VIDEO: Marián Šóth v relácii Ide o pravdu.
„Rád by som preto apeloval na pacientov, aby dodržiavali všetko, čo im lekár nariadi – keď im povie, že majú zavolať, tak nech zavolajú,“ zdôraznil Šóth. O ďalších témach sa s prezidentom Asociácie súkromných lekárov rozprávala Zuzana Martináková v relácii Ide o pravdu.
Ako sa zmenil život ambulantných lekárov, odkedy vypukla epidémia?
Povedal by som to v troch rovinách. Prvá je pozitívna, v ambulanciách máme menej pacientov, to znamená, že sa nám ľahšie pracuje. Druhá rovina je tá, že lekári majú zhoršené podmienky z hľadiska epidemiologickej situácie. A tá tretia rovina spočíva v tom, že tým, že máme relatívne starších lekárov, vnímame u nich väčšie obavy, ako sú u bežnej populácie, a tiež potrebu väčšej ochrany. Obava pre tým, aby neochoreli a dostatočne sa chránili, je namieste. Musím však povedať, že situácia zlepšila postavenie lekárov. Pred koronavírusom sme museli riešiť ich ťažké spoločenské uplatnenie, pretože doktor Google sa stával vševedom a stretávali sme sa s tým, že naša práca bola dehonestovaná zo strany pacientov. Tí vedeli, čo im je, ako sa majú liečiť, ako majú doktori postupovať. Ľudia si začali lekárov vážiť.
Aké sú vaše skúsenosti, snažia sa pacienti k lekárovi chodiť čo najmenej?
Myslím si, že po tejto stránke prístroj Alexandra Grahama Bella prišiel k úspechu a ľudia telefón využívajú neustále. Využívajú aj iné spôsoby komunikácie, ako sú emaily, SMS správy, portály. Skôr to vnímam, že veľká obava pred vírusom, ktorá tu bola posledných 14 dní, akoby sa postupne menila a ľudia sú odvážnejší aj prísť do ambulancie. Niekedy sa jednoducho pacient kontaktu s lekárom nevyhne a doktor ho potrebuje vidieť – nedá sa všetko riešiť cez telefón.
Ako majú v takejto situácii postupovať chronickí pacienti? Napríklad starší ľudia nemusia vedieť robiť s e-receptom.
Všetci majú prístup k e-receptu, pretože lekár ho pošle rovno do lekárne, kam pôjde aj starší chronicky chorý, prípadne jeho príbuzný vyzdvihne tento recept. Starší pacient nemusí tak nič špeciálne riešiť či používať špeciálne aplikácie. Lekári sa snažia v maximálnej možnej miere vybaviť chronicky chorých pacientov telefonicky alebo, ak sa dá, cez telefón aj skorigujú liečbu. V prípade, že ide o ochorenia, pri ktorých pacient musí prísť, tak prísť musí. E-recept je však veľký benefit. Nová situácia zároveň vytvorila tlak na pacientov, aby túto službu a elektronickú komunikáciu s lekárom začali využívať.
Elena Prokopová, hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva pre pediatriu, pred niekoľkými dňami uviedla, že sa dočasne pozastavili preventívne prehliadky a očkovanie u detí. Ako je to v súčasnosti?
Všetky preventívne prehliadky sú prakticky pozastavené, resp. čo najviac obmedzené na nevyhnutnú mieru. Aj očkovania sú v odkladnom režime, s tým, že výnimku majú novorodenci, tí sa zaočkovať musia, a pri dospelých sa vykonáva len nevyhnutné očkovanie, napríklad pri úraze.
Prokopová tiež nevylúčila, že sa budú ordinačné hodiny ambulantným lekárom predlžovať, ak to bude situácia vyžadovať.
Ordinačná doba sa prirodzene mení, aj tým, že lekári komunikujú elektronicky. To znamená, že pacientov často lekári vybavujú aj po ordinačnej dobe, odpovedáme na telefonáty, emailové otázky, SMS aj do neskorej noci, tým pádom sa aj ordinačná doba predlžuje. Fyzickému kontaktu sa však snažíme čo najviac vyhýbať, aby sa neohrozovali pacienti navzájom alebo pacienti lekárov.
Stále sa hovorí, čo sa dá odložiť, odložte. Keby sme to zhrnuli, s čím by mal pacient naozaj počkať?
V globále sa nedá povedať, čo odložiť a čo nie. Je však lepšie konzultovať akúkoľvek zmenu zdravotného stavu s lekárom, ktorý posúdi odkladnosť. Keď niekto príde s problémom, ktorý má 4–5 rokov, a chce to riešiť teraz – je to na zváženie, či je to naozaj akútne. Môžu sa však objaviť naozaj nečakané problémy, o ktorých ani pacient nemusí tušiť, že je to akútne. Ide najmä o novodiagnostikované onkologické ochorenia, cukrovky, hypertenzie – tam potrebujeme určite osobné vyšetrenia.
Nemajú lekári rešpekt pred posudzovaním stavu pacienta cez telefón?
Je to omnoho ťažšie a aj fyzicky náročnejšie ako realizovať osobné vyšetrenie pacienta. Vtedy lekár pacienta vidí, môže ho popočúvať, ohmatať, porozprávať sa s ním. Cez telefón to preto býva náročnejšie a zdĺhavejšie, aby lekár zistil, že ide o stav, ktorý vieme prečkať, alebo ho zavoláme do ambulancie, alebo ide o ohrozenie života. Opakovane sa lekár musí pýtať, sondovať o akú situáciu ide. Lekári sa musia spoliehať najmä na svoje teoretické vedomosti a informácie, ktoré má lekár o svojom pacientovi. Je však rozumné a dôležité, aby po vyriešení problému pacient kontaktoval lekára a povedal mu, či sa stav zlepšil, alebo nezlepšil. Rád by som preto apeloval na pacientov, aby dodržiavali všetko, čo im lekár nariadi – keď im povie, že majú zavolať, tak nech zavolajú. Lekári si potom problémy nosia v hlave domov a premýšľajú, či pacientovi poradili dobre, či jeho stav dobre zhodnotili, či liečba zabrala… Ak chceme, aby lekári zostali v dobrom psychickom zdraví, je úlohou pacientov, aby zavolali a povedali, že sa majú dobre a všetko je v poriadku.