Šefčovič: EÚ pomôže. So Slovenskom by som nerobil experimenty

"Môžem sľúbiť, že budeme maximálne flexibilní, aby sa dalo využiť každé euro, ktoré môže pomôcť v boji s koronakrízou, s naštartovaním ekonomiky a so zachovaním zamestnanosti,“ povedal pre Pravdu podpredseda Európskej komisie (EK) pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič.

04.04.2020 18:40
Belgium New Commission Foto: ,
Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
debata (119)

V Belgicku si choroba COVID-19 vyžiadala už viac ako tisíc obetí. Len v stredu zomrelo 183 ľudí, čo je v prepočte na obyvateľov horšie ako najvyššie denné štatistiky z Talianska. Neobávate sa, že Belgicko sa stane ďalším veľkým epicentrom pandémie koronavírusu?

Krajina teraz prechádza cez náročné obdobie. Určite to súvisí aj s tým, že prísnejšie opatrenia, na ktoré sme si na Slovensku zvykli, sa v Belgicku zavádzali len postupne. Dnes je však už atmosféra v Bruseli podobná tomu, čo vidíme doma. Ľudia dodržiavajú pravidlá. Zostávajú doma, v obchodoch sa veľmi sprísnili podmienky, ako sa dá nakupovať. Výrazný rozdiel medzi Slovenskom a Belgickom je však v nosení rúšok a rukavíc. Keď ideme do obchodu, neraz ich tam máme len my. Belgická vláda však už oznámila, že až do konca apríla počíta s opatreniami súvisiacimi s obmedzením pohybu. Samozrejme, týka sa to aj pracovníkov všetkých európskych inštitúcií.

Ako v tomto stave fungujete?

Priamo v úradoch pracujú menej ako tri percentá ľudí. Väčšina z nás vrátane komisárov funguje prostredníctvom teleworkingu. Z domu takto pre Európsku komisiu pracuje 31 500 ľudí. Samozrejme, je to zložité. Nielen z technického hľadiska, ale je to aj nový spôsob práce. Musíme si na to zvyknúť. Opatrenia, ktoré sme v posledných týždňoch prijali v súvislosti s pandémiou, sú bezprecedentné. Sú ekonomicky najvýznamnejšie od vzniku EÚ. Pripravujeme ich týmto digitálnym, teleworkingovým spôsobom. Je to výzva pre všetkých. Dúfame v dobré správy a veríme, že aj v Belgicku sa preklopíme cez vrchol pandémie. Zatiaľ si však nikto netrúfa prísť s nejakou prognózou. Nádejou je, že zdravotnícky systém v krajine sa považuje za kvalitný. K dispozícii je pomerne veľa postelí na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Ale je to kríza, na ktorú nikto nemohol byť pripravený.

Na čo sa zameriavajú kroky EÚ, ktoré ste spomenuli? Aj z hľadiska toho, aké ekonomické opatrenia ohlásila slovenská vláda.

Vnímame to ako veľmi náročný proces, ktorý bude postupovať vo viacerých etapách. Teraz sme v prvej. Je to naša okamžitá, krízová odpoveď na pandémiu a jej dôsledky. S najlepšími vedeckými kapacitami v Európe zároveň pracujeme na ďalšej fáze. Tá by mala prísť, keď prekonáme vrchol pandémie. Šlo by o koordinované, riadené uvoľňovanie dramatických opatrení, ktoré väčšina členských krajín prijala. Popritom pracujeme na ďalšej fáze, a síce na pláne obnovy európskej ekonomiky v snahe o čo najskorší návrat do normálu. Komisia napriek zložitej situácii pracovala mimoriadne rýchlo. Prvou prioritou bolo vstúpiť do živelnej reakcie krajín. Jednotlivé štáty sa snažili konať v najlepšej viere, keď zatvárali hranice. Ale spôsobovalo to obrovské problémy pri zásobovaní. Na satelitných snímkach sme videli 60– až 70-kilometrové zápchy na hraniciach. Ich priechodnosť sme vyriešili zelenými pruhmi. Bez nich by neprúdili tovary, lieky a najpotrebnejší materiál a boli by sme v obrovskej kríze.

Eurokomisia rieši aj spoločné obstarávanie.

Zapadá to do toho. Týka sa to zdravotníckeho materiálu, masiek či pľúcnych ventilátorov. Už to funguje a veríme, že to mimoriadne pomôže všetkým členským krajinám. Druhou prioritou bolo, aby sme zamedzili kolapsu ekonomiky, keď to poviem takto otvorene.

Podarí sa to?

Sme v úzkom kontakte s Európskou centrálnou bankou (ECB). Myslím, že vyslala jednoznačný signál, že bude zabezpečená likvidita. Pristúpili sme k uvoľneniu Paktu rastu a stability. Veľmi rýchlo sme prišli aj s viacerými finančnými nástrojmi, pričom na maximum využívame Európsku investičnú banku, aby sme pomohli malým a stredným podnikateľom. Tretiu prioritu sme schválili vo štvrtok. Sústredíme sa na udržanie zamestnanosti, lebo inak by sme sa mohli dostať do obrovských ekonomických problémov. Keby firmy prišli o najlepších ľudí, ťažko by sa im robil reštart. Inšpirovali sme sa schémami, ktoré sa v minulosti ukázali ako najlepšie.

V čom spočíva riešenie?

Ide o prácu na skrátený pracovný čas alebo kurzarbeit. Uvedomujeme si, že to pre členské krajiny znamená veľké finančné náklady. Vytvorili sme dočasnú iniciatívu na podporu práce na skrátený pracovný čas. Chceme využiť finančný nástroj vo výške 100 miliárd eur. Keď členské krajiny predložia schému, ako chcú kurzarbeit zorganizovať, tak im budeme môcť poskytnúť dlhodobú pôžičku s minimálnym úrokom. Na finančných trhoch si bude požičiavať Európska komisia. Znamená to najvyšší možný rating, najnižšiu rizikovosť a nízke úroky. Budeme hľadať aj ďalšie možnosti, ako pomôcť udržať zamestnanosť.

Čo z toho využije Slovensko?

Okrem kurzarbeitu je tu ďalší dôležitý nástroj. Je to maximálna flexibilita pri čerpaní eurofondov. Sme v siedmom roku finančného obdobia. Každý deň zháňame peniaze, ktoré máme ešte na účte. Všetky nevyužité prostriedky z minulého roku si môžu členské krajiny ponechať. Okrem toho ešte v priebehu marca a apríla vyplácame tohtoročné preddavky v plnej hodnote. Sú k dispozícii členským štátom na riešenie súčasnej krízy. Len táto likvidita predstavuje v prípade Slovenska okolo 900 miliónov eur. Vláda a EK robia hĺbkovú analýzu nevyčerpaných finančných prostriedkov. Tu už hovoríme o sume o niečo nižšej ako štyri miliardy eur. Bude záležať na slovenskej vláde, ktoré projekty chce dokončiť, čo chce nechať v právomoci regiónov, miesť a obcí. Môžem sľúbiť, že budeme maximálne flexibilní, aby sa dalo využiť každé euro, ktoré môže pomôcť v boji s koronakrízou, s naštartovaním ekonomiky a so zachovaním zamestnanosti. Toto sú opatrenia, ktoré sme zrealizovali a majú priamy dosah na Slovensko. Spomenul by som však ešte jednu vec, ktorá má trocha globálnejší charakter.

O čo ide?

Momentálne sme na finančných trhoch a burzách na akejsi horskej dráhe. Vidíme, ako kolíšu hodnoty európskych firiem. Aby nedošlo k nejakým špekulatívnym pokusom získať najlukratívnejšie a najlepšie spoločnosti, tak sme prijali opatrenia, ktoré by tomu mali zamedziť. Chceme chrániť firmy, ktoré Európa potrebuje a sú pre ňu strategické. Táto diskusia bude určite pokračovať aj po prekonaní krízy. Zameriavame sa na väčšiu strategickú autonómiu EÚ. Pripravujem správu v oblasti strategického výhľadu, ktorú chcem celú zamerať na odolnosť európskej ekonomiky. Vidíme, ako sme výrazne závislí od tretích krajín. Či sa to týka priemyselnej výroby, alebo medicínskych produktov. Dokonca som sa dozvedel, že v prípade paracetamolu sme do veľkej miery závislí od dovozu z Indie. A takýchto prípadov by som mohol spomenúť veľa. Musíme analyzovať, čo globalizácia priniesla a v ktorých oblastiach musí byť únia sebestačná.

V prípade rôznych finančných nástrojov sa vedie debata, čo sa dá ešte využiť. Siahne sa na pôžičky z eurovalu, teda Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM)? Alebo očakávate vytvorenie spoločných európskych dlhopisov? Euroskupina má prísť do týždňa s riešením.

V prvom rade by sa členské krajiny, teda aj Slovensko, mali pozrieť na to, čo je k dispozícii a z čoho môžu v podstate okamžite čerpať peniaze. Mimoriadne som ocenil prácu podpredsedníčky komisie Margrethe Vestagerovej. Jej tím robí nadľudskú robotu pri schvaľovaní nástrojov štátnej pomoci. Ide o miliardové investície do ekonomík štátov, a to v priebehu 48 hodín. Ak aj zo Slovenska budú nejaké otázky alebo potreba expertnej konzultácie, tak sme pripravení pomôcť, aby boli tieto finančné schémy kvalitne pripravené. Dúfam tiež, že euroskupina nájde riešenie, ktoré bude prijateľné pre krajiny s rôznymi názormi. Tak trochu sa nám opakuje ťažká diskusia, ktorú sme mali v čase finančnej krízy. Myslím si, že nemá zmysel, aby sme sa držali ideologických predstáv, že jediným riešením sú európske dlhopisy alebo využitie ESM. Musíme byť oveľa tvorivejší.

Dajú sa tieto ideologické predstavy prekonať?

Musíme hľadať riešenie, ktoré bude akceptovateľné pre právne limity aj verejnú mienku vo všetkých krajinách. Verím, že lídri štátov aj ministri financií si uvedomujú, že sme v situácii, v ktorej nejde o percentá. Hovoríme o životoch, o miliónoch pracovných miest, ekonomickom výhľade možno na desaťročia a celkovom umiestnení Európy na globálnej šachovnici. Takto k tomu pristupuje Európska komisia. Potrebujeme tvorivé riešenia, ktoré by ukázali solidaritu v rámci únie. Som presvedčený, že všetci to chápu. Ale musíme rešpektovať aj názory, ktoré sa nedajú zmeniť zo dňa na deň. Ani počas takejto zložitej krízy. Výrazne by nám pomohlo schválenie viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027. Mal by dostatočnú palebnú silu. Naučili sme sa, ako rozpočtové prostriedky využívať tak, aby mali oveľa väčší význam. Myslím si, že krajiny na juhu potrebujú využiť finančné nástroje s najnižšou možnou úrokovou sadzbou. Dá sa to zrealizovať, ale vyžaduje si to nové myslenie. Schválenie novej finančnej perspektívy by mnoho vecí odblokovalo.

Povedali ste, že EK reagovala rýchlo. Ale z krajín ako Taliansko či Španielsko zaznieva na postup únie pri koronakríze kritika. Čo poviete, keď vidíte, ako starostovia v talianskych mestách zvesujú vlajky únie?

Musíme si čestne priznať, že rozsah, dosahy a rýchlosť krízy nás zaskočili. Nie sme jediní. V USA sa situácia dostáva do neuveriteľných rozmerov. Nikto nevie, aké dramatické to bude v Amerike. Ani my sme na to neboli pripravení. Treba si to priznať. Na druhej strane chcem však povedať, že okamžite, keď bolo jasné, čomu čelíme, tak fungujeme 24 hodín a sedem dní v týždni. Nič také som doteraz nevidel. Všetci si uvedomujeme, že ide o životy. Keď vidíme obrázky z Talianska či Španielska, je to srdcervúce. Ako Slovák len dúfam, že aj vďaka prijatým opatreniam nebudeme u nás svedkami podobného vývoja. Je to kríza, ktorá sa v politologickom slovníku opisuje ako black swan – čierna labuť. Teda niečo absolútne nečakané, ale musíme to vyriešiť. Teraz bude odozva EÚ veľmi závisieť od toho, ako prejavíme vzájomnú solidaritu. Ľudia v regiónoch ako Lombardsko zažívajú najhoršie časy od druhej svetovej vojny. Musíme ukázať, že únia im preukazuje solidaritu. Na tom je postavený napríklad aj štvrtkový návrh komisie, ako zjednodušiť cezhraničný styk, čo sa týka zdravotníckej pomoci. Súvisí to potrebou presunu lekárov či pacientov tam, kde sú voľné kapacity.

Prekvapili vám návrhy slovenského premiéra Igora Matoviča o nejakom blackoute krajiny? S tým, že by bolo dobré, keby sa k tomu pripojili aj ostatní v Európe.

<Ak>Sme v takej zložitej a citlivej situácii, že by som neexperimentoval s celým Slovenskom. Bude lepšie, ak sa zameriame na koordináciu v rámci EÚ. Najmä, keď príde čas, že budeme môcť uvoľňovať prísne opatrenia. Vtedy by nebolo dobré, keby sme niečo robili my a niečo iné susedia. Lebo by sa mohlo stať, že príde druhá vlna koronavírusu. Aj to, aké postupné kroky by sme mali robiť, rieši poradný zbor predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej. Je zložený z najlepších epidemiológov a virológov. Naozaj by sme sa mali spoliehať na odborníkov a koordinovaný prístup. Keď je to možné, mali by sme ho konzultovať v celej únii alebo aspoň minimálne medzi susedmi. Musíme si byť istí, aká je epidemiologická situácia, aby sme obmedzili druhú vlnu pandémie.

Ako sa EÚ postaví k snahám využiť krízu na presadzovanie nedemokratických krokov? Za to si už vyslúžilo kritiku Maďarsko, kde premiér Viktor Orbán bude vládnuť pomocou dekrétov.

Ide o komplexné otázky. Na jednej strane vidíme, ako nám digitalizácia pomáha, ako nám umožňuje mapovať pohyb ľudí. Ale s tým súvisí veľmi veľa otázok, ako vždy chrániť osobné údaje obyvateľov. Túto debatu vedieme na Slovensku aj na celoeurópskej úrovni. Samozrejme, z EK zaznel jednoznačný apel, že ani počas zložitých čias nemôžeme zabudnúť na základné európske hodnoty a na to, ako funguje demokratické zriadenie. Veľmi pozorne budeme sledovať, ako sa v tejto situácii správajú vlády. Pokiaľ ide o Maďarsko, tak už v stredu sa podpredsedníčka eurokomisie Věra Jourová spojila s maďarskou ministerkou spravodlivosti Judit Vargovou. Požadujeme ďalšie informácie. Chceme, aby aj v súčasnej situácii fungovali zásady právneho štátu a demokratického riadenia spoločnosti.

© Autorské práva vyhradené

119 debata chyba
Viac na túto tému: #Maroš Šefčovič #koronavírus #Covid-19 #koronakríza