Byť pri božskom Karlovi je ako ocitnúť sa v siedmom nebi

Karel Gott je jeden z mála ľudí, ktorí sa celú svoju kariéru držia hesla s pokorou najďalej zájdeš, povedal Richard Vrablec, jeho niekdajší manažér na Slovensku. „Česká prezývka „božskej Kája“ je zaslúžená. Aj spevácky, aj ľudsky,“ zdôraznil v rozhovore pre Pravdu.

12.09.2019 15:45
Gott Vrablec Foto:
Karel Gott a Richard Vrablec na snímke z októbra 2016, keď sa znovu stretli v Bratislave.
debata

Čo prostredníctvom Pravdy odkážete Karlovi Gottovi, ktorý oznámil, že má akútnu leukémiu?

Prajem mu, aby bol medzi nami čo najdlhšie, aby si mohol vychutnávať život, a dobro, ktoré v sebe nosí, aby mohol naďalej šíriť. Želám mu život večný v srdciach ľudí, ktorým urobil život krajším. Bude žiť naveky, pretože je až neuveriteľné, koľkým ľuďom spravil radosť úžasným spievaním. Je to človek, ktorého si nesmierne vážim. Jeden z mála tých, čo sa celú svoju kariéru držia hesla s pokorou najďalej zájdeš.

Aký ste mali prvý dojem z Gotta, keď ste sa s ním zoznámili?

Prvý raz som ho stretol v jednom bratislavskom hoteli, kde bol konkurz na jeho manažéra. Uspel som. Prijal ma za manažéra do Gottovej umeleckej agentúry. Bližšie som ho prvýkrát spoznal, keď som ešte pracoval ako redaktor jedného slovenského týždenníka. Do redakcie prišiel úžasný človek, ktorý s úsmevom na tvári odpovedal na všetky otázky. Každému dal autogram, s každým sa odfotil. A hneď som sa presvedčil, že má veľký zmysel pre humor.

Konkrétne?

Vtipne som sa zdôveril Gottovi, že keď som bol malý chlapec, sľúbil som babičke a mamičke, že keď ho raz uvidím naživo, rozbijem mu ústa. Nahnevané chlapča… Bolo to počas socializmu, keď v Československej televízii vysielali nejakú peknú rozprávku a moja stará mama a mamička chceli na inom kanáli vidieť spievajúceho Gotta. Musel som sa s nimi pozerať na neho, rozprávka mi ušla. Gott sa zasmial na tejto historke. Nastavil mi bližšie svoju tvár a veselo povedal, že keď sa mi teraz po dlhých rokoch konečne naskytla príležitosť, aby som si splnil chlapčenský sľub. Vravím mu, maestro, vám nikto nesmie ublížiť, vás treba hladkať celý život. Pobavili sme sa.

Niektorí umelci majú hviezdne maniere. Ako to vyzerá v prípade Gotta?

Mal som česť byť na Slovensku pravou rukou majstra Gotta. Ukázal mi, čo je v živote podstatné – vážiť si ľudí a tešiť sa z nich. Každý človek má v sebe niečo dobré a treba to v ňom objaviť. Gott si uvedomil, aké má poslanie.

Karel Gott je celý život skromný a pokorný. Usmievavý. Nikdy som ho nevidel rozčúleného.

Pochopil, aký má úžasný hlas, prostredníctvom ktorého naozaj môže ľudí robiť šťastnejšími. Celý život je skromný a pokorný. Usmievavý. Nikdy som ho nevidel rozčúleného. Za seba môžem úprimne povedať, že Gottovi patrí moje veľké ďakujem, pretože mi ukázal životný štýl, ktorý som preniesol do môjho života. Nepreháňam – vďaka Gottovi mám život krajší. Lebo keď človek miluje ľudí ako on, tí mu to tisícnásobne vrátia. Naopak, tých, čo milujú bohatstvo, si iní nebudú všímať. A byť pri božskom Karlovi je ako ocitnúť sa v siedmom nebi. Česká prezývka „božskej Kája“ je zaslúžená. Aj spevácky, aj ľudsky.

Gott je nielen spevák, ale aj maliar. Prezradil vám, čo ho priviedlo k tomu, aby si vzal štetec do ruky?

Nehovoril som s Gottom, prečo sa dal aj na maľovanie; len viem, že ho to veľmi bavilo. V roku 1999 som mu urobil v Bratislave prvú výstavu jeho obrazov na Slovensku. Podarilo sa z celého sveta zapožičať dvadsať originálnych diel. Pochopiteľne, že poistka na výstavu bola obrovská. Expozíciu, ktorá trvala desať dní, navštívilo až okolo 100-tisíc ľudí. Predalo sa viac ako 10-tisíc katalógov. Či bolo ráno, alebo večer, stále sa ťahal rad na výstavu dlhý až 500 metrov. Mimochodom, cez obrazy som sa vlastne dostal ku Gottovi, lebo ako jediný na konkurze som ponúkol, že mu pripravím výstavu obrazov. Všetko som zabezpečil, zohnal som aj sponzorov; majstrovi som vďačný aj za túto nezabudnuteľnú expozíciu.

Umelci hovorievajú, že čerpajú energiu zo svojho publika. Istotne nemenej na nich vplýva pohoda v rodinnom živote. Ako je to u Gotta?

Keď som pre neho pracoval ako manažér, ešte nebol zosobášený ani ešte nemal dve milé deti, ale všetci vidíme, že je v manželstve šťastný. (Karel Gott a Ivana Macháčková sa zobrali v roku 2008, pozn. red.) Môžem len zdôrazniť, že sa na nič nehral, nemal nijaké hviezdne maniere. Zbožňuje svojich fanúšikov. Keď sme sa prechádzali v bratislavskom Starom Meste, oproti išla skupina turistov z Ázie. Keď zbadali majstra Gotta, všetci sa zhŕkli okolo neho a kričali Goť! Goť! Goť! Nadšení sa s ním fotili. Pýtam sa: Maestro, vás poznajú aj Číňania? Odpovedal, že sú to Japonci a v ich krajine odohral veľa koncertov. Gott je známy široko-ďaleko. Nielen spevom. Zdôrazňujem, že aj srdečnosťou.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Karel Gott