Generácia Z v politike: Koniec korupcii a globálnemu otepľovaniu
20.5.2019 00:00
akt. 12.05.2020 06:10

Generácia Z v politike: Koniec korupcii a globálnemu otepľovaniu

Uložiť článok
Po Generácii Y (mileniáli) prichádza Generácia Z. Narodili sa po roku 1995, dnes dospievajú a menia svet a aj Slovensko – volia, organizujú protesty a idú do verejného života a politiky.

Volajú ich aj iGenerácia alebo Zoomeri. Nikdy nezažili svet bez internetu a sociálnych sietí, 11. september 2001 či vstup SR do EÚ sú pre nich história.

Sú podnikavejší, optimistickí, študujú v zahraničí a majú zahraničných kamarátov, sú tolerantnejší voči iným rasám či sexuálnej orientácii. Vyrástli s Facebookom, no radšej majú Instagram a Snapchat.

A hlavne – začínajú presadzovať svoj pohľad na svet a v najbližších desaťročiach budú čoraz silnejší.

Generácia Z už vygenerovala prvých lídrov, ktorí postupne menia Slovensko. Keď sa im niečo nepáči, nemajú problém už zo stredoškolských lavíc zorganizovať celoslovenský protest.

Záleží im na ekológii, klímatických zmenách a zelených témach, lebo ako sami hovoria, ich generácia si odnesie dôsledky globálneho otepľovania. Vďaka internetu majú viac spoločného so 16-ročnou Švédkou Gretou Thunberg ako s vlastnými starými rodičmi.

Aj deň pred eurovoľbami organizujú, spolu so stredoškolákmi po celom svete, ďalší štrajk hnutia Fridays fo Future . Ten predchádzajúci podporila aj zvolená prezidentka Zuzana Čaputová  a organizátorov prijal aj prezident Andrej Kiska. Jednou z tvárí protestov je 17-ročný bratislavský stredoškolák Jakub Andacký.

Rozhovory s dvadsiatnikmi, ktorí menia Slovensko - Jakubom Andackým, Karolínou Farskou a piatimi mladými kandidátmi do Europarlamentu si môžete vypočuť v našom podcaste:

"Chceme, aby si politici zvolili tému klimatických zmien ako hlavnú prioritu a aby počúvali vedcov," hovorí Jakub Andacký. Medzi požiadavkami jeho protestov je aj koniec dotovania a zatvorenie baní, či koniec výrubu lesov. Je pre nich dôležité žiť ekologicky - separovať odpad, redukovať svoju uhlíkovú stopu, niektorí skúšajú prejsť na vegánsku stravu či menej nakupovať to, čo nepotrebujú. 

Či chce v budúcnosti o envirotémach rozhodovať aj ako politik, Andacký zatiaľ nevie. Chce pokračovať ako aktivista. "Aktivistom sa darí meniť kopec síce malých, ale veľmi dôežitých vecí."

4fotky v galérii Študentský protest Fridays for Future v Bratislave. Zdroj: Peter Hanák, Aktuality.sk

Životné protredie označuje za tému dôležitú pre jej generáciu aj Karolína Farská , ktorá ako gymnazistka z Dubnice nad Váhom v roku 2017 spoluorganizovala študentské protesty proti korupcii. Rok na to sa po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stala jednou z hlavných tvárí protestov Za slušné Slovensko, po ktorých padla vláda Roberta Fica. 

Karolína má dnes 20 rokov a je prváčka na Univerzite Komenského. Chce zostať vo verejnom živote - no na rozhodnutie v akej forme, má ešte čas. Hovorí, že momentálne je pre jej rovesníkov dôležitou témou školstvo. 

"Nastáva tu odliv mozgov. V Brne je na niektorých fakultách viac Slovákov ako Čechov. Slovensko je malá krajina, má veľký počet vysokých škôl a zároveň také veľké množstvo ľudí odchádza do zahraničia, tak asi tu niečo nefunguje." Sama rozmýšľala, že pôjde študovať do zahraničia, tak ako takmer štvrtina jej generácie. 

"Slovensko je mi najbližšie. Ak by som aj niekedy odišla do zahraničia, tak iba na nejakú dobu, aby som sa potom mohla vrátiť," hovorí Karolína Farská. Podľa nej sú okrem školstva témami aj zdravotníctvo, spravodlivosť a korupcia.

Čo s nimi robí zahraničie

Zhruba dve tretiny slovenských vysokoškolákov v zahraničí sú v Česku. Rastie však aj počet tých, čo študujú v krajinách západnej Európy alebo v USA. 

Na západne Generáciu Z označujú ako ľudí, ktorí si nepamätajú časy bez rasovej a etnickej diverzity. Od malička vyrastajú v zmiešanej spoločnosti, triedy od základných škôl až po elitné univerzity sa málokedy skladajú len z belochov. Zoomeri sa skôr čudujú, keď prídu do krajiny, kde je každý biely. 

Väčšina západných textov o tejto generácii konštatuje, že diverzita v nich buduje viac tolerancie voči iným rasám či sexuálnej orientácii a zároveň citlivosť voči diskriminácii. Je zatiaľ ťažké aplikovať to na slovenských dvadsiatnikov, no minimáne naši vysokoškoláci v zahraničí si to všímajú. 

Viktória Skřivánková študovala v Holandsku a Veľkej Británii a dnes sa v organizácii LEAF snaží pritiahnuť späť na Slovensko absolventov zahraničných škôl. Na svojom štúdiu si pochvaľuje práve aj podnety vyplývajúce z medzinárodnej komunity. "To učenie sa prebiehalo aj mimo hodín so spolužiakmi, ktorí pochádzali z celého sveta."

Korupcia a Kotleba

Generácii dnešných tínedžerov a dvadsiatnikov je cudzie "všimné" lekárovi, klientelizmus či protekcia. Svedčia o tom protikorupčné protesty stredoškolákov, ale hovoria to aj Zoomeri, ktorí sa rozhodli už v mladom veku vstúpiť do politiky. 

Trvrdí to napríklad Dominik Drdúl, ktorý má 21 rokov a kandiduje do europarlamentu za Oľano (rozhovory s mladými kandidátmi iných strán, naprieč politickým spektrom, nájdete tu ). "Vidím tu chuť spraviť niečo s javmi, ktoré sú zjavne nezdravé."

Podľa politologičky Viery Žúborovej, ktorá o tejto generácii nedávno vydala publikáciu Gen ZY, nová generácia nechce byť zaťažená ideológiami predkov. Z rôznych ideí si vyberá ako zo švédskeho stola. "Nechce byť ideologicky ukotvená, považuje to za prekážku. Zastáva názor, že každá informácia, každý názor je relevantný a mal by byť vypočutý vo verejnom priestore. Takéto vnímanie sveta je prevažne ovplyvnené sociálnymi sieťami, ich schopnosťou búrať časové aj globálne hranice."

Preto nemajú problém niekedy zastávať proeurópske postoje a niekedy aj Kotlebove názory. 

"Výskumy verejnej mienky aj na Slovensku v minulosti potvrdili, že na jednej strane je veľmi proeurópska, vníma demokraciu ako dobrý systém vládnutia, no zároveň nemá problém pri voľbe extrémov, krajne pravicových hodnôt, alebo silných osobností, ktoré sa vyznačujú silnými autoritárskymi vlastnosťami," hovorí Viera Žúborová.

Simulované voľby stredoškolákov do Európskeho parlamentu vyhrali Kotlebovi fašisti. Volilo by ju však len 15,79 percenta, čo nie je výrazne viac, ako ich súčasná podpora vo všeobecnej populácii. 12,5 percenta by mala koalícia Progresívne Slovensko - Spolu, ostatné strany by mali menej ako 10 percent, Smer-SD iba 6,3. 

Podľa 17-ročného víťaza Novinárskej ceny a autora stránky Mladí proti fašizmu Mareka Macha je Kotleba pre mnohých len najviditeľnejšie iný - je to symbol zmeny. "Považujú ho za niekoho, kto môže zamedziť korupcii a praktikám, ktoré aktuálne v politike sú. Moji rovesníci často nevedia, čo chce Kotleba dosiahnuť, nepoznajú jeho program a minulosť a možno ani nepočúvajú jeho názory. Vedia o tom, že okolo nich sú ľudia, ktorí ho chcú voliť, lebo veria v zmenu. A keďže chcú zmenu, tak ho volia aj oni," vysvetľuje Marek Mach. 

Potvrdzuje tiež slová Viery Žúborovej, že mladí sú schopní naraz podporovať aj protichodné idey. Na svojej škole robil prieskum, z ktorého mu vyšlo, že 95 percent stredoškolákov bolo za zotrvanie v EÚ, 55 percent bolo za adopciu detí homosexuálmi a 30 percent bol oochotných voliť extrémistov. "To si odporuje, ak máme 95%, ktorí chcú ostať v Európskej únii a 30%, ktorí chcú voliť extrém. Tak niekde tam musí byť prienik, ktorý nebude v súlade s programom extrémistických strán a ich názormi."

Podobne to vidia aj Dominik Drdúl a Jakub Andacký - podľa nich sa tínedžeri nezaoberajú politikou do detailov a často vôbec nemajú informácie napríklad o Kotlebovom programe. 

Dominik Drdúl vidí vo svojej generácii dve skupiny - tých, čo dokážu internet využiť na vyhľadávanie a overovanie informácii z viacerých, aj zahraničných zdrojov a tých, ktorí skôr nekriticky šíria konšpirácie. 

Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.