Práve toto sú najväčšie zločiny, za ktoré je zodpovedný Smer a „naši ľudia“: zneužívanie štátnej moci a prokuratúry v prospech kriminálnych skupín.

A zároveň je to jedna z najväčších úloh pre vyšetrovateľov. Stíhať skorumpovaných grázlov s úradnými pečiatkami, ktorí nepracujú pre štát, ale pre mafiu. 

Smer-SD sa Stromčeka zastal - podľa strany ho správy nekompromitujú. Zuzana Petková zo Zastavme korupciu vysvetľuje, prečo kompromitujúce sú:

2. Kiska si robí kampaň

Prezident Kiska najskôr na internete odštartoval vznik nového politického projektu s logom +1. Potom začal robiť online kampaň. V krátkych videách spomína na desať „príbehov“, cez ktoré sumarizuje svoje zásluhy. 

Začal kauzou Čistý deň. Pokračoval spomienkami sa stretnutie so Svätým otcom. A najnovšie ukazuje, ako zápasil s mafiou po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Spomienky Kisku sú mierne patetické. Mierne trápne. A mierne manipulatívne.

Nebudeme prezidentovi vyčítať, že zneužíva svoj úrad na stranícku (súkromnú) kampaň. Po kritike odstránil z novších videí logo +1 a odkaz na stranícky web jenasviac.sk. 

Väčší problém je v tom, že Kiska zavádza. A vypína hruď aj tam, kde by mal mlčať.

Kiska sa vo videu „mafia“ pohoršuje nad tým, že po vražde Jána Kuciaka a po zisteniach, že časť štátu ovládla mafia, vláda nekonala. A rozhorčene sa pýta „dokedy, dokedy budeme takéto veci tolerovať“.

Asi by sa patrilo pripomenúť pánovi prezidentovi, kde bol ten týždeň, keď sa Slovensko búrilo proti vražde Jána Kuciaka. A keď Aktuality.sk zverejnili jeho posledný článok o prepojeniach kriminálnych skupín na Úrad vlády, čo okamžite postavilo do pozoru vedenie polície, vládu, opozíciu, diplomatov aj europoslancov a komisárov v Bruseli.

Pán Kiska bol vtedy na lyžovačke v Rakúsku. Mnohí si kládli otázku „dokedy, dokedy sa bude pán prezident lyžovať“. Odpoveď: celý týždeň. Veď prečo prerušovať dovolenku a konať...

Keď si Kiska nakoniec vyzul lyžiarky a vrátil sa na Slovensko, vyzval na predčasné voľby alebo na zásadnú rekonštrukciu vlády, ktorá obnoví dôveru. Kiskovu výzvu (principiálne správnu) podporovali stovky tisíc ľudí na námestiach. 

Lenže keď masové protesty vrcholili a Ficova koalícia kolabovala, Kiska náhle zmenil prístup. Prestal naliehať na predčasné voľby a okamžite, bez tvrdších podmienok, prikývol na Ficov záchranný plán s Pellegrinim. Iniciatíva Za slušné Slovensko pár hodín po stretnutí s Kiskom zrušila plánovaný verejný protest.

Otočilo sa to zrejme preto, že Kiska bol v tom čase tlačený do zakladania novej strany. Na čo potreboval čas.

Februárovú lyžovačku a marcové ústupky Ficovi však v jeho spomienkovom videu nenájdete.

3. Bombardéry pri Iráne

Keď Trump vyhral voľby a preberal moc, vybral si do tímu bezpečnostných poradcov ľudí, ktorí chceli Spojené štáty stiahnuť z konfliktov na Blízkom východe. Za ministra zahraničných vecí vymenoval Rexa Tillersona, ktorý presadzoval kissingerovský prístup „mocenskej rovnováhy“ a dohôd namiesto vojenských riešení.

Toto nastavenie Trumpovi dlho nevydržalo. Bezpečnostné služby a establišment sa vzbúrili. Trumpovi poradcovia boli jeden po druhom odstreľovaní. Tillerson padol. A na ich miesta sa natlačili „militaristi“.

Tí dnes volajú po vojenskom tlaku na Irán. Spojené štáty vysunuli na Blízky východ lietadlovú loď, bombardéry a raketové systémy Patriot. S úlohou zlomiť Irán – spojenca Rusov a Číňanov v Perzskom zálive. Buď hrozbou sily. Alebo silou.

Na prístupe Američanov k Iránu je zarážajúce, že celkom ignorujú dohody a záujmy európskych partnerov. V roku 2015 bola podpísaná jadrová dohoda s Iránom. Západ prerušil obchodné sankcie. Irán sa zas zaviazal, že pozastaví svoj vojenský jadrový program. Dohoda, akokoľvek nedokonalá, fungovala.

Minulý rok však Trump jednostranne rozhodol, že Spojené štáty dohodu (ku ktorej sa zaviazali) neuznávajú. Francúzi, Nemci a EÚ protestovali a naliehali na jej záchranu. Neúspešne. Američania európske záujmy celkom ignorovali.

Dnes spolu s Izraelom hrozia bombardovaním Iránu. Teda pokračovaním rozvratu na Blízkom východe, čo by viedlo k miliónom ďalších utečencov.

EÚ, najmä jej západné jadro, je proti ďalšej eskalácii konfliktu. Pochopiteľne.

Problém únie je však ešte stále v tom, že okrem pozorného sledovania a komentovania bezpečnostnej politiky nemá na viac.

Prečo USA eskalujú konflikt s Iránom? Vypočujte si analýzu v našom podcaste:

4. Obchodné vojny

Celkom iným terénom, kde sa EÚ môže prejaviť ako reálna veľmoc, ktorá ostatným diktuje podmienky, je ten obchodný.

EÚ je v obchodnej politike veľmi dobre skonsolidovaná, vďaka čomu vystupuje ako jedna z najväčších, resp. najbohatších ekonomík na svete.

V najbližších rokoch z tejto silnej pozície môže – vlastne môžeme – ťažiť.

Spojené štáty (spolu s Britániou) vycúvali z podpory globalizácie a obchodnej integrácie. A otáčajú smerom k ochrane národného trhu. V prípade Británie sa to prejavuje odchodom z únie a neschopnosťou pristúpiť na nové a pomerne tvrdé podmienky EÚ.

V prípade Spojených štátov zas vidíme ekonomický nacionalizmus. A obchodné vojny s rivalmi.

Američania rozšírili vysoké clá na čínsky tovar. Nasledovala čínska colná odveta.

Súbežne s tým Trump pohrozil Európskej únii a Japonsku, že uvalí likvidačné clá na dovoz áut – ak únia a Japonsko nepristúpia na dohodu o obmedzení vývozu áut do USA.

Politika Američanov a Britov ukazuje, že globalizácia naráža na svoje limity. Práve v krajinách, ktoré boli považované za jej motor. Je to pochopiteľné. Západné nadnárodné korporácie začali vyvážať milióny pracovných miest do Číny, kde majú lacnejšiu pracovnú silu a nižšie dopravné náklady. Miliardové zisky následne nezdaňujú doma (aspoň nie v primeranom rozsahu), ale v iných daňových destináciách.

Výsledok: korporácie sú čoraz silnejšie a bohatšie. No ich materské krajiny trpia čoraz väčšími obchodnými deficitmi. A stagnáciou platov.

Problém Američanov (Britov) je však v tom, že globalizačné trendy nemôžu zvrátiť. Môžu ich len tlmiť, aj to len dočasne a v obmedzenej miere.

Jedným z nástrojov sú clá a obchodné vojny. Alebo tlak na také obchodné dohody, ktoré budú obsahovať poistky na reguláciu nerovnováhy. Aby jedna krajina nevysávala zdroje z druhej...

Medzinárodný obchod bude v najbližších rokoch deformovaný ochranárskymi (politickými) zásahmi do neutrality trhu.

Dobrou správou je, že Európska únia je obchodne a ekonomicky dostatočne veľká, aby dokázala odolávať prípadným otrasom. V obchodnej aliancii s Japonskom je ešte silnejšia, ako Čína (najväčšia svetová ekonomika). Alebo ako Spojené štáty, ktoré sú v HDP podľa parity kúpnej sily až svetová trojka.

Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.