Stal sa politikom, ktorý prekazil únikové plány Roberta Fica z politiky. Porazil ho v súboji o prezidentský palác a zabránil aj jeho presunu na Ústavný súd.
Naštartoval tak Ficov politický úpadok. A spolu s ním neplánovane aj ten svoj.
Andrej Kiska v nedeľu ohlásil, že už nebude kandidovať za predsedu strany Za ľudí. To znamená, že definitívne končí v politike.
Podnikateľ aj filantrop
Nevstupoval do nej ani ako celkom neznámy, ani ako chudobný človek. V 90. rokoch založil postupne splátkové spoločnosti TatraCredit (Triangel) a Quatro, cez ktoré si tisícky slovenských domácností kupovali spotrebiče a ďalšie zariadenie do domácnosti.
Firmy neskôr predal a v roku 2006 sa pustil do charity. Spolu s Igorom Brossmannom založili neziskovú organizáciu Dobrý anjel, ktorá pomáhala ľuďom bojujúcim s rakovinou. Na jej fungovanie Kiska venoval milión eur.
Do súboja o prezidentské kreslo vstúpil medzi prvými, ešte v októbri 2012, čiže rok a pol pred prvým kolom volieb.
Motívom jeho vstupu do politiky mala byť pomoc.
„Stál som pred dilemou, ako dokážem pomôcť ešte viac a napokon sám vo svojej hlave a následne v rozhovore v okruhu najbližších, priateľov a známych, ľudí, ktorých názoru verím, som túto otázku predostrel: Nemá zmysel, aby som išiel kandidovať za prezidenta a nevyskúšal pomôcť z pozície prezidenta?“ vysvetľoval v predvolebnom propagačnom rozhovore .
Výhra rozdielom triedy
Do volieb vstupoval ako úspešný podnikateľ a filantrop bez oficiálnej podpory ktorejkoľvek politickej strany.
Kým prvé kolo ešte vyhral predseda Smeru Robert Fico s tesným náskokom štyroch percent pred Kiskom, v tom druhom vyhral Kiska rozdielom triedy, takmer o 20 percent.
Predvolebnú kampaň poznačil tvrdý, až podpásový súboj zo strany Smeru. Jedným z najpríznačnejších momentov bolo, keď sa do poštových schránok dostali anonymné letáky, ktoré Kisku obviňovali z toho, že je napojený na „nebezpečnú scientologickú cirkev“.
Túto anonymnú informáciu potom využíval Fico v diskusiách na útočenie na Kisku.
Z predvolebného súboja sa obaja kandidáti rozišli v zlej atmosfére. Jednou z príčin bolo aj to, že odchod do prezidentského paláca mal byť pre predsedu Smeru únikom z každodennej straníckej politiky.
Antipatie sa preniesli aj do povolebného obdobia, no na povrch sa dostávali len postupne.
V úvode Smer nechal Kisku vykonávať svoj úrad pomerne nerušene. Ľudia ho totiž považovali zďaleka za najdôveryhodnejšieho politika a útoky na neho mohli znamenať mínusové body aj pre samotný Smer.
Boj o Ústavný súd
Napriek tomu na seba narazil úrad vlády a prezidentský palác prakticky ihneď po nástupe Kisku do funkcie. Dôvodom bol Ústavný súd.
Nový prezident totiž odmietal vymenovať troch kandidátov spomedzi siedmich, ktorých mu zvolila Národná rada, kde mal väčšinu Smer.
Kiska žiadneho z týchto kandidátov nepovažoval za dostatočne kvalitného. Ustúpiť nechcel ani Smer, ktorý trval na tom, aby si Kiska vybral spomedzi zvolených kandidátov.
Po troch rokoch ho k tomu napokon dotlačilo práve rozhodnutie Ústavného súdu. Prezident ho síce rešpektoval, no zároveň ho tvrdo skritizoval : „Nález o porušení práv kandidátov na sudcov Ústavného súdu je svojvoľný, plný formálnych a vecných chýb. Je prejavom hlbokého pohŕdania Ústavou Slovenskej republiky, ignorovania predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu jeho vlastnými sudcami a príkladom nerešpektovania základnej deľby moci v právnom štáte.“
Kaliňákov útok lietadlom a KTAG
Bolo to už v čase, keď Smer prešiel do otvorenej ofenzívy proti Kiskovi, ktorú spustil ešte začiatkom roka 2017.
Prvým krokom bolo – optikou Smeru – zneužívanie vládneho špeciálu na cesty domov.
Víkendy, často aj predĺžené, sa totiž Kiska snažil tráviť s manželkou a deťmi v rodnom Poprade. Na cesty do týchto končín využíval vládny špeciál.
Údaje za roky 2014 až 2017 proti prezidentovi využil minister vnútra Robert Kaliňák, pod ktorého rezort vládna letka spadá.
Kiska sa bránil, že Kaliňák ho na začiatku jeho pôsobenia požiadal, aby letku využíval. Cesty lietadlom napokon ako prezident obmedzil.
Druhým, omnoho väčším zásahom do Kiskovej popularity bola kauza jeho firmy KTAG. Cez spoločnosť, ktorú vlastní s bratom, si totiž preúčtoval prezidentskú kampaň.
Firma si potom vypýtala vratku DPH presahujúcu 140-tisíc eur. Daňový úrad odpočet dane zamietol a KTAG uhradila daň aj pokutu.
Prezident vtedy v súvislosti s únikom dokumentov, na základe ktorých sa verejnosť dozvedela o problémoch jeho firmy, vyslovil známu otázku , či je, alebo nie je Slovensko mafiánskym štátom.
Upadajúca podpora
Kauza sa tým však neskončila a šiesteho decembra 2019, teda krátko pred parlamentnými voľbami vyšetrovateľ obvinil Kisku za zločin daňového podvodu, ktorého mal byť organizátorom. Obvinenie dodnes trvá.
Z tejto rany sa Kiskova popularita už nepozbierala a od januára 2018 prakticky len upadala.
Nepridalo mu na nej ani váhanie po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Trvalo päť dní, kým sa k situácii Kiska vyjadril. Bol totiž v Alpách na lyžovačke s rodinou.
Svoje váhanie vysvetľoval tým, že situáciu pozorne sledoval a nechcel byť obvinený z politikárčenia.
Tomu sa napokon nevyhol, keď sa stretol s organizátormi demonštrácií Za slušné Slovensko po vymenovaní vlády Petra Pellegriniho.
Po vzájomnej diskusii usporiadatelia totiž odvolali chystaný protest. Kiska neskôr s jedným z nich – Jurajom Šeligom – založil stranu Za ľudí.
Druhá stopka pre Fica
Kauza KTAG však nebola posledným stretom Kisku a Fica. Tým bol súboj o Ústavný súd.
Keďže Ficovi nevyšiel odchod do prezidentského paláca, hľadal ďalší únik. Tým bola funkcia sudcu Ústavného súdu, respektíve stolička predsedu inštitúcie. Fico o iný post v Košiciach záujem nemal.
Dosluhujúci prezident však odmietol pristáť na dohodu aj v prípade tohto úniku, a tak sa Fico neskôr stiahol a kandidoval so Smerom aj vo voľbách 2020.
Neskôr poslanec SaS publikoval časť zo spisu, kde v esemeskách Pellegrini žiada Kisku, aby pustil jeho straníckeho šéfa na Ústavný súd. Tieto správy boli spojené s nátlakom na prezidenta.
„Volal mi BB (Béla Bugár – pozn. red.), vraj s ním on hovoril a že mi má odkázať, že buď ho dám za predsedu ÚS alebo predloží nejakú správu do parlamentu proti mne. To je to posolstvo, čo mi chcel v Tatrách povedať?“ pýtal sa Kiska Pellegriniho v januári minulého roka.
„To posolstvo je skôr, že by to veľmi chcel a na oplátku ponúka veľmi konštruktívny dialóg a snahu o upokojenie situácie na všetkých frontoch, kde ešte nejaké problémy by mohli byť... nerád by som bol, keby sa to teraz zamotalo na interpretácii a slovíčkach. Ale je pravda, že ak sa mu tento odchod nevydarí, tak mu asi nič iné nezostane, ako len tvrdo bojovať až do konca. Ale odkaz, prosím, cháp tak, ako som napísal na začiatku, že vie byť v prípade úspechu veľmi veľmi konštruktívny,“ odpovedal vtedajší premiér.
Premrhaný potenciál
V atmosfére dlhoročných konfliktov, poškodenej povesti a klesajúcej dôveryhodnosti sa Kiska po vražde novinára rozhodol, že sa z politiky nestiahne, ako pôvodne plánoval, ale založí stranu.
Prvé zmienky o nej sa začali objavovať ešte v roku 2018 a prieskumy vyzerali sľubne . Na konci leta toho roku však ešte stále prezident uťal všetky verejné diskusie na viac ako trištvrte roka.
Zároveň sa ho pre svoj projekt snažili získať Progresívne Slovensko a Spolu. Kiskovi ponúkli tretinu kandidátky a vedúcu funkciu zoskupenia. Ponuka trvala mesiace, no Kiska váhal.
Dvojicu napokon prekvapivo odmietol a rozhodol sa vytvoriť vlastný projekt. Dva dni po inaugurácii prezidentky Zuzany Čaputovej predstavil stranu Za ľudí.
Dlhé obdobie odkladania a váhania si však vybralo daň v podobe premrhaného politického potenciálu.
Kiskova strana v prieskumoch výraznejšie neprerazila a namiesto atakovania Smeru sa doťahovala s koalíciou PS-Spolu na úrovni okolo 10 percent.
Úspechu strany nepomohlo ani vyjadrenie prezidentky , že pokiaľ by Kiska siahal na kreslo premiéra, ale v kauze by ho obžalovali, tak ho za predsedu vlády nevymenuje.
A tesne pred voľbami sa ešte objavila aj séria tajných videonahrávok, ktoré sa snažili Kisku usvedčiť z podvodného obchodovania s pozemkami.
Kiska preto podal trestné oznámenie a polícia momentálne celú vec v dvoch trestných stíhaniach preveruje.
Volebné fiasko a zdravotné problémy
Politický projekt, ktorý vznikal ako premiérska strana, vo februárových parlamentných voľbách napokon pohorel a do Národnej rady sa dostal len tesne s výsledkom 5,77 percenta, čo znamenalo 12 poslaneckých kresiel.
Strana sa stala najmenšou súčasťou vlády Igora Matoviča a do jej správy sa dostal úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu a investície a rezort spravodlivosti.
Kiska sa po neúspešných voľbách z politiky stiahol a vedenie strany prenechal Veronike Remišovej.
Neskôr sa pridali aj zdravotné problémy, čo exprezidenta viedlo k tomu, že na politiku úplne rezignoval.
Na najbližšom sneme, kde si bude strana voliť nové vedenie, tak už kandidovať nebude.
Pokračujeme ďalej
Krajinu nečakajú dobré časy. Demokracia a právny štát budú terčom permanentných snáh vlády nastoliť autokraciu. Získajte prémiový obsah za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti i v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!
 "FOTO: Oslavy nemali konca. Takto to doma roztočili majstri z Nitry | Šport.sk")
