Z tohto kroku vlády je však zrejmé, že samotný rozpočet má medzery. No i to, že minuloročná kritika Bruselu voči nášmu zákonu roka bola oprávnená. Výsledkom je tak bezzubý limit pre budúcu vládu. Práve na jej pleciach bude ustráženie výdavkového stropu 39,326 miliardy eur, ktorý by deficit ustrážil na úrovni 0,49 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
"Korekčný mechanizmus je skôr hračka politického marketingu ako nutný nástroj,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. Základom plánovania je totiž podľa neho predovšetkým štátny rozpočet. A pri jeho príprave sa má dbať na to, aby boli verejné financie dlhodobo udržateľné.
"Ak by bol štátny rozpočet pripravený správne, tak nie je nutné rokovať o korekčnom mechanizme,“ hovorí analytik. Nedá sa podľa neho vyhovárať na to, že pred pol rokom pri zostavovaní rozpočtu bola ekonomická situácia iná. V uplynulých mesiacoch sa totiž v slovenskej ekonomike nestalo nič neočakávané, dodáva Tomčiak.
Kamenického ľudia pri stanovení limitu na míňanie vychádzali zo schváleného rozpočtu. "Znamená to, že subjekty verejnej správy nebudú môcť minúť viac, než majú schválené v rozpočte,“ tvrdí rezort financií. Ten má tiež v máji a v auguste zverejniť takzvaný monitoring plnenia výdavkového limitu – teda to, či jednotlivé ministerstvá nemíňajú viac, ako dostali. Otázne zostáva, ako chcú financi ustrážiť samosprávy. Tie totiž hospodária samostatne.
Ohrozenie pre investície
Odklepnutie výdavkového stropu číta Tomčiak aj ako prípravu na volebnú prehru. "Zastropovaním výdavkov súčasná vláda zhoršila podmienky pre prípadný nástup novej vlády,“ hovorí. Pravdepodobnosť predčasných volieb v najbližších troch rokoch je preto podľa analytika veľmi vysoká. No politické nezhody a predčasné voľby vždy nahrávajú extrémistickým stranám, dodáva analytik.
Z ekonomického hľadiska podľa analytika najviac zavážia stabilné verejné financie, takže rozpočtový deficit by mal byť momentálne – v dobe expanzie, relatívne nízky. Zastropovanie verejných výdavkov je síce podľa Tomčiaka cesta, no dôležitá bude hlavne štruktúra stropu. "Musia sa obmedziť výdaje v neproduktívnych oblastiach. Investičné výdavky do rozvoja Slovenska by, naopak, mali vzrásť,“ dodáva analytik. No limitovanie výdavkov môže v konečnom dôsledku viesť práve k neprimeranému stropu pre investície.
Čaká sa na návrat rastu
Schválenie korekčného mechanizmu považuje analytička Poštovej banky Jana Glasová za krok správnym smerom. Hospodárenie verejnej správy sa totiž od predvlani zhoršovalo. Na deficit rozpočtu však zatlačil aj slabší výkon ekonomiky v minulom roku.
"Aj v podmienkach slabšieho výkonu ekonomiky je potrebné držať verejné financie na uzde, aj keď je tlak na verejné rozpočty v takejto situácii väčší,“ hovorí Glasová. Otázne však podľa nej zostáva, ako sa vláde v konečnom dôsledku podarí splniť korekčný mechanizmus.
Riziká na výdavkovej strane sú totiž nemalé. Stačí spomenúť nárast sociálnych dávok, ako sú minimálne dôchodky či zvýšenie rodičovského príspevku. Tiež hospodárenie samospráv, ktoré nemá vláda pod palcom. Ale aj ďalšie spomaľovanie ekonomického rastu.
Deficit verejnej správy by mal podľa poslednej prognózy rezortu financií dosiahnuť pol percenta hrubého domáceho produktu. A vyrovnaný rozpočet by Slovensko malo mať už o rok. To však Glasová považuje za pomerne odvážne.
"Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu verejnej správy je závislé od oživenia našej ekonomiky, nad ktorým však zatiaľ visí veľký otáznik,“ hovorí analytička. Najväčšími hrozbami je podľa Glasovej brexit, obchodná vojna medzi Washingtonom a Pekingom, ale aj klesajúci výkon globálnej ekonomiky.