oPeniazoch.sk, theconversation Foto: getty images
Vráťme sa v čase o desať rokov dozadu. Ako sme si vtedy predstavovali budúcnosť? Nič vtedy priamo nenaznačovalo na populistický vývoj v politike, na toxické využívanie sociálnych sietí, na množstvo ľahko uveriteľných fikcií.
Budúcnosť je vytvorená a nie objavená. Napriek tomu sme budúcnosťou stále zmätení, keď sa stane súčasnosťou. To, čomu veríme, čo hovoríme, robíme, ako volíme. Nás privádza do budúcnosti, ktorej by sme sa radšej vyhli.
Štvrtá priemyselná revolúcia sa bežne definuje ako kombinácia nových technológií vrátane umelej inteligencie, strojového učenia, kódovania v prirodzenom jazyku, robotiky, senzorov, cloud computingu, nanotechnológií, 3D tlače a internetu vecí. Podľa zástancov štvrtej priemyselnej revolúcie sú tieto technológie nastavené na transformáciu spoločností, v ktorých žijeme, a ekonomík, v ktorých pracujeme. A pravdepodobne nás zasiahne už do roku 2030. Je však dôležité pochopiť, že štvrtá priemyselná revolúcia je iba koncept, pokus zachytiť zmysel a význam toho, čo sa objaví. Táto myšlienka podnecuje správy vyvolávajúce obavy o hrozbe pre zamestnanosť a všeobecnú pozitivitu, pokiaľ ide o výhody, ktoré technológie prinesú.
Hlavnými zástancami myšlienky štvrtej priemyselnej revolúcie sú think tanky a poradenské spoločnosti, ktoré pracujú s modelmi, ekonómami a samozrejme samotnými technologickými spoločnosťami. Táto spolupráca poskytuje poznatky a väčšinu analytických údajov, ktoré ústia do vládnej politiky vo forme priemyselnej stratégie. Jadrom je práca Svetového ekonomického fóra a McKinsey Global Institute. Obe sa zameriavajú na popísanie výhod bezprostrednej transformácie, ak budeme v tomto smere konať rýchlo a intenzívne.
Predstavte si napríklad svet, v ktorom vaša toaletná misa povie vašej chladničke, že máte zvýšený cholesterol. Vaša chladnička následne upraví objednávku na mliečne výrobky pre tento týždeň (dodávanú autonómnym vozidlom alebo robotom z obchodu s potravinami) a pošle výstrahu zdravotníckej umelej inteligencii, ktorej databáza monitoruje váš kardiovaskulárny systém. Umelá inteligencia sa následne spojí s vašim domácim chatbotom, ktorý vám odporučí redukovať tuky a viac využívať predplatné v miestnej posilňovni. V prípade potreby zariadi návštevu lekára u vás doma, alebo aspoň virtuálnu schôdzku s ním.
Štvrtá priemyselná revolúcia vyznieva, rovnako ako mnoho iných možností, ako science fiction. Je to komercionalizovaná budúcnosť, systém, ktorý nám zrejme môže pomôcť prežiť a ktorý sľubuje udržateľnú budúcnosť. Systém navzájom prepojených technológií vytvára možnosť kontrolovaného využívania energie a zdrojov, minimálnej tvorby odpadu a maximálnej recyklácie.
Tieto think tanky a poradenské spoločnosti však nenesú priamu zodpovednosť za budúcnosť, ktorú pripravujú. Štvrtá priemyselná revolúcia je totiž príležitosťou, ale záleží na tom, pre koho a za akých podmienok. A o tom sa diskutuje omnoho zriedkavejšie.
Dôraz na prínosy a zameranie na potrebu investícií mierne zahmlieva hlavnú otázku, kto bude vlastniť základnú infraštruktúru našej budúcnosti. Cieľom veľkých firiem je mať pod kontrolou duševné vlastníctvo, ktoré ovplyvní každý aspekt života. Zároveň tí, ktorí sa odvolávajú na štvrtú priemyselnú revolúciu uznávajú, že môže nastať „technologická nezamestnanosť“. Súčasné tvrdenia týkajúce sa pravdepodobnej miery presunu pracovných miest sú zmiešané. Niektorí odborníci tvrdia, že by mohlo zaniknúť 30 až 50 % súčasných foriem zamestnania, iní, že to bude len asi 10 %.
Posolstvo, ktoré poradenské spoločnosti sprostredkúvajú je, že revolúcia ovplyvní väčšinu spoločenských oblastí. Budúcnosť sa blíži a mali by sme sa na ňu lepšie pripraviť. Médiá aj politici majú tendenciu si tento pohľad osvojiť. Pre vládu znamená zmeškanie príležitosti rast konkurenčných hrozieb: „ak tieto veci neurobíme, urobia to iní.“ Svoju pozornosť tým zameriava na nevyhnutné ekonomické dôsledky bez toho, aby sa vytvoril priestor na zváženie širších sociálnych dôsledkov. Najväčšia pozornosť sa sústreďuje na „zamestnateľnosť“ a hlavný dôraz kladie na individuálnu zodpovednosť. To predpokladá, že budú pre nás existovať pracovné miesta, ak prejdeme rekvalifikáciou, posilníme si svoj ľudský kapitál a dokážeme konkurovať robotickému kapitálu. Musíme si zvyknúť na spoluprácu s technológiami.
Technológie štvrtej priemyselnej revolúcie by však mohli ohroziť základné funkčné vzťahy kapitalistickej ekonomiky. Práca za mzdu umožňuje spotrebu, ktorá sa zase stáva ziskom pre firmy, ktoré zase vytvárajú pracovné miesta a odvádzajú dane. Ak bude prijatie nových technológií rýchle a všadeprítomné, odstrihnutie ľudí od pracovných miest môže prevládnuť nad schopnosťou ekonomiky poskytovať dostatok alternatívnej formy práce. Je to extrémny príklad, ale súčasná vládna politika sa s týmito rizikami snaží len málo konfrontovať. Mnohé politické strany premýšľajú len nad rozsahom, ako dokážu nové technológie oslobodiť jednotlivé sociálne skupiny od práce. To sa ale musí zmeniť.
