Matthew1801DiMateo

Mohli by sme povedať „na počiatku je vzťah“. To, aký máme vzťah k Pánu Bohu, vždy evokuje, aké máme vzťahy všeobecne k ľuďom ako takým. A zároveň platí aj obratko: ako sa správame k ľuďom, to indikuje, aký máme vzťah k Pánu Bohu aj ako umožňujeme Bohu vzťahovať sa k nám ako bytiu. Naše vzťahy „od do“ sú v súlade s tým, ako sa na svet pozeráme, ako sa k niekomu alebo niečomu správame, aký máme vzťah ku všetkým a k všetkému. Veriacim kresťanom biblia napomáha poznať to, čo sa dotýka všetkých aj všetkého. ((Hádam ste už počuli ideu „Nerob iným to, čo nechceš, aby robili oni tebe“  a v kladnom znení „Rob iným to, čo chceš, aby oni robili tebe“…))

Kľúčovými časťami biblie sú 2 citáty, ktoré zásadne prezrádzajú, kde sa asi nachádzame a nemôžeme sa k tomu stavať ignoráciou:

Mt 12, 33-34: Vypestujte dobrý strom a bude dobré aj jeho ovocie, alebo zasaďte zlý strom a bude zlé aj jeho ovocie. Lebo strom možno poznať po ovocí. Hadie plemeno, ako môžete hovoriť dobre, keď ste zlí?

Lk 6, 43-45: Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa. (koniec citácie)

Namiesto komplikovaných mudrovaní si dovolím tému posunúť určitými zjednodušenými porovnaniami s aktuálnou prítomnosťou…

Krátky titulok z médií: „Premiér vráti svoj magisterský titul, ak ho vráti Gröhling“

Spôsoby, akým sa dostali k titulom – Danko, Gröhling, Kollár, *atovič a mnoho iných – ak sa dokázalo, že to bolo nelegálne, alebo takou či onakou formou podvodu – o čom kto točí?! A vyhovárať sa vetou „Vrátim, ak vráti Budkáčik alebo Winnetou alebo KimČon Kun alebo Zarathustra?! Ha ha ha, naozaj?

Dá si nejaký človek na status FB TVRDENIE „Verím v Boha a nehanbím sa za to!“ a zároveň nedodrží slovo, ktoré dal vo verejnoprávnom slovenskom rozhlase? Pozri sa vyššie a prečítaj si z citátu z biblie „Ako môžete hovoriť dobre, keď ste zlí?“

Ak si jedinec, ktorý vysype smetný kôš na poslanca Poliačika a zároveň tvrdíš, že „Verím v Boha a nehanbím sa za to!“ Tak niečo tu nesedí.

Ak si človek, ktorý bez povolenia súdu, bez spolupráce s políciou, bez spolupráce s prokuratúrou, ba ani SiS – nahrávaš Radoslava Procházku a TY vopred vieš, že to robíš na to, aby si dotyčného skompromitoval, aby si mu znemožnil akýkoľvek „pokrok“ v jeho živote a v živote spoločnosti a zároveň na pomyselnej tabuli (plagáte?) každému ukazuješ tvrdenie „Verím v Boha a nehanbím sa za to!“ Iba dokazuješ, čo biblia vopred predpokladala – to vlastne je kniha, ktorá bola mysticky inšpirovaná samotným Bohom.

„Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo.“ Ty sa nemôžeš vyhovárať na to, že ty si chcel odhaliť akéhosi zločinca, babráka, blbca – akokoľvek to nazveme – ty sa nemôžeš vyhovárať na to, že si vlastne bojovník za spravodlivosť, že si bojovník za očistenie spoločnosti, za odstránenie tých „zlých“ – ako? Konáš proti Bohu a konáš tak, ako by veriaci v Pána Boha nikdy nekonal.

Rečičky o tom, ako si svätý – by si si mal ponechať na unudené večery, keď si sám v izbe svojho bytu alebo domu… Ty to vieš, Pán Boh to vie, tak prečo hráš komédiu? Prečo klameš seba, klameš všetkých, klameš Pánu Bohu a komu sa ešte dá klamať? Hral si amorálnu komédiu pred „kamošom“ Radkom – a ver či never, Ty si napľul do očí nie Radkovi, ale samotnému Bohu a nepriamo sám sebe.

Toto je, či sa nám to ľúbi alebo neľúbi, rozmieňanie poznania o univerzálnej morálke na drobné – tak trochu poeticky povedané.

„Can I go one time? Next time?“ = „Môžem ísť raz? Nabudúce?“

A teraz sa presuňme tak trochu do extrémne zjednodušených rozprávok, nie, nie je to štýl Dobšinského dávnych rozprávok…

Bývali doby, keď Machiavelli prišiel s ideou „Účel svätí prostriedky“. V stručnosti: on vedel dobre, že „nie“, ale ako prvý zaznamenal súvislosť dejín a pomenoval to ako prvý, poukázal na morbídnosť a zvrátenosť, ale aj na nepravdivosť tohto tvrdenia.

Či dobrí, či zlí, komu sa to kde hodilo, zvykli na svoje ospravedlnenie VOPRED avizovať, že budú robiť čokoľvek a akokoľvek, len aby dosiahli túžený CIEĽ a prípadne mohli dodať, že veď na dobré veci, v prospech ľudu, v prospech spravodlivosti, v prospech národa, rasy, Spoločnosti, viery, krásy, miloty a dosaďme si, čo sa nám len zachce…

Takže – vyhráš voľby, nastrašíš/vystrašíš sudcov, prokurátorov, advokátov, vojakov, občanov, policajtov, kohokoľvek – A – sám seba pasuješ na záchrancu sveta, štátu, krajiny, strany – zase je viacej možností – a máš pod palcom médiá, vyhral si voľby, si víťaz… a podľa teba môžeš totálne všetko. A aj tak urobíš. Pozatváraš tých ľudí, ktorí ti umožnia – ak sa nechajú presvedčiť – usvedčiť takých aj onakých, ktorých si dlhodobo vyhlasoval za najväčšie zlo (čo tam po tom, že iba podľa teba!)… Bože, aký svätý cieľ – nie?!

A natrafíš na jedného jediného, ktorému ste sťažka odoslali („Účel svätí prostriedky“) na účet cez spriaznené mafie – ojojój, ako to šlo ťažko, ale šlo! A odmietol sa nechať presvedčiť. Ty si sa ohradil (podľa teba) svätým tvrdením „Účel svätí prostriedky“ a trval si na ráznom riešení – pritlačte na neho! Je to tiež len človek! Nejestvuje nikto, kto by odolal správnym odborníkom! Však máme na to odborníkov!

Chyba za chybou, našiel sa 1 človek, ktorý odolal, lebo mal v sebe dušu aj svedomie – možno aj hlboký vzťah k Bohu a k ľuďom, aj k sebe – a stalo sa neželané.

ZOMREL.

     Lk 6, 43-45: Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa. (koniec citácie)

Ty si ho „VRAJ“ nezabil. Ty s tým nič nemáš. Ty tvrdíš, že ti šlo o „svätý“ cieľ, a to – odstrániť mafiánov, skorumpovaných politikov*niktošov*grázlov*kohosi a toto a tamto.

NAOZAJ?

     „Verím v Boha a nehanbím sa za to!“

     NAOZAJ?!

A nie je to tak, že Pán Boh je aj Bohom spravodlivosti, aj milosrdenstva, aj múdrosti, aj poznania… A?

Kde komu radil – vykašli sa na to, „účel svätí prostriedky“ – ak nesvätí?! Toto tvrdenie nevyšlo z božích úst, nebolo to v biblii, toto nevymysleli ani cirkevní hodnostári, žiadni učenci, nijakí mudrci, nie – toto vymyslel politik a SEBEC, ktorý hľadal, ako obísť čo sa dá.

Svojvôľa.

Univerzálna morálka má jednu nádhernú výhodu – jej je jedno, aká je doba, kto vyhral, kto vládne, kto sa s kým spolčil, kto komu ide po krku, kto si čo namýšľa – univerzálna morálka platila pred vekmi, pred 2000 rokmi a bude platiť aj za nekonečno času.

Oproti svetskému právu, oproti svetským zákonom, oproti zvyklostiam, ktoré panujú kdekoľvek, na čom sa dohodli ľudia… ono, ja chápem, že potreba svetských pravidiel je tu na to, aby si svojvoľne nemohli z hodiny na hodinu, zo dňa na deň robiť halabala podľa chúťok, zväčša sa hľadajú dôkazy, sú postupy, čo vedú k cieľu a tak podobne a tak ďalej – lenže – v očiach Pána Boha, ktorý nielen že je Tvorcom, Stvoriteľom sveta a udržiavateľom – ALE – On je ten, ktorý vie a vidí VŠETKO, takže – my máme tú smolu, že aj keď sa nájde šikovný „zlo-činiaci“ človek a nie sú po ruke dôkazy a nikto mu to nedovedie do „spravodlivého“ konca, nezavrú ho, ani smietka… Je tam rozpor. Človiečik je v stave, že ako si gratuluje, že mu na to neprišli, nič sa nestalo, všetko je podľa jeho predstáv, fajn a tak podobne…

A stále si ponecháva TRANSPARENT v podobe tvrdenia: „Verím v Boha a nehanbím sa za to!“

No a?

Oklamal si svet, oklamal si národ, oklamal si Spoločnosť, oklamal si seba, oklamal si kohokoľvek. A čo Pána Boha? Toho si tiež oklamal?

Takto by som mohol pokračovať, ale obávam sa, že to k ničomu nevedie.

Tí, ktorí žijú kresťanstvo, žijú v súlade s božou vôľou, žijú svoju vieru deň čo deň, sekundu čo sekundu, sú ako ten strom a aj ovocie, ktoré sa spomína v citácii z biblie (vyššie si to prečítal) – dobrý strom a dobré ovocie, zlý strom a zlé ovocie (a ovocím sa myslia naše činy, skutky, občas aj nečiny a neskutky…)…

„Can I go one time? Next time?“ = „Môžem ísť raz? Nabudúce?“

 NIE. Už nie. Ty si sám a slobodne rozhodol, že NIE. A zotrvávaš vo svojom omyle slobodne naďalej.

(((Otázka do temnoty: „A čo, ako idú AG.testíky na odbyt? Dobrý kšeft, čo?“)))