oPeniazoch.sk, FinGo Foto: getty images
Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat, zhruba tretina Slovákov mala za vlaňajšok majetok v akciách, dlhopisoch či podielových fondoch. Súvisí to s nízkou finančnou gramotnosťou. Celkovo sú však ľudia v Európskej únii konzervatívni a svoje úspory radšej zverujú bankám než kapitálovým trhom.
Slováci držia na bežných účtoch v bankách zhruba 70 % svojho majetku. Medziročne je to niekoľko percentný nárast. Ide o viac ako 39 miliárd eur, ktoré sú každoročne okresávané infláciou.
„Finančne gramotnejšie sú hlavne domácnosti s vyšším vzdelaním, s úverom na bývanie a s vyšším podielom finančných aktív. Akcie predstavujú len do jedného percenta z hodnoty majetku Slovákov. V celom regióne strednej a východnej Európy tento typ aktív tvorí približne 5 percent a na západe je to až štvrtina celkových finančných aktív domácností,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Tento trend držania finančných aktív v bankách, sa ukazuje naprieč európskymi krajinami. Zmenu priniesla aj finančná kríza v roku 2008, kedy ľudia presúvali peniaze do podielových a dôchodkových fondov, teda do tzv. bezpečných prístavov. Aktuálna situácia na trhoch pritom ponúka zaujímavé možnosti. Akciové trhy rástli v ostatnom období rekordným tempom.
Vlani boli celkové finančné aktíva domácností v EÚ ohodnotené na 35 150 miliárd eur. Takmer dve pätiny z toho tvorili aktíva vo forme poistenia, dôchodkov a štandardizovaných schém záruk, zatiaľ čo viac ako 30 % tvorilo obeživo a vklady a štvrtina akcie a investičné fondy.
Konkrétne spomínané poistenie, dôchodky a štandardizované schémy záruk boli v celej EÚ hlavným úložiskom majetku domácností s 38,7 %-ným podielom na všetkých finančných aktívach. Napríklad v Holandsku ide o dve tretiny z celkového majetku, zatiaľ čo v Dánsku je to necelá polovica. Na druhej strane tento nástroj predstavoval menej ako 10 % z celkových finančných aktív držaných domácnosťami na Malte, v Maďarsku a Grécku. Vklady v bankách predstavovali vlani menej ako jednu pätinu finančných aktív držaných domácnosťami v Holandsku, Dánsku a Švédsku, ešte nižší podiel bol zaznamenaný na Islande (11,2 %).
V deviatich členských štátoch EÚ bol hlavným finančným majetkom domácností podiel akcií a investičných fondov. Spomedzi nich bolo Estónsko jediným členským štátom, kde tento podiel predstavoval viac ako 56,7 % z celkových finančných aktív držaných estónskymi domácnosťami. Investovanie do akcií a investičných fondov bolo oveľa nižšie v Írsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve, kde tento nástroj predstavoval 12,7 % až 14 % z aktív domácností.
„Ako prvé pri investovaní je potrebné si určiť, na čo chceme peniaze použiť. Či chceme vytvoriť dlhodobú rezervu alebo napríklad alternatívny príjem. Či myslíme na svoj dôchodok, resp. budúcnosť svojich detí. Ešte pred samotným investovaním si musíme uvedomiť, že budúci investor musí mať vytvorený tzv. rezervný fond na vykrytie neočakávaných výdavkov,“ doplnila Buchláková.
Akcie sú jedným z najpopulárnejších spôsobov investovania. Hodnota akcií síce kolíše, prinášajú aj vyššie zisky ako investície s nižším rizikom. Mnohí Slováci však ukladajú peniaze na sporiaci účet. V tomto prípade však nemožno očakávať pravidelný príjem, ako by to mohlo byť v prípade fondov obchodovaných na burze, ktoré zahŕňajú akcie, dlhopisy alebo nehnuteľnosti. Úrokové sadzby sú pri sporiacich účtoch také nízke, že sa inflácii väčšinou nevyrovnajú. Investovanie na tzv. dlhšiu dobu sa realizuje aj vstupom na burzu. Čím dlhšia doba investície, tým predvídateľnejšie môžu byť výsledky.
Nie je pravdou, že na finančných trhoch človek ide do veľkého rizika a vo väčšine prípadov len prerobí. „Vďaka nástrojom s fixným výnosom sa kríza klientov nemusí dotknúť. Tí dostávajú výnosy na polročnej či ročnej báze a tým pádom nezažívajú stresy, ak trhy padajú rádovo v percentách denne,“ dodala Buchláková.
