JEREVAN - Češka žijúca v Arménsku sa miestnym médiám zverila z vlastnej skúsenosti so sexuálnym násilím v tejto zakaukazskej krajine. Zverejnením svojho príbehu rozvírila diskusiu a pomohla ďalším ženám v Arménsku prelomiť "zákon mlčania" o znásilnení, napísal arménskych server CivilNet.
Prázdninový horor: Tínedžer odlákal dievča (18) do lesa, hromadné znásilnenie s kamarátmi
"Kritici tvrdia, že ide o feministické sprisahanie, pretože v Arménsku kult znásilnenia neexistuje. Iní však kritizujú mlčanie, ktoré okolo tohto zločinu panuje," poznamenal portál. Spomínaná Češka, predstavená len ako maliarka Eva, hovorila o frustrujúcom zážitku v dedine Gugark v blízkosti mesta Vanadzor na severe Arménska, kde rok pomáhala ako dobrovoľníčka.
"Mladá žena tesne unikla znásilneniu dedinčanom a rozhodla sa, že nebude mlčať. Podala trestné oznámenie na útočníka," vykreslil portál. "Eva uviedla, že ďalší dedinčania nereagovali na jej krik o pomoc a že na ňu vyvíjali nátlak, aby oznámenie stiahla, pretože útočník 'je manžel a otec'."
Evin príbeh sa podľa portálu Massispost stal v Arménsku unikátnym nielen odhalením problému, pre ktorý bolo príznačné očierňovanie obete a popieranie skutku, ale aj tým, že Češka dokázala prinútiť arménske súdnictvo k potrestaniu útočníka, ktorý bol odsúdený na tri roky odňatia slobody. Prípad zverejnila na sociálnych sieťach novinárka Lucy Kočarjanová a pod heslom Voice of Violence (voľne preložené ako Hlasy o násilí) rozpútala arménsku verziu kampane MeToo. Obracali sa na ňu totiž ďalšie ženy s vlastnými zážitkami sexuálneho obťažovania, násilia aj znásilnenia.
Kočarjanová počas dvoch prvých júlových dní zverejnila viac ako dve stovky príbehov. Hlasy obetí prelomili "zákon mlčania" a otvorili diskusiu o tabuizovanom probléme. Kampaň Kočarjanovej podporila aj ministerka práce a minister zdravotníctva, ako aj rad arménskych médií. Kočarjanová povedala portálu CivilNet, že sa stala terčom nenávistných odkazov, ktoré sa jej a obetiam násilia vysmievali. "Skeptikom, ktorí tvrdia, že ide len o bujnú fantáziu, a posmievačom, ktorí si z toho robia srandu, môžem odkázať, že práve ich vinou tieto ženy mesiace a roky mlčali o tom, že sa stali obeťou rôzneho obťažovania, neslušných návrhov, násilia i znásilnenia," zdôraznila.
V Arménsku za znásilnenie hrozí až šesť rokov väzenia, pripomenul server. Dodal však, že postoj spoločnosti k domácemu a sexuálnemu násiliu je znášanlivý a v niektorých prípadoch privierajú oči i úrady. "Naše zákony nie sú v tomto smere bez chyby rovnako, ako citlivosť strážcov zákona. Predovšetkým vzdelávací systém tomuto problému venuje malú pozornosť. Musíme to zlepšiť," vyhlásil poslanec Sargis Chandanjan. Prial by si, aby sa zverejnené príbehy týraných alebo znásilnených žien nikdy nestali, ale pripustil, že "sú skutočné a stali sa blízko nás, v našej spoločnosti".
