„Som Dr. Muhammad Mursí, prezident republiky. Som legitímnym prezidentom Egypta. Odmietam byť súdený týmto súdom,“ vyhlásil exprezident pred jedným otvorením pojednávania citovaný agentúrou AP.
Moslimské bratstvo, za ktoré Mursí kandidoval v parlamentných voľbách v roku 2011, je v Egypte od roku 2013 postavené mimo zákona. Dva roky predtým sa však Mursí a hnutie opierali o podporu vidieka. V politike Káhiry v tom čase prevažoval náboženský aspekt a pôvodné sekulárne smerovanie predovšetkým v mestách bolo potlačené. A tak práve v mestách čelili islamskí radikáli rastúcim protestom. Napokon rozhodla skutočnosť, že víťazné hnutie nesplnilo predvolebné sľuby a egyptská ekonomika išla ku dnu.
Mursího hnutie sa dostalo do vedenia štátu po revolučných udalostiach v rámci tzv. arabskej jari, ktorá zmietla viac ako tridsať rokov vládnuceho prezidenta Husního Mubaraka. Ibaže armáda už v júni 2012 „demokraticky“ rozpustila riadne zvolený parlament s tichým súhlasom aj USA. Nielen americkí vládni demokrati mlčali, keď egyptskí generáli vedení vtedajším ministrom obrany Abdalom Fattáhom Sísím a dnešným egptským prezidentom uskutočnili vojenský puč a zvrhli legálne zvoleného Mursího. Podľa tiežlogiky: radšej násilná zmena režimu ako vláda islamských radikálov. Nasledovala očista politickej scény na egyptský spôsob. Navonok sa nepozdávala USA ani Európe. Obavy z výmeny diktátora za diktátora boli veľké. Washington dokonca verbálne pohrozil prehodnotením každoročnej finančnej a hlavne vojenskej pomoci Egyptu. Napokon kritika utíchla rovnako ako aj volanie po dodržiavaní demokracie. Vo Washingtone i v Bruseli sa rozhodli dať voľnú ruku junte, ktorá na pozadí turbulentnej situácie na Blízkom východe je predsa len garantom stability.
Turecký prezident Recep Erdogan, ktorý ako prvý zahraničný politik zareagoval na smrť Mursího, charakterizoval spomínaný postoj bez obalu. „Západné štáty vôbec neprotestujú proti terajšiemu egyptskému prezidentovi Abdalovi Fattáhovi Sísímu, ktorý viedol vojenský puč proti Mursímu, ani proti trestom smrti, vo veľkom počte vynášaným nad členmi Moslimského bratstva,“ reagoval konkrétne na konanie egyptského vojenského súdu. Mursímu vymeral trest smrti za vlastizradu a špionáž v prospech Kataru.
Po zvolení charakterizovali Mursího ako neslaného-nemastného človeka, bez charizmy, viac plachého ako priebojného. Napokon sa to nepotvrdilo rovnako ako tvrdenie, že bez papiera vraj nedokáže povedať súvislú vetu. Opak dokázal napríklad, keď oslovil Egypťanov po ročnom neúspešnom úsilí naplniť predvolebné sľuby.
„V niečom som mal pravdu, ale v niečom som sa mýlil,“ priznal zdanlivo pokorne v úvode, aby vzápätí udrel rastúcu opozíciu zmienkou o potrebe radikálnych krokov. Vraj urobí poriadok so všetkými, ktorí kujú proti nemu sprisahanie alebo sa inak usilujú škodiť demokracii. Napokon sa však zmohol iba na konštatovanie: „Polarizácia spoločnosti dosiahla stupeň ohrozujúci naše krehké demokratické skúsenosti a hrozí chaos.“ O to, aby existujúci chaos už nepokračoval, sa napokon postarala armáda. Na jej strane stálo až 70 percent obyvateľstva, ktoré práve v generáloch videlo záruku nastolenia poriadku v krajine. Výsledkom bolo, že piaty egyptský prezident už rok po zvolení nevydržal tlak nielen ulice.
Muhammad Mursí (67)
Pôvodným povolaním jadrový fyzik kandidoval za Moslimské bratstvo a bol šéfom Strany sloboda a spravodlivosť. Rodák z malej dediny Adua ležiacej v delte Nílu vyštudoval na Káhirskej univerzite. Doktorát však získal v Kalifornii. V USA pracoval do roku 1985 a vrátil sa do vlasti. Bol pôvodne členom výkonného výboru Moslimského bratstva, ale v rokoch 2000 – 2005 vystupoval v parlamente ako nezávislý. Bol krátko väznený (2006 a 2011). S manželkou Nadžlou Mahmúdovou majú päť detí, z ktorých synovia Ahmed a Omar majú občianstvo USA.