Osobnosti spomínajú: Kam sme sa pohli od revolúcie?

Hosťami moderátorky Zuzany Martinákovej v špeciálnom vydaní relácie Ide o pravdu k 30. výročiu Nežnej revolúcie sú eurokomisár Maroš Šefčovič, disident a bývalý politik Ján Čarnogurský, bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová, sociologička Zuzana Kusá a generál Svetozár Naďovič.

15.11.2019 08:55 , aktualizované: 15:37
debata (135)
Video

Eurokomisár Maroš Šefčovič opísal diplomatické počiatky samostatnej Slovenskej republiky. Sociologička Zuzana Kusá vysvetlila, prečo niektorí Slováci za socializmom stále smútia. Bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová sa zamyslela, v čom mohla byť iná ekonomická transformácia krajiny. Disident a bývalý politik Ján Čarnogurský hovoril o okolnostiach vzniku prvej porevolučnej vlády. No a na záver generál Svetozár Naďovič zaspomínal na svoju úlohu, ktorou bol odsun sovietskych vojsk z Česko-Slovenska.

Šefčovič: Slovenská diplomacia má vo svete cveng, lebo bola veľmi tvrdo kovaná

Jeden z najúspešnejších slovenských diplomatov Maroš Šefčovič označil rok 1989 a dianie po ňom za kľúčový moment, ktorý si bude pamätať celá jeho generácia. On sám v tomto čase stážoval na federálnom ministerstve zahraničných vecí v Prahe. „Videl som, ako mladí ľudia chcú zmenu, ako sa organizujú demonštrácie. A keď som videl na balkóne Alexandra Dubčeka a Václava Havla, tak som bol presvedčený, že teraz to už skutočne príde, že sa nezopakuje rok 1968 a že naozaj nás čaká otvorenie hraníc a lepšia budúcnosť v spoločnej Európe,“ prízvukuje Šefčovič.

Obdobie po revolúcii podľa neho nebolo jednoduché. "Boli to skutočne mimoriadne náročné roky a myslím si, že aj preto má tá slovenská diplomacia vo svete taký cveng, lebo bola veľmi tvrdo kovaná. My sme vlastne budovali štát od začiatku. Všetci z nás, ktorí sme sa vrátili z federálneho ministerstva zahraničných vecí, sme mali ponuku zostať pracovať v Prahe.

Prevládlo také to pozitívne vlastenectvo, išli sme pracovať pre nový štát, pre Slovenskú republiku. Podarilo sa vytvoriť jeden skvelý tím pod vedením hlavne Eduarda Kukana, pripojili sa aj noví diplomati zo slovenských univerzít. To nám umožnilo preplávať cez tie veľmi ťažké vody, začiatok, obhájenie samostatnosti, začlenenie do medzinárodných štruktúr, to ťažké obdobie, keď sme boli vyraďovaní z procesu začleňovania sa do EÚ, NATO a potom také to turbo naštartovanie integračného úsilia, naštartovanie integračnej lokomotívy, ktorá nás priviedla aj do EÚ, aj do NATO, Schengenu. A my ako jediní z regiónu sme sa zastavili až v eurozóne," opísal eurokomisár s tým, že práve toto pomohlo vychovať silnú generáciu slovenských diplomatov.

Kusá: Vzniká ilúzia, že v minulosti sa seniorom žilo ľahšie

Aj tridsať rokov po revolúcii stále veľa ľudí na socializmom smúti. Sociologička Zuzana Kusá vysvetlila, že kritický, alebo naopak nostalgický a adorujúci pohľad na minulosť môže vyplývať zo súčasnej situácie. „Keď spomíname na minulosť, vždy je v hre to, čo teraz cítime, čo si teraz želáme,“ priblížila odborníčka a uviedla aj príklad. „Zoberme si, že východné Slovensko bolo pred druhou svetovou vojnou miestom, odkiaľ sústavne ľudia odchádzali za prácou do zahraničia a kde nebolo pracovných príležitostí, kde sa veľmi ťažko žilo. Práve za minulého režimu sa veľa investovalo do akéhosi rovnomerného rozloženia pracovných príležitostí v krajine a nejaké životné šance a možnosti lepšieho života sa dostali aj do tej poslednej hladovej doliny. Toto sa však v 90. rokoch a nasledujúcej dekáde menilo. Bývalé hladové doliny sa opäť začali stávať hladovými dolinami. Chcieť, aby ľudia po tejto skúsenosti, keď si pamätajú obdobie, keď bolo viac životných šancí rovnomerne po Slovensku, začali toto obdobie jednoznačne kritizovať a zatracovať, je akoby sme chceli urobiť v tejto krajine verejnú lobotómiu,“ myslí si Kusá.

Spomenula tiež, že aj objektívne existujú oblasti, v ktorých došlo k zhoršeniu – napríklad v poľnohospodár­stve. U iných skupín obyvateľstva, ako napríklad pri senioroch, sa podľa jej názoru v súčasnosti hovorí o ich starostiach a trápeniach oveľa otvorenejšie ako za bývalého režimu, vzniká preto ilúzia, že v minulosti sa seniorom žilo ľahšie.

Schmögnerová: V niečom sa mohlo postupovať aj inak

Ekonómka a bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová pripomenula, ako vyzerala ekonomická transformácia po roku 1989. Podotkla, že tento model sa opieral o tri piliere – makroekonomickú stabilizáciu, privatizáciu a liberalizáciu. Dnes hodnotí, že v niečom sa mohlo postupovať aj inak. „Nespochybňujem tri základné piliere. Ale otázka je, ako rýchlo ich budete realizovať, v akej postupnosti, v akom rozsahu,“ vysvetlila Schmögnerová.

„To, že sa ide liberalizovať obchod z jedného dňa na druhý, čo znamená otvorenie sa oveľa vyspelejším konkurencieschop­nejším ekonomikám západu, no to znamená, že budete časť domácej produkcie určite likvidovať. To že sa zvolil kurz ešte v 90. roku na základe tzv. trhových princípov, to znamenalo pre slovenskú ekonomiku, ktorá bola v tom čase dovozne náročnejšia ako česká ekonomika, že sa míňali devízové rezervy, ale predovšetkým, že sa výrazne zvýšili náklady produkcie. Takmer z jedného dňa na druhý došlo k rozpadu vtedajšej RVHP, čo bola určitá obchodná organizácia. A na to sme opäť doplatili veľmi výrazne, pretože preorientovať export z východu na západ, to sa nedá z večera do dňa. Takže dávkovanie, radenie tých krokov, to sa dalo urobiť inak. A dopady na produkciu, zamestnanosť a ľudí by boli iné,“ nazdáva sa bývalá ministerka financií.

Čarnogurský: Komunizmus sa skončil, začali sa nové problémy

Spolu so Zuzanou Martinákovou si zaspomínal na prvú porevolučnú vládu jej člen a disident Ján Čarnogurský. Odmietol, že by sa v tejto vláde dalo hovoriť o spojenectve s komunistami, hoci jej súčasťou boli aj oni. „Bolo to uznanie reality v tom zmysle, že tu boli komunisti, ktorí mali za sebou celý štátny aparát a množstvo členov strany, a boli tu disidenti, odporcovia režimu, ktorí mali za sebou plné námestia, ale žiadnu organizáciu. Preto sme zostavili vládu, ktorá bola aj komunistická aj opozičná. Opozícia mala jeden hlas navyše, keby došlo k bojovému hlasovaniu vo vláde, tak by sme to mali vyhrať. Ale k tomu nikdy nedošlo,“ povedal Čarnogurský. Komunizmus sa podľa neho vtedy skončil, začali sa nové problémy. Čarnogurský netají, že preňho je problémom napríklad členstvo v NATO.

Naďovič: Nepochyboval som, že armáda nesmie zasiahnuť

Generál Svetozár Naďovič bol pred 30 rokmi vysokým predstaviteľom armády, ktorý ani na chvíľu nepochyboval o tom, že armáda nesmie proti ľuďom na námestiach zasiahnuť. Po revolúcii ho zavolali do Prahy a dostal úlohu zabezpečiť odsun sovietskych vojsk z Česko-Slovenska. V relácii Ide o pravdu spomínal, ako sa s touto misiou, ktorá ho spojila a spriatelila s hudobníkom Michaelom Kocábom, vysporiadal.

„Odchod sovietskych vojsk sa začal 26. februára 1990, keď v Moskve ešte len podpisovali dohodu. A my sme už prvý transport vypravili domov. A za mnou prišiel Kocáb až v marci 1990, on bol zástupca predsedu parlamentného výboru, ktorý dohliadal na odsun,“ skonštatoval Naďovič. „A to priateľstvo bolo veľmi jednoduché. Prišiel, bol zarastený, bol v tom čiernom oblečku a povedal mi – nie som ani feťák, ani alkoholik. A bol to slušný človek a mal charizmu,“ podčiarkol generál.

Kam sa slovenská ekonomika za tridsať rokov posunula? Aké je postavenie našej krajiny v súčasnej Európe? Hrozil počas nežnej revolúcie zásah armády? Pozrite si celú reláciu Ide o pravdu.

© Autorské práva vyhradené

135 debata chyba
Viac na túto tému: #17. november 1989 #Maroš Šefčovič #Ján Čarnogurský #Zuzana Kusá #Brigita Schmögnerová #Jaroslav Naďovič