„Do štvorhry začali v uplynulom období tiecť väčšie sumy peňazí – kedysi si kouča mohli dovoliť iba tí najlepší,“ vraví šéftréner Love4tennis Dominika Cibulková academy, ktorý dopomohol 34-ročnému Slovákovi na záverečné – hviezdne – podujatie sezóny.
Znamená to, že štvorhra sa ešte viac profesionalizuje a približuje sa k populárnejšej dvojhre?
Presne tak. Stáva sa z nej akoby iný šport. Filip s Ivanom Dodigom tento rok prehrali iba s jediným párom, ktorý vytvorili dvaja singlisti. Aj to bolo tuším až po ich nepremenených mečbaloch. Samozrejme, ak by sa spojili trebárs Federera s Djokovičom, zrejme by bolo mimoriadne ťažké ich zdolať. No hráči, ktorí sa pohybujú okolo päťdesiateho miesta, by mali obrovský problém s najlepšími pármi. Ich zohratosť je na veľmi vysokej úrovni. Kedysi hráčov štvorhry nebrali ostatní vážne.
A dnes?
Už vedia, že popredné páry sú veľmi silné. Len nedávno si legendárny John McEnroe zaspomínal na svoje hráčske časy – opisoval, ako mal počas US Open v šatni iba jeden starý stacionárny bicykel a ani ten nefungoval. Odohral zápasy dvojhry, štvorhry a dovidenia. A dnešní tenisti? K dispozícii majú vo Flushing Meadows tri posilňovne a ďalšie iné miestnosti na rozcvičovanie sa. Tento šport napreduje neuveriteľným tempom.
Aj preto je Poláškov rebríčkový progres obzvlášť cenný…
Veru, je to neskutočný počin. Netuším, či sa to vôbec niekomu podarí zopakovať. Mám len jedno vysvetlenie: v jednej chvíli na seba natrafili dvaja mimoriadne poctiví ľudia s obrovskou chuťou víťaziť. Na kurte ale aj mimo neho im to od začiatku funguje priam dokonale. Po necelých dvoch týždňoch spolupráce narazili vo Wimbledone na elitný britský pár Skupski – J. Murray a pôsobili zohratejším dojmom. Nestačil som sa čudovať, v debli sa niečo také len tak nevidí.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Predpokladali ste na začiatku ich spolupráce, že by sa im mohlo tak výrazne dariť?
Obaja sú veľmi bezprostrední športovci a ani raz som medzi nimi nepocítil nejaký nesúlad. Na tejto úrovni je to naozaj niečo nezvyčajné.
Je vo štvorhre mentálny súzvuk rovnako dôležitý ako herný?
Určite. V deblových zápasoch sa málokedy stáva, že by obaja tenisti hrali rovnako dobre. Väčšinou sa jednému darí viac a druhému menej – inokedy je to zasa naopak. Vtedy je mimoriadne dôležité, aby sa obaja hráči navzájom podržali. Nemôžu si dávať najavo nespokojnosť. Je to ľudské a zároveň aj znakom zrelosti a veľkej profesionality.
Aj preto sú najúspešnejší deblisti väčšinou pokročilí tridsiatnici?
Niečo na tom bude. Na druhej strane – ak je niekto veľmi talentovaný, väčšinou hrá dvojhru. Takíto hráči síce občas nastúpia aj v zápasoch štvorhry, ale je to stále málo na to, aby sa posunuli v deblovom renkingu výrazne nahor. Špecialisti na štvorhru odohrajú veľké množstvo duelov a je náročné ich predbehnúť. Dnes je medzi najlepšími hráčmi vo štvorhre niekoľko bývalých solídnych singlistov – napríklad Dodig.
Je to pre Poláška výhoda?
Isteže. Ivan hrá vynikajúco od základnej čiary a na deblové pomery má vynikajúce tenisové videnie. Okrem toho vytiahne v krízových momentoch nečakané údery. Filip je zasa výbušný typ, ktorý na sieti ale aj nad hlavou pokrýva veľký priestor. Naviac, nadpriemerne podáva. Týmito vecami zakrývajú aj drobné nedostatky.
Foto: TASR/AP, Ng Han Guan
Dopĺňajú sa takto aj mentálne? Dodig je Balkánec a tí sú spravidla temperamentní, Polášek pôsobí veľmi pokojne…
Na kurte je to hádam aj opačne. V ich prejave je však veľká synergia, počas celého duelu sa vedia navzájom povzbudiť a neklesajú na duchu, ani keď prehrávajú. Ich spolupráca je stále čerstvá a nabitá energiou, bodaj by im to takto vydržalo aj naďalej.
Obaja sú Slovania. Nemajú preto k sebe bližšie ako konkurenčné páry?
Ťažko povedať. Ivan však nie je typický impulzívny Chorvát, je pokojný ako Filip. Mimo kurtu je medzi nimi dobrá atmosféra, pričom si obaja strážia vlastný priestor. Avšak vo chvíli, keď potrebujú spolupracovať, robia to na 100 percent.
Prečo je dnes Polášek lepším tenistom ako pred päťročnou pauzou zavinenou zranením?
Často rozmýšľame nad tým, ako by sme vedeli hráčov v juniorskom veku zapojiť do trénovania tých najmenších – aby si aj oni vyskúšali, aké je to byť na opačnom konci. Hráč to v tej chvíli vidí z inej perspektívy. Filip si tým počas prestávky prešiel, vychytal veci, ktoré ako aktívny tenista nevnímal. Okrem toho pochopil, čo potrebuje urobiť mimo kurtu na to, aby mohol by na ňom stopercentný. Sú to drobnosti ako stravovanie, životospráva či príprava na zápasy. Dnes vie, čo mu robí dobre a čo zle. Tenisu obetuje všetko, ale stále sa môže zlepšovať.
Čo môže ešte vo štvorhre dosiahnuť?
Čokoľvek. Na rozdiel od súperov nebude až do júla budúceho roku na turnajoch obhajovať veľké body. Má teda ideálnu príležitosť posúvať sa v rebríčku nahor. Môže dokonca naháňať aj post svetovej jednotky. V tejto chvíli nič nie je nemožné.
Foto: Reuters, JASON LEE
A čo turnaj majstrov v Londýne?
Samozrejme, uspieť môže aj tam. Očakávam vyrovnané zápasy. Ak s Ivanom postúpia do semifinále, potom sa môže udiať čokoľvek.
Najväčšiu pozornosť však aj tak budú vzbudzovať zápasy dvojhry. Máte favorita?
V Londýne sa zvykne dariť Rogerovi Federerovi. Hrá sa na tvrdom povrchu a v hale – to je jeho parketa. Domnievam sa, že spolu s Nadalom i Djokovičom postúpia do semifinále a tam to už bude o momentálnej forme. Karty však môže zamiešať aj Medvedev.
Už niekoľko sezón sa rozpráva o novej generácii tenistov, ktorá by mala postupne vytlačiť legendárnu trojku. Nadišiel už ten správny čas?
Nedávno som zachytil komentár Toniho Nadala – Rafovho strýka a niekdajšieho trénera. Stotožňujem sa s ním: prečo by mali veteráni končiť, keď stále vyhrávajú? Neomrzí ich to, pokiaľ budú v absolútnej špičke. Záver aktuálnej sezóny však predsa len niečo predznamenáva – k slovu sa čoraz viac dostávali aj mladíci. Predpokladám, že je len otázkou času, kedy ešte výraznejším spôsobom nabúrajú hegemóniu Federera, Nadala a Djokoviča. Žiaľ, táto pekná éra sa raz musí skončiť. Či tu ešte vydržia rok, alebo dva, nedokážem odhadnúť.
Ktorý z mladíkov by ich ako prvý mohol ohroziť?
Medvedev má fyzicky veľmi náročnú hru – aj keď z jeho generácie tenistov dosiahol v poslednom čase nepomerne najviac, nie som presvedčený, že to bude práve on. Kvalitu však naznačil. Veľa sa hovorí o Zverevovi a Tsitsipasovi – zdá sa, že potrebujú ešte dozrieť. Veľkú trojku dnes ženie túžba po ďalších grandslamových trofejách – takéto odhodlanie zatiaľ medzi mladými tenistami nevidím.
Keď hovoríte o grandslamoch – Federer ich má 20, Nadal 19 a Djokovič 16. Bude sa toto poradie meniť?
Federer mal vo finále Wimbledonu Djokoviča na lopate, ale keďže prehral, akoby mu otvoril cestu za rekordom. Predsa len, pred sebou má viac rokov aktívnej kariéry ako jeho veľkí rivali.
Po turnaji majstrov a finále Davisovho pohára v Madride sa skončí sezóna. Môžu hráči na mesiac odložiť raketu?
Starší áno – po toľkých rokoch tenis určite nezabudnú. Avšak neexistuje, že by mesiac nič nerobili. Možno si dajú dvojtýždňový oddych a potom sa začnú pomaly rozbiehať. Mladší tenisti musia do kolotoča naskočiť o niečo skôr.