Neprepadajte panike, ani keď vidíte prázdne regály

, theconversation Foto: SITA/AP

V ťažkých časoch dúfame, že zostaneme pokojní a všetci sa dokážeme spojiť, aby sme zabezpečili hladký chod spoločnosti. Bohužiaľ to tak vždy nie je. Súčasná situácia je toho dôkazom.

Na internete sa objavujú autentické videá hádok zo supermarketov. Istý muž v Tennessee kúpil 17 000 fliaš dezinfekčného prostriedku na ruky a dúfal, že ich následným predajom pekne zarobí. Vo Veľkej Británii sú obrazom dnešných dní prázdne regály a obrovský záujem o objednávku potravín s doručením.

Výskum sociálnej psychológie naznačuje, že pre „sebecké“ správanie existujú dva hlavné motívy – chamtivosť a strach. Chamtiví jednotlivci sa jednoducho nezaujímajú o ostatných a berú to, čo chcú, aby z toho mohli sami ťažiť. Strach je zložitejší. V takom prípade sú jednotlivci ochotní konať spoločensky zodpovedným spôsobom, ale obávajú sa, že ostatní tak robiť nebudú. Ak budú nakupovať striedmo a iní si budú vytvárať zásoby, kto bude na tom horšie? Viera, že ostatní konajú sebecky, môže tieto tendencie u ostatných ešte zhoršiť.

Rozhodnutie o tom, či budem nakupovať spoločensky zodpovedným spôsobom alebo si vytvárať doma zásoby, súvisí s teóriou hier. Tento prístup je založený na pochopení, že výsledok v niektorých situáciách nezáleží len od toho, čo robíme, ale aj od toho, čo robia ostatní. Ak sa rozhodneme pre spoločenskú zodpovednosť, nemá to žiadny účinok, ak sa ostatní rozhodnú nakupovať v panike.

Panický nákup základných vecí, ako sú cestoviny, ryža, konzervované potraviny a toaletný papier, spôsobuje dominový efekt, vďaka ktorému aj ostatní cítia nutnosť zásobovať sa. Nie je to len zbytočné, problémom je aj plytvanie potravinami v dôsledku panického nákupu čerstvých potravín.

Supermarkety nemajú sklady, fungujú pomocou nastavených dodávateľských reťazcov. V súčasnosti ale tento systém nefunguje. Ľudia v panike siahnu po rovnakom tovare a obchody nemajú čas tovar doplniť. Navyše celý dodávateľský reťazec nebol pripravený na náhly prudký nárast dopytu, a preto sú objednávky rozdeľované medzi obchody tak, že nedostávajú objednané objemy. Ale to sú iba krátkodobé problémy. Ak budú obchody požadovať viac od svojich dodávateľov, tí budú pracovať nepretržite, aby vyhoveli tejto požiadavke. Smutnou iróniou je, že keď konečne dorazí objem  nevybavených objednávok, dopyt po tomto tovare bude klesať, pretože ľudia už majú urobené  zásoby. Ide o klasický fenomén dodávateľského reťazca nazývaný „efekt dlhého biča“. Tieto nepravidelné objednávky narušia plynulosť procesu dodávateľského reťazca. Ak sa rôzneho dôvodu nadhodnocuje alebo podceňuje dopyt po produktoch, celkovo to vedie k horšiemu poskytovaniu služby.

Väčšina supermarketov funguje pri dodávkach prístupom „just-in-time“. To znamená, že majú neustále dodávané zásoby a skladujú len tovar, ktorý sa predá nasledujúci deň. Na základe sofistikovaných modelov vedia, čo si ľudia bežne kupujú. Nevytvárajú si nadbytočné zásoby, pretože je lacnejšie mať tovar vo veľkých mimomestských skladoch s nižším nájmom. Veľkí maloobchodníci sa väčšinou zásobujú cez noc z vlastných distribučných centier. Do dvoch dní môžu od výrobcu získať viac tovaru na doplnenie zásob distribučného centra.

Potravinový dodávateľský reťazec je mimoriadne odolný z niekoľkých dôvodov. Je postavený tak, aby dokázal odolávať rôznym výkyvom okolností – najmä poveternostným vplyvom – ktoré môžu mať veľký vplyv na skladovanie a distribúciu potravín.

Ak by sa situácia viac vyhrotila, supermarkety môžu obmedziť ponuku tovaru. Už nebudú ponúkať 30 rôznych druhov párkov alebo 15 druhov chleba. Možno si všimneme, že ponuka nie je taká, na akú sme zvyknutí, ale to ešte nie je dôvod na paniku. Supermarkety by mohli zmierniť špecifikácie na dodávky ovocia a zeleniny v snahe získať viac čerstvých produktov. Napríklad škaredé ovocie a zelenina, ako napríklad zamrznutá mrkva alebo ohnuté uhorky, by mali byť prijateľné tak pre spotrebiteľov, ako aj pre dodávateľov.

Spotrebitelia sú v konečnom dôsledku v silnejšej pozícii, keď budú dôverovať dodávateľským reťazcom, že dokážu dodať potrebný tovar do predajní. Ak budeme zodpovedne nakupovať a myslieť na iných, budeme hrať veľkú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby si každý mohol kúpiť, čo potrebuje.

Ako sa teda vyhnúť panike? Existuje niekoľko spôsobov, ako podporiť spoločensky zodpovedné správanie. Jednou z metód môže byť zdôraznenie pocitu príbuzenstva medzi nakupujúcimi. Vnímanie iných ako podobných sebe zvyčajne zvyšuje spoluprácu. Ďalšou možnosťou je potlačiť myšlienku, že každý si robí zásoby. Vieme, že vytváranie zásob môžu viesť k väčšiemu vytváraniu zásob. Ale to isté platí aj o opaku. Akty štedrosti môžu zvýšiť iné spoločensky orientované tendencie a podporiť spoluprácu. Ľudia majú tendenciu spolupracovať v malých skupinách, najmä ak ide o cudzích ľudí. Povolenie vstupu malého počtu ľudí do predajne môže pomôcť znížiť sebectvo. Nakoniec by sa mohlo zaviesť aj niečo drastickejšie, trest za sebecké správanie sa v podobe sociálnej sankcie. Napríklad označenie a zahanbenie osôb, ktoré si vytvárajú zásoby. Alebo priamy trest, napríklad pokuty. Musia byť ale dostatočne vysoké, aby dokázali odradiť ostatných. Príliš slabý trest môže v skutočnosti zvýšiť sebectvo, ak si jednotlivci uvedomia, že analýza nákladov a prínosov vychádza v ich prospech.

Bohužiaľ, aj keď vieme, ako fungujú obchody a ich dodávateľské reťazce, a vieme aj to, čo sa od nás ako spotrebiteľov očakáva, niektorí ľudia jednoducho druhým neveria. Snažia sa aby iní dostali menej ako oni. Sú však v menšine a dúfajme, že v nasledujúcich týždňoch (alebo mesiacoch) bude ľudský duch oveľa silnejší ako nebezpečný vírus, a to aj napriek tomu, že nedostaneme kúpiť toaletný papier.

Súvisiace články

Aktuálne správy