Týždeň v kocke Daga Daniša: Matovič nás vodí za nos
25.9.2020 00:00
akt. 30.03.2021 04:26

Týždeň v kocke Daga Daniša: Matovič nás vodí za nos

Uložiť článok
Sedem dní v skratke: 1. Matovič pri vysvetľovaní rodinnej investície do skupiny Arca predviedol kopec faulov. 2. Šéf Penty sa bol zoznámiť s Borisom Kollárom. 3. Vo viacerých krajinách je opäť témou dňa „lockdown“. 4. Pri koronakríze sa nedarí rozlišovať pandémiu čísel od pandémie reálne chorých.

1. Koncert alibizmu

Premiér Matovič má jednu čudnú vlastnosť. Vždy, keď je pod tlakom, sa z majstra komunikácie stáva jeho pravý opak. Potvrdilo sa to aj pri obvineniach, že jeho rodina investovala milióny eur do pochybnej finančnej skupiny Arca a po jej kolapse mala byť pri vyplatení zmeniek zvýhodnená pred inými veriteľmi.

Premiér pri vysvetlení aféry predvádzal fauly. Nedovolený spôsob hry.

Prvým bolo jeho vyhlásenie, že o investovaní „rodinných aktív“ nerozhoduje on, ale Pavlínka (manželka), na ktorú formálne prepísal majetok. A že sa jej musí opýtať, čo sa stalo... Tento postoj premiéra nebol ani trochu dôveryhodný. 

Matovič si aj v strane, aj vo vláde vyslúžil titul „mikromanažér“. Pretože prejavoval obsedantnú snahu byť pri každom, aj menej podstatnom rozhodnutí. Chcel byť informovaný a každom detaile. Platilo to aj pre stranícku kasu, ku ktorej nepúšťal ani najbližších kolegov. V minulosti sa rovnako úzkostlivo (a šetrne) správal aj pri rozhodovaní o firemných financiách.

Napokon, to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo Matoviča opúšťali jeho blízki partneri. Nepúšťal ich k rozhodovaniu ani ku kase. A keď aj nejakú úlohu s ťažkým srdcom delegoval, dotyčný musel mať ucho na telefóne. A radiť sa o každom kroku so šéfom. Ako malý chlapec.

Ak líder s týmto profilom tvrdí, že nemá prehľad o miliónovom majetku, ktorý spravuje manželka, pôsobí to ako zavádzanie.

Druhý faul nasledoval, keď vyhlásil, že zámerne niekoľko dní mlčal. Aby trochu potrápil svojich voličov a otestoval si ich vernosť.

Iste, iste...

Tretí prišiel, keď skupinu Arca prirovnal k podvodným (pyramídovým) nebankovkám BMG a Horizont. Čím vlastne potopil obchodného partnera „Pavlínky“. Vyhlásil ho za zločinca. A zo svojej rodiny urobil obeť podvodníkov. Štvrtým faulom vzápätí označil vinníka. Podvodníkov ako Arca majú vraj na svedomí Fico a Pellegrini. Lebo proti nim v minulosti nezasiahli.

Slovom, predseda vlády v krátkom čase skopol spoluhráčov, súpera, kauča aj fanúšikov na triúbne. A následne s rukami nad hlavou a s pocitom krivdy odkráčal do sprchy.

Blahoželáme.

Pritom stačilo minimum. Vysvetliť, že nešlo o milióny, ale o 600 tisíc eur a že vklad nebol vyplatený. Vybavené. Koniec kauzy.

Alebo ho pri tejto afére ťaží na srdci viac?

2. Kollár - Haščák

Iný extrém pri komunikácii produkuje predseda parlamentu Boris Kollár. V rámci svojej postpubertálnej úprimnosti nám o sebe (a svojom apetíte) prezrádza viac, ako potrebujeme vedieť.

To však nie je hlavný problém. Napokon, málokto by asi pochyboval o tom, že prípadná volavka nasadená na Kollára by mohla pri práci zakopnúť. A otehotnieť.

O niečo viac by nás mali znepokojovať aktivity Penty a Jaroslava Haščáka. Médiá Penty rozpracovali predsedu parlamentu. Zamerali sa na správy z jeho súkromnej komunikácie, ktoré ho diskreditujú. Následne si Haščák zariadil stretnutie s Kollárom. A ponúkol korektnejší prístup médií, na ktoré má dosah.

Iniciatíva Haščáka prišla v čase, keď parlament vyberá nového generálneho (špeciálneho) prokurátora. A keď NAKA stupňuje tlak na skorumpované postavy zo slovenskej politiky a slovenského biznisu.

Dobrou správou je, že staré páky Haščáka na politiku sú už mimo hry. A nové mu zatiaľ nefungujú.

3. Lockdown na obzore

Pandemický poplach opäť dosahuje úroveň, pri ktorej sa čoraz častejšie spomína prekliate slovo „lockdown“. Teda zatváranie škôl, obmedzenie pohybu a služieb, vypínanie ekonomiky, pridusenie podnikania a zamestnanosti... Prvý plošný jesenný lockdown ohlásili v Izraeli.

Ďalší navrhujú vedci v Británii – čo premiér Johnson zatiaľ odmieta, pretože by to malo „katastrofálne následky pre ekonomiku“. 

Regionálny lockdown majú v Madride.

Podobné návrhy zrejme budú pod tlakom alarmistov témou dňa aj v ďalších väčších mestách, kde na „semafore“ svieti červená. A tá podľa odborníkov svieti aj v Bratislave. Zaradili ju tam ešte pred koncom leta. 

4. Pandémia čísel

Pri debate o sprísnení opatrení, žiaľ, stále nevieme rozlíšiť, či máme na Slovensku skutočnú pandemickú krízu, alebo skôr pandemickú paniku. Inými slovami: slabo sa rozlišuje medzi pandémiou čísel a pandémiou skutočnej nákazy – a chorých ľudí.

Úrady denne reportujú hlavne „rekordné počty pozitívne testovaných“. Nie počty nových ochorení (ľudí s príznakmi, ktorí sú hlavnými prenášačmi infekcie). Veľmi povrchne sa pracuje aj s ďalšími kľúčovými údajmi: s počtami pacientov s ochorením COVID-19, ktorí museli byť hospitalizovaní.

Ak sa na problém pozrieme z opačného, podstatného konca, zistíme, že čísla nie sú až také alarmujúce. Stále máme veľmi nízky počet obetí (41). A počty hospitalizovaných rastú len veľmi pomaly a veľmi mierne. Za sedem dní narástol počet hospitalizovaných zo 106 na 119. Teda o 13 ľudí na lôžku. Z toho počet pacientov vo vážnom stave na umelej ventilácii sa pohyboval od 8 do 12.

Bežná kapacita nemocníc je približne 200 - 500 lôžok na infektologických oddeleniach. Tento stav, kým postačujú bežné kapacity, má v pandemickom pláne označenie „fáza 0“. 

V prípade epidemiologickej potreby, vo fáze 1, však môžu byť kapacity dočasne navýšené na približne 3500 lôžok pre „COVID - pacientov“. Išlo by už o mimoriadny, nie bežný stav v prevádzke nemocníc. No s tým sa pri pandémii, ktorá dusí celý svet, asi ráta. Nie?

V ďalších fázach by sme mali dokonca núdzovo zvládnuť ďalšie tisíce hospitalizovaných. K takémuto extérmnemu stavu však takmer určite nedôjde. Počty hospitalizovaných sa budú pravdepodobne rátať skôr v stovkách ako v tisícoch. 

Pokiaľ ide o celkové kapacity pre vážne prípady, ktoré si budú vyžadovať umelú ventiláciu, tie majú byť podľa plánu ministra zdravotníctva v počte tisíc špeciálne vybavených lôžok. Kapacita by mala byť teda stokrát vyššia ako aktuálny stav.

Zhrnuté: na Slovensku je stále smrtnosť infikovaných veľmi nízka. Prevažná väčšina chorých (tých s príznakmi) má len veľmi mierne komplikácie, z ktorých sa vylieči v domácom prostredí. Ešte viac je tých bez akýchkoľvek príznakov. Počty hospitalizovaných sa pohybujú hlboko pod bežnými kapacitami nemocníc. A veľmi hlboko pod hranicou mimoriadnych (pandemicky navýšených) kapacít.

Bubnovanie na poplach a návrhy na tvrdšie sprísňovanie obmedzení teda nemajú oporu v realite. Varovania o „strate kontroly“ a „hrozbe nezvládnuteľného preťaženia nemocníc“ sú skôr poplašné správy ako kvalifikované prognózy.

Samozrejme, stále platí, že najdôležitejšia je prevencia (ktorou chránime tých zraniteľných). Čiže tlmenie šírenia nákazy dodržiavaním obmedzení a hygienických pravidiel. To sa však vo väčšej či menšej miere deje od marca.

Pri zvládaní pandémie by sme mali požadovať rovnováhu medzi mimoriadnym stavom na strane podnikateľov, zamestnancov, študentov, rodín s deťmi – a mimoriadnym stavom na strane zdravotníckeho systému.

Na jar tu takáto rovnováha nebola ani len v matnom náznaku. Desiatky tisíc ľudí sme pripravili o prácu, o živnosť, o úspory a v mnohých prípadoch aj o majetok a životnú perspektívu. Kvôli obavám odborníkov z „ničivej hrozby“, ktorá napokon priviedla do nemocníc pár desiatok infikovaných. 

A rovnováhu tu nevidieť ani po poučení, pri druhej vlne hystérie.

Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.