oPeniazoch.sk, theconversation Foto: TASR/Pavol Zachar
Väčšina sveta zaviedla spoločenskú izoláciu, zatvorila školy a obmedzila pohyb obyvateľstva. V tejto súvislosti sa objavuje otázka, či sa vlády a spoločnosti mohli aj lepšie pripraviť na tieto extrémne udalosti.
Jedna technika, ktorá zohráva významnú úlohu pri pomoci podnikateľom aj vládnym úradníkom pri riešení problémov s nízkou pravdepodobnosťou výskytu sa nazýva analýza scenárov alebo plánovanie scenárov. Existuje niekoľko rôznych metód, ktoré možno použiť na modelovanie scenárov, ale v podstate všetky tieto postupy zahŕňajú vývoj scenára na základe množstva možných spôsobov, ako by sa mohla budúcnosť vyvíjať.
Pravdepodobne najznámejší a najpoužívanejší prístup, ktorý bol vyvinutý v rámci spoločnosti Shell v sedemdesiatych rokoch, zahŕňa skupiny zainteresovaných strán, ktoré diskutujú o tom, čo sa stane, keď dva neprepojené, vysoko neisté faktory zmeny, budú vzájomne pôsobiť extrémne. Popredný analytik scenárov Kees van der Heijden, bývalý šéf plánovania scenárov v spoločnosti Shell, preskúmal vládny prístup k energetickému sektoru a možné odhalenie významných zásob zemného plynu.
Cieľom tohto prístupu nie je predvídať budúcnosť, čo je zásadne nemožné a zbytočné. Namiesto toho sa využívajú, ak to van der Heijden nazval „strategické rozhovory“, ktoré umožňujú zainteresovaným stranám spochybniť ich názory. Tým sa má zvýši povedomie podnikateľov o tom, že nie vždy idú veci podľa plánu a dokážu tak lepšie reagovať.
Niet pochýb o tom, že práve tento druh agilného myslenia pomohol niektorým vládam a spoločnostiam reagovať skôr a rozhodnejšie na meniace sa udalosti posledných týždňov. Pandémia COVID-19 je v niektorých ohľadoch ukážkovým príkladom udalosti čiernej labute, čo je termín, ktorý zaviedol Nassim Nicholas Taleb na popis udalosti s veľmi veľkým dosahom, ktoré sú pred svojim vznikom nepredstaviteľné. Pandémia COVID-19 by však nemala byť čiernou labuťou. Epidemiológovia už desaťročia varujú pred pandémiou nového chrípkového kmeňa. Za posledné dve desaťročia došlo napríklad k prepuknutiu SARS v rokoch 2002 – 2004, ktoré sa sústreďovalo v južnej Číne a Hongkongu, pandémii prasacej chrípky, ktorá vznikla v Mexiku v roku 2009, a vtáčej chrípke H5N1 v 2000. Aj keď boli všetky tieto epidémie vážne, neboli v rovnakom rozsahu ako COVID-19. Možno to viedlo k tomu, že vedúci firiem a politici zamerali svoju pozornosť na to, čo v posledných rokoch považovali za naliehavejšie priority.
Ekonómovia Amos Tversky a Daniel Kahneman prišli s myšlienkou heuristiky dostupnosti, ktorá naznačuje, že ľudia preceňujú pravdepodobnosť vecí, ktoré sú jasne viditeľné, napríklad teroristické útoky. Opakom je však aj prípad pretrvávajúcej absencia pandémie, akou je COVID-19 – udalosť s veľkým dosahom, ktorá sa už raz stala. To viedlo k podceňovaniu jej pravdepodobnosti a dopadu. Viaceré think tanky a poradenské spoločnosti poskytujú služby včasného varovania pred udalosťami s nízkym profilom a veľkým dopadom, ako sú konflikty v Juhočínskom mori. Ak však obsahujú udalosti, ktoré sa považujú za veľmi príťažlivé, riskujú stratu dôveryhodnosti svojich klientov a čitateľov.
Pravdepodobne to nie je náhoda, že niekoľko krajín dokázalo účinne zareagovať na prepuknutie choroby COVID-19. Tie sú vo východnej Ázii, kde mali ohniská SARS a H5N1, takže majú relatívne čerstvé spomienky. Napríklad Taiwan bol ocenený za prijatie včasných opatrení s cieľom obmedziť potenciálne šírenie vírusu a Singapur bol schopný udržať mieru infekcie prostredníctvom rozsiahleho testovania, čo umožnilo efektívnu karanténu a liečenie prípadov.
Jedným z kľúčových ponaučení, ktoré je možné vyvodiť z doterajšej reakcie na pandémiu, je, že spoločnosti a krajiny, ktoré sú schopné rýchlo reagovať, a meniť stratégie v reakcii na rýchlo sa meniace udalosti, sú úspešnejšie. Napríklad výrobca softvéru pre videokonferencie Zoom sprístupnil bezplatnú prémiovú verziu svojho systému vzdelávacím inštitúciám, ktoré sú dnes nútené vyučovať on-line. Tým sa dostane k platforme veľké množstvo študentov, zároveň sa vytvorí významná pozitívna publicita, ktorá sa pravdepodobne ukáže neskôr ako výhoda po obnovení normálneho života.
Analýza scenárov a niektoré s nimi súvisiace základné princípy môžu ponúknuť určité nástroje na prípravu a riešenie udalostí s veľkým dopadom. Nedokážu však predpovedať, kde a kedy takéto udalosti nastanú. Rovnako nemôžu úplne prekonať psychologické pasce, ktoré spôsobujú, že ich podceňujeme, a v dôsledku toho sme na novú situáciu nepripravení. Nádejou zostáva, že čím viac si uvedomujeme tieto problémy a skutočnosť, že v našich životoch dominuje neistota, tým viac by sme mohli byť o niečo lepšie schopní reagovať na neočakávané udalosti. Tie malé aj veľké.
