oPeniazoch.sk, The Economist Foto: TASR/AP
Namiesto toho, aby sa európske mestá snažili o zastropovanie cien, mali by radšej dovoliť, aby sa viac stavalo.
Nemeckí poslanci 18. júna hlasovali za zmrazenie nájomného na 5 rokov, s výnimkou sociálneho bývania a nových nehnuteľností. Uzákoniť by sa mohlo už začiatkom budúceho roka.
Lacné úvery, nízka nezamestnanosť, príval zahraničných investícií a rast obyvateľov pomohol v posledných rokoch navýšiť dopyt po bývaní v európskych mestách. Nárast siete s ubytovaním Airbnb a presídlenie firiem kvôli Brexitu do Frankfurtu, Paríža a Amsterdamu tento trend ešte urýchlilo. Zlosť ohľadom nových luxusných štvrtí a príliš masívnemu turizmu tak mohol hrať v návrhu Berlína tiež svoju úlohu, rovnako ako prax, ktorá umožňovala, aby niektoré platby za nájom rástli rýchlejšie ako mzdy, čo z tohto trhu vytesnil veľa ľudí.
Berlín sa tak pridáva k rozširujúcemu sa klubu európskych miest, ktoré zavádzajú regulované nájomné. Španielsko nedávno obmedzilo ročný rast nájomného, nasledovala Barcelona s ešte prísnejšími pravidlami. Amsterdam sa snaží zadržať investorov pred kupovaním nových nehnuteľností, aby ich potom draho prenajímali. Paríž 1. júla opätovne zaviedol reguláciu nájomného, ktorú zrušili až v roku 2017.
Návrh Berlína je ale podľa The Economist najradikálnejší z vyššie uvedených. Podľa nových pravidiel bude príliš vysoké nájomné znížené. Zákon bude retroaktívne k 18. júnu tak, aby ktokoľvek, kto by sa pokúšal zvyšovať ceny, než sa zákon schváli, môže dostať pokutu 500 000 euro. Prenajímatelia, ktorí budú chcieť renovovať a zvýšiť svoje ceny o viac ako 0,5 eura za meter štvorcový budú potrebovať potvrdenie.
Ekonómovia varujú, že trend regulácie nájomného má zvrátené účinky. Prenajímateľa bude často lákať šetriť na opravách alebo budú svoje nehnuteľnosti jednoducho predávať, tak ako sa to stalo v Británii, kde regulované nájomné existovalo do 80. rokov 20. storočia. Regulácia by mala odradiť od investícií na trhu s nehnuteľnosťami, a teda zhoršiť nedostatok, ktorý všetko v prvom rade odštartoval.
Šéf Spolkového združenia nemeckých bytových a nehnuteľnostných spoločností už varoval, že členské firmy postavia počas najbližších 5 rokov o 50 000 bytov menej, pokiaľ zákon vojde do platnosti. V San Franciscu regulácia prudko znížila ponuku nájmov, čím ceny v celom meste vzrástli o 5 %. Táto regulácia podporila prenajímateľov, aby svoje nehnuteľnosti zničili a postavili nové a drahé, ktoré reguláciám nepodliehali. Niečo podobné by sa mohlo stať aj v Berlíne.
Sebastian Czaja, poslanec za slobodnú demokratickú stranu v Nemecku, hovorí, že Berlín potrebuje "ofenzívu výstavbu". Toto mesto sa od roku 2011 rozrástlo o asi 50 000 ľudí ročne, ale počet bytov rástol len o 10 000 ročne. Berlínčania si to ale veľmi neuľahčujú. Hlasovali proti výstavbe o ploche Monaka blízkosti centra mesta a zastavili plán na výstavbu na blízkom veľkom kuse ornej pôdy.
Amsterdam tiež bojuje s tým, aby udržal ponuku. Chce postaviť milión nových domov do roku 2030, ale namiesto toho vlani vydal menej ako 10 000 povolení.
Nájmy v nových bytoch v Nemecku sú vysoké čiastočne preto, že regulácia na výstavbu je extrémne prísna, povedal Michael Voigtländer z nemeckého ekonomického inštitútu. Frédéric Cherbonnier z Vysokej ekonomickej školy v Toulouse uviedol, že obrovské dotácie v Paríži, ktoré tvoria 1 % HDP Francúzska, pomohli ceny zvýšiť a mali by sa znížiť, pretože prínosy idú z veľkej časti v prospech prenajímateľov, nie nájomníkov.
Vysoké ceny nájmov pravdepodobne čoskoro neklesnú. Európska centrálna banka drží ultra nízke úrokové sadzby a migrácia do miest bude pokračovať. Ak politici naozaj chcú pomôcť nájomníkom, mali by presadzovať miešanie cementu, a nie miešanie s cenami, uzatvára The Economist.
