Proroctvá eurofóbov

Politika býva plná samonapĺňajúcich proroctiev. Dupľom, keď sa im ešte aktívne pomáha. Napríklad: štát je najhorší vlastník a neschopný manažér. Na to konto sa osekávajú štátne fondy a verejné projekty. A hľa – ukazuje sa, že naozaj nič nefunguje, ako má.

19.05.2019 22:00
debata (14)

Čo sa, prirodzene, berie ako dôkaz vyššie uvedeného. A dôvod osekávať všetko až na holú kosť. A tak ďalej.

Európska krajná a populistická pravica tentoraz neprichádza so svojimi niekdajšími bombastickými víziami napodobniť brexit v iných členských krajinách. Brexit v praxi nie je akurát skvostný a napodobenia hodný príklad a voliči v členských štátoch to v prieskumoch dávajú jasne najavo. Heslom extrému v týchto voľbách do Európskeho parlamentu je preto „reforma únie“. Bez ohľadu na to, aké vnútorné rozpory sú medzi nimi v iných otázkach, na potrebe „reformy“ sa zhodnú extrémisti od Varšavy po Rím. Pointou je však práve len jedno veľké samonapĺňajúce proroctvo.

Európska krajná a populistická pravica tentoraz neprichádza so svojimi niekdajšími bombastickými víziami napodobniť brexit v iných členských krajinách.

Je vskutku záhadou, ako by asi fungovalo v praxi spojenectvo takých rôznorodých politikov, akými sú taliansky Matteo Salvini, maďarský Viktor Orbán, francúzska Marine Le Penová či poľskí ultrakonzervatívci z PiS. Záhadou to prestane byť vtedy, keď si uvedomíme, že tu o nijakú dlhodobú spoluprácu ani nejde.

Skutočným problémom týchto politikov s úniou je práve to, že únia im dosiaľ bránila vysporiadať sa s problémami vo svojich krajinách po svojom. Cieľom nie je nová spoločná politika, pretože k takémuto cieľu nacionalisti, šovinisti a xenofóbi nikdy nedospejú. Ich výkriky na adresu únie sú najčastejšie len lacnou demagógiou, z ktorej sa zrodia budúce samonapĺňajúce proroctvá.

Ak by vďaka únave a krátkozrakosti voličov títo politici dostali na úrovni únie voľnú ruku, rozdiely medzi jednotlivými krajinami sa čoskoro opäť prehĺbia natoľko, že prestane mať zmysel hovoriť vôbec ešte o nejakej integrácii. Svoj „projekt“ budú budovať ruka v ruke s ultrakonzer­vatívcami túžiacimi po svojej vlastnej kultúrnej kontrarevolúcii, ktorá z európskej integrácie konečne vymaže stopy po osvietenskom humanizme. Ale i so zdanlivo mainstreamovými politikmi napríklad typu nášho Richarda Sulíka, pre ktorých je zasa neprijateľná spoločná ekonomická a sociálna politika (nehovoriac o tom, že títo politici sa neomylne posúvajú na okraj spektra i v iných otázkach).

Inými slovami, Európska únia v prípade, že by sa jej zmocnili fašisti s populistami a ekonomickými šarlatánmi, postupne prestane byť „európskou“ aj „úniou“ tak dokonale, že jej formálny zánik bude potom pre väčšinu ľudí takmer úľavou. Ak si ho vôbec všimnú. Načo by eurofóbi vyhlasovali, že chcú úniu zrušiť, keď jednoduchšie bude ovládnuť ju a spraviť ju bezcennou? Ak im dovolíme predviesť nám ich demagogické proroctvá o únii v praxi, v najlepšom prípade sa čoskoro ocitneme tam, kde sme sa ocitli po poslednej katastrofickej vojne, keď sa v Európe rozhodovalo, čo bude ďalej.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #krajná pravica #Brexit #eurovoľby 2019