Hlavné pódium otvoril o pol druhej mimoriadne talentovaný ženský orchester Zohra z Afganistanu, kde ešte aj dnes veľká časť obyvateľstva nedokáže pochopiť, ako je možné, že tieto ženy vôbec vyštudovali školu s hudobným zameraním, môžu verejne vystupovať či dokonca voľne koncertovať po svete.
Tieto rebelantky bojujúce proti zadubenosti, konzervativizmu a šovinizmu tak so sebou do Trenčína priniesli okrem vážnej hudby aj silný odkaz, v podobe nádeje pre všetky mladé ženy žijúce v podobnej situácii, teda vo víre nezmysleného ponižovania a urážok. Pre tých, čo Zohru nestihli na Pohode, sú pripravené ďalšie koncerty po Slovensku, najbližší je v nedeľu na Mierovom námestí v Trenčíne.
Sympatický a najmä autentický pouličný rap z Holíča priniesol zase slovenský raper Čavalenky a hláškami medzi skladbami zároveň skvele bavil publikum. Zmesou folku, reggae a swingu potešili Nemci Bukahara, ktorí mali vystúpiť na Pohode už minulý rok, avšak vtedy k nemu pre zranenie jedného z členov nedošlo. Skutočne prvotriedny a ojedinelý hudobný zážitok mohli neskôr zažiť všetci milovníci černošskej hudby. Jazz, soul, rhythm and blues či rap zamiešala do veľmi chutného a sviežeho koktailu nesmierne charizmatická americká raperka, speváčka a producentka Akua Naru so svojou kapelou. Jej sexy prejav absolútne zhypnotizoval nadšený dav a jej koncert bol nielen absolútnou oslavou hudby, života a okamihu, ale aj jeden z úplne najsilnejších festivalových zážitkov.
Už od obeda sa k trenčianskemu letisku pomaly, ale isto, približovali čoraz viac hrozivejšie mračná. Z nich predsa len zapršalo, no až zhruba o pol siedmej večer. Vzhľadom na čoraz frekventovanejšie blesky a čoraz silnejúce hromy bol program festivalu dokonca na malú chvíľu prerušený, no nakoniec búrka smerovala inam a tak ľudia mohli konečne povyliezať z krytých miest von.
Po slovenskej stálici Korben Dallas na hlavnom pódiu už všetci čakali na hlavný bod večera, zakladateľa skupiny Oasis, Liama Gallaghera. Ten si svoj charakteristický imidž „drsňáka“ držal aj tentoraz. A i keď mu vďaka jeho výraznému britskému prízvuku nebolo vôbec rozumieť čo hovorí medzi skladbami, keď spieval, už prekladať nebolo treba. Niekoľkotisícový dav mu s radosťou pomáhal aj pri sólových hitoch, aj pri tých z Oasis ako Morning Glory, Supersonic, Champagne Supernova či Wonderwall. Práve pri nich sa to však v dave najviac rozprúdilo.
Zatiaľ čo Gallagher predviedol priamočiary rokenrol bez zbytočných rečí okolo, o dve hodiny neskôr šarmantná Charlotte Gainsbourgová očarila rafinovanou vizuálnou šou, ktorá dodávala jej hudbe na pódiu nový rozmer. Pozornejší poslucháči určite zachytili, že štyridsaťsedem ročná speváčka, známa však najmä z filmového plátna (napr. Antikrist, Melanchólia, Nymfomanka), má veľmi rada osemdesiate roky. Popri súčasnej elektronike bolo jasne počuť výrazné disco a funky prvky, ktoré v spojení s jej jemným dream popovým hlasom vytvárali unikátnu atmosféru. Tú patrične ocenilo aj publikom hlučnými ováciami.
Po nešťastnom piatku, kedy organizátori museli s ľútosťou oznámiť, že Lykke Li nevystúpi, už v posledný deň nenechali nič na náhodu. Sobota sa tak stala, aj popri veľkej konkurencii, najsilnejším koncertným dňom.
