Aké sú vaše vzťahy s politikmi a ako môžu ovplyvniť výkon vašej funkcie? S ktorým politikom máte najbližší vzťah a s akým najvyššie postaveným politikom sa poznáte, tykáte si?
Peter Kysel: Nemám žiadne vzťahy s politikmi, okrem kontaktu pri vybavovaní svojej agendy či účasti v odborných komisiách som neprišiel do kontaktu so žiadnym politikom. Netykám si so žiadnym politikom. Z uvedeného dôvodu si myslím, že ma nemajú ako ovplyvniť.
Vasiľ Špirko: Politických predstaviteľov súčasných alebo minulých poznám jedine z mediálneho priestoru a so žiadnym z nich nemám ani osobný, ani iný priateľský alebo iný obdobný vzťah.
Počas služobnej činnosti som ako prokurátor v trestnej veci označovanej ako B.A. Haus osobne vypočúval pánov Matoviča, Rajtára a Sulíka v prítomnosti pána Baránika. Pán Lipšic vystupuje v jednej mojej veci ako obhajca.
Daniel Lipšic: Poznám sa s viacerými politikmi. Počas pôsobenia vo funkcii ministra spravodlivosti a ministra vnútra som sa snažil využívať svoje kompetencie tak, aby nikto – akokoľvek vplyvný alebo bohatý – nestál nad zákonom.
Postupoval som tak aj v kauzách, keď podozrenia smerovali k predstaviteľom vlády, ktorej som bol členom (kauza Gorila, kauza Osrblie, kauza platinové sitká). S viacerými politikmi mám priateľský vzťah. Tykám si s predsedom vlády.
Ján Šanta: Moje vzťahy s politikmi sú absolútne neutrálne, o čom najlepšie svedčí to, že pri voľbe generálneho prokurátora ma nepodporil žiaden. Z toho zároveň vyplýva, že žiaden politik a ani nikto iný nemôže ani minimálne ovplyvniť žiadne moje rozhodovanie.
Vnímali ste politické tlaky na priebeh voľby špeciálneho prokurátora? Ak áno, aké a z akej strany?
Peter Kysel: Voľba špeciálneho prokurátora prebieha v parlamente, je teda logicky ovplyvnená činnosťou politických strán v parlamente. Ja osobne nevnímam ohľadom voľby tlaky, nikto (okrem novinárov) sa na mňa neobrátil so žiadnou otázkou, požiadavkou.
Vasiľ Špirko: Keďže uplynul krátky čas od zverejnenia mojej kandidatúry, zatiaľ som nepostrehol žiadne tlaky na moju osobu a o politických tlakoch nemám žiadnu vedomosť, pretože nemám informácie z politického prostredia.
Daniel Lipšic: Žiadne tlaky som nevnímal. Keď sa v minulosti volil ŠP, tak som bol poslancom opozície. K bývalému ŠP som sa aj na pôde parlamentu, ako jeden z mála poslancov, vyjadroval jasne a kriticky.
Ján Šanta: Žiadne obdobné tlaky nevnímam.
Stýkate sa alebo ste sa stýkali s osobami, pri ktorých by tento kontakt mohol byť považovaný za toxický? Ak áno, s kým, a ako ste sa s tým vyrovnali?
Peter Kysel: Nemám vedomosť, že by som sa stýkal s nejakou takou osobou. Pokiaľ som mal v minulosti vedomosť o niektorých osobách z vedenia polície, že mohli byť spojení s páchaním trestnej činnosti, stretnutie som odmietol alebo sa mu vyhol.
Rovnako pokiaľ zistím, že nejaká osoba má nevhodné kontakty, tak akýkoľvek kontakt s ňou rozhodne odmietnem.
Vasiľ Špirko: Okrem svojich dlhodobých známych a priateľov sa mimoslužobne nestretávam so žiadnymi osobami, ktoré by mohli byť pre mňa bezpečnostným rizikom.
Daniel Lipšic: Len pri výkone mojej práce ako advokáta. Väčšinou ide o spolupracujúcich obvinených.
Ján Šanta: Absolútne sa s takými osobami nestýkam a ani som sa nikdy nestýkal. Do okruhu mne blízkych osôb patria najmä ľudia z umeleckej obce.
Aké máte predstavy o pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry? Zmenili by ste štruktúru trestných činov, ktoré spadajú do pôsobnosti úradu napríklad pokiaľ ide o extrémizmus či drobnú korupciu? Sú, naopak, trestné činy, ktoré by ste pridali?
Peter Kysel: Určite považujem za potrebné zmeniť štruktúru trestných činov, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, a teda aj Úradu špeciálnej prokuratúry. Agendu trestných činov extrémizmu by som vypustil. V súčasnosti ide väčšinou o prečiny.
Je však ale potrebné vyzdvihnúť prácu kolegov na oddelení extrémistických trestných činov, že zjednotili posudzovanie uvedených trestných činov. Ich činnosťou došlo k podaniu viacerých trestných vecí na súd a máme teraz judikatúru umožňujúcu efektívnejší postih tejto trestnej činnosti.
Drobná korupcia sa ťažko oddeľuje od postihovania korupcie ako takej. Je to hlavne o zameraní polície, akým spôsobom sa bude orientovať pri vyhľadávaní trestných činov korupcie. Na rozdiel od minulosti by to nemalo byť prioritne na STK, obvodných lekárov, služobne nízko postavených úradníkov štátnej správy a samosprávy (tým nemyslím, že sa to nebude postihovať v rámci trestného konania).
Je potrebné odhaľovať a stíhať korupciu aj pri verejnom obstarávaní, pri zadávaní štátnych zákaziek, pri rozhodovacom procese v justícii, ale aj v orgánoch činných v trestnom konaní.
Určite by som pridal trestné činy vraždy podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, pri ktorých pokiaľ nie je obvinená osoba aj za akúkoľvek účasť v zločineckej skupine, musíme podávať obžalobu na okresné súdy.
Rozhodne by som pridal do pôsobnosti trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 4 Trestného zákona pre účinnejšie postihovanie prania špinavých peňazí.
Upravil by som pôsobnosť tak, že by do pôsobnosti patrili všetky trestné činy spáchané zločineckou skupinou a nie ako doteraz až od kategórie obzvlášť závažných zločinov.
Rovnako by som pridal do pôsobnosti aj vykonávanie právnej pomoci vo veciach terorizmu, na základe dožiadania zo zahraničia.
Vo vzťahu ku kybernetickej bezpečnosti, čo považujem za hrozbu budúcnosti, by bolo možné tiež rozšíriť pôsobnosť, ale tam by bolo vhodné prehodnotiť výšku trestných sadzieb, mám na mysli jej zvýšenie, a potom uvažovať o zmene vecnej príslušnosti.
Vasiľ Špirko: Do voľby vstupujem s koncepciou zmeny organizačnej štruktúry špeciálnej prokuratúry, kde vyjadrujem aj potrebu zmeny zamerania špeciálnej prokuratúry s dôrazom na ekonomickú kriminalitu a korupčnú trestnú činnosť, avšak bez znižovania opodstatnenosti ostatných doterajších úsekov organizovaného zločinu, medzinárodnej kriminality, terorizmu a extrémizmu.
Za rovnako dôležité považujem aj vytvorenie samostatného oddelenia vyšetrovania, ktoré by bolo zriadené priamo na špeciálnej prokuratúre, s priamou účasťou vyšetrovacích a operatívnych subjektov vrátane analytického úseku a iných súčinnostných subjektov potrebných na zabezpečenie vlastnej činnosti špeciálnej prokuratúry a potrieb jednotlivých prokurátorov pri výkone dozorovej činnosti. Dosiahla by sa tým väčšia autonómia a samostatnosť špeciálnej prokuratúry od polície, čo by prispelo k zvýšeniu flexibility a akcieschopnosti.
Čo sa týka skladby trestných činov, doterajšia pôsobnosť špeciálnej prokuratúry je dostatočná s tým, že by sa vykonal iba audit úseku extrémizmu, aby sa efektívnejšie využilo personálne zázemie na prokuratúre, pokiaľ nedôjde k nejakej inej legislatívnej zmene.
Daniel Lipšic: V prvom rade by som vykonal audit činnosti ÚŠP. Z dôvodu, že v súčasnosti je skladba trestnej činnosti, ktorá je v príslušnosti ÚŠP, významne odlišná od situácie spred niekoľkých rokov (rozsiahle prípady korupcie, „biele goliere“), bude potrebné posilniť úsek boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Zároveň je dôležité, aby boli prokurátori ÚŠP rovnomernejšie zaťažovaní.
Ján Šanta: V prípade najmenej závažných foriem extrémizmu by som sa prikláňal k tomu, aby boli dozorované prokurátormi mimo pôsobnosti ÚŠP. V prípade ostatných trestných činov som toho názoru, že pôsobnosť ÚŠP je vymedzená správne.
Ako vnímate postavenie špeciálneho prokurátora a jeho právomoci vo vzťahu k podriadeným prokurátorom? Prokurátori ÚŠP dnes podliehajú len špeciálnemu prokurátorovi, je tento mechanizmus dostatočný vzhľadom na to, že všetci ostatní prokurátori podliehajú dvojstupňovej kontrole?
Peter Kysel: Z môjho pohľadu má byť prvý medzi rovnými. Jeho úlohou je zabezpečiť podmienky na výkon prokurátorských činností pre ostatných prokurátorov. Ide o líderstvo, dbať na tímovosť a kolegialitu pri výkone činnosti. Rovnako tak ale vyžadovať aj plnenie si povinností a vykonávať kontrolné oprávnenia a v prípade zistenia nedostatkov tieto riešiť. Je potrebné dbať aj na neustále zvyšovanie odbornosti prokurátorov a toto im umožniť aj primeraným pracovným zaťažením.
Prokurátori podliehajú aj kontrolnej činnosti vedúcich oddelení či riaditeľov odborov. Takýto mechanizmus je možné ešte zefektívniť napríklad kontrolovaním zákonnosti rozhodnutí o zastavení trestného stíhania z úrovne riaditeľa odboru a následne aj špeciálneho prokurátora. Považujem za potrebné posilniť samostatnosť prokurátorov pri rozhodovacích činnostiach (bez schvaľovania postupu nadriadeným) a tým aj ich zodpovednosti. Každý si musí vedieť obhájiť svoje rozhodnutie.
Vasiľ Špirko: Postavenie špeciálneho prokurátora vyplýva z podstaty postavenia prokuratúry, ktorá je samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov, v ktorej prokuratúry pôsobia vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti, tzv. subordinácie. Základnými prvkami činnosti nadriadeného prokurátora sú riadenie a výkon kontrolnej činnosti, v rámci čoho špeciálny prokurátor realizuje priamy výkon svojej právomoci voči podriadeným. Rovnako môže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní alebo i vykonať úkony za podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.
Doterajší zákon o prokuratúre, resp. zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry zreteľne vymedzuje oprávnenia prokurátorov vrátane špeciálneho prokurátora, ktorého pokyn môže podriadený prokurátor odmietnuť. Zákon teda jasne definuje vzájomný vzťah subordinácie aj s právnymi podmienkami a dôsledkami.
Neuplatňovanie dvojstupňovitosti má svoje opodstatnenie v podmienkach špeciálnej prokuratúry, keďže sa tým obmedzujú možné zásahy do činnosti samotných prokurátorov špeciálnej prokuratúry, napr. z úrovne Generálnej prokuratúry SR, a tým aj posilňuje samostatnosť špeciálnej prokuratúry.
Na druhej strane si jednotliví prokurátori zastupujú vlastné trestné veci aj na druhostupňovom súdnom orgáne, Najvyššom súde SR, kde vychádzajú z dôsledného poznania stavu veci a dôkaznej situácie, čo nepochybne prispieva ku kvalite zastupovania jednotlivých vecí v rámci podávania riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.
Daniel Lipšic: Práca na prokuratúre je tímovou prácou, nie je to „one man show“. Keďže poznám väčšinu prokurátorov ÚŠP, tak viem, že sú to prokurátori, ktorí by mali mať väčšiu mieru procesnej samostatnosti. Prehodnotil by som aprobačné oprávnenia nadriadených prokurátorov tak, aby osvedčení prokurátori mali väčšiu mieru procesnej nezávislosti.
Domnievam sa však, že špeciálny prokurátor by mal mať pridelené aj vlastné veci, keďže na pracovné návyky a „atmosféru“ inštitúcie má nezanedbateľný vplyv aj osobný príklad.
Pokiaľ ide o otázku ohľadne kontrolného mechanizmu, musím zdôrazniť, že Úrad špeciálnej prokuratúry je veľmi osobitnou súčasťou prokuratúry. Preto sa domnievam, že tento mechanizmus je dostatočný.
Ján Šanta: Prokurátori ÚŠP sú v súčasnosti podriadení nielen špeciálnemu prokurátorovi, ale aj vedúcim oddelení, riaditeľom odborov, zástupcovi špeciálneho prokurátora a v konečnom dôsledku aj generálnemu prokurátorovi, preto tento systém kontroly je až preexponovaný.
Špeciálny prokurátor si dnes bez väčšej kontroly môže prideliť, čo chce, kedy chce a koľko chce. Ako zabezpečiť kontrolné mechanizmy tak, aby sa predišlo svojvôli človeka na tejto pozícii?
Peter Kysel: Vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi má kontrolné oprávnenia generálny prokurátor. Pokiaľ ich bude riadne uplatňovať, je možné kontrolovať spôsob vybavovania trestných vecí generálnym prokurátorom. Ten má právo navrhovať následne voči špeciálnemu prokurátorovi aj disciplinárne konanie pri zistení nedostatkov.
Vasiľ Špirko: Prideľovanie spisov je prejavom prvku riadenia nadriadeného prokurátora. V zásade by sa malo vychádzať z toho, že špeciálny prokurátor má zabezpečovať riadenie špeciálnej prokuratúry vo všetkých oblastiach jej činnosti vrátane výkonu kontrolnej činnosti podriadených prokurátorov, pričom nie je potrebné alebo nevyhnutné, aby vykonával dozorovú činnosť v jednotlivých trestných veciach.
Tiež však zastávam názor, že špeciálny prokurátor by mal byť súčasne aj výkonným orgánom prokuratúry, avšak s tým, že je potrebné vytvoriť taký mechanizmus prideľovania spisov, ktorý by jednak umožnil náhodný nápad jemu pridelených spisov a jednak aby bolo tiež zrejmé, aké trestné veci sú pridelené špeciálnemu prokurátorovi. Prvkom kontroly v takomto prípade ostáva generálny prokurátor, ktorý môže u špeciálneho prokurátora kontrolovať spôsob pridelenia veci, nápad veci a jej vybaviteľnosť a aj samotný spôsob ukončenia veci.
Daniel Lipšic: Prideľovanie veci by malo byť doménou riaditeľov jednotlivých odborov ÚŠP ako bezprostredne nadriadených prokurátorov.
Ján Šanta: Predovšetkým je legislatívne nevyhnutné upraviť, aby k zmene dozorového prokurátora mohlo dôjsť (s výnimkou organizačných zmien) len na základe písomného a odôvodneného opatrenia ktoréhokoľvek vedúceho prokurátora.
Aké by mal mať generálny prokurátor oprávnenia vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi, aby sa predišlo situácii obdobnej ako v prípade Dušana Kováčika? Mal by sa špeciálny prokurátor zodpovedať generálnemu prokurátorovi a do akej miery?
Peter Kysel: Rozhodne by mohla byť situácia iná, pokiaľ by generálny prokurátor v minulosti vykonával kontrolné oprávnenia vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi. Predchádzajúci generálni prokurátori ich však nevyužívali, neplnili si vlastne svoje zákonné povinnosti.
Určite by každé rozhodutie špeciálneho prokurátora o zastavení trestného stíhania malo byť vždy preskúmané generálnym prokurátorom. Obdobne by malo byť možné preskúmať aj odňatie spisu prokurátorovi špeciálnym prokurátorom, toto musí byť odôvodnené, preskúmateľné a transparente zverejnené.
Vasiľ Špirko: Vzájomné postavenie generálneho a špeciálneho prokurátora je upravené tak, že špeciálny prokurátor je námestníkom generálneho prokurátora, je na čele Úradu špeciálnej prokuratúry a prostredníctvom neho generálny prokurátor riadi činnosť špeciálnej prokuratúry, pričom špeciálny prokurátor sa zodpovedá za výkon svojej funkcie priamo generálnemu prokurátorovi. Priama zodpovednosť špeciálneho prokurátora generálnemu prokurátorovi je teda nepochybne daná zákonom.
Súčasne však zákon obmedzuje generálneho prokurátora v tom, že vo veciach patriacich do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry nemôže tento uložiť nielen negatívne pokyny, aby sa napr. nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie do väzby, nepodala obžaloba alebo opravný prostriedok, ale ani vykonať úkony za neho alebo uložiť, aby úkony za špeciálneho prokurátora vykonal iný podriadený prokurátor.
Tým je vyjadrené dostatočne silné postavenie špeciálneho prokurátora z hľadiska procesnej samostatnosti, ale taktiež aj z nej vyplývajúca zodpovednosť za svoju činnosť. Oprávnenia generálneho prokurátora voči špeciálnemu prokurátorovi sa preto sústreďujú iba do roviny riadenia činnosti špeciálnej prokuratúry a kontroly špeciálneho prokurátora.
Daniel Lipšic: Právne nastavenie tohto vzťahu je dostačujúce. Je to najmä o osobách, ktorými sú tieto funkcie obsadené. Disciplinárna právomoc generálneho prokurátora zostáva zachovaná.
Ján Šanta: Takejto svojvôli, v zmysle otázky, je možné predísť dôslednou kontrolou špeciálneho prokurátora generálnym prokurátorom tak, aby sa špeciálny prokurátor venoval predovšetkým riadiacej, kontrolnej, analytickej a metodickej činnosti a aby tak mohol dozorovať nanajvýš 10 trestných vecí, pričom generálny prokurátor by sa sústredil na kontrolu rýchlosti a obžalovateľnosti týchto vecí. Takýto stav možno dosiahnuť interným právnym aktom generálneho prokurátora.
Ktorú vami dozorovanú či právne zastupovanú kauzu považujete za najzávažnejšiu?
Peter Kysel: Mám viac takých káuz, ktoré považujem za závažné. Určite sú to stíhania zločineckej skupiny tzv. sýkorovcov – či už to bolo konanie Róbert Lališ a spol. (zločinecká skupina, vraždy členov tzv. diničovcov, ako aj Romana Deáka a súvisiace skutky) – Lališ, Cupper a Roháč boli odsúdení na doživotné tresty.
Ako aj stíhanie inej vetvy Ladislav Bališ a spol. – odsúdenia od 25 rokov po 14 rokov, ale aj senecká vetva – Martin Bihari a spol., čo boli vlastne prví sýkorovci odsúdení súdom. Tak isto aj predtým stíhanie zločineckej skupiny Miroslava Štvrteckého bolo vlastne prvým stíhaním zločineckej skupiny na západnom Slovensku Išlo hlavne o vydierania a výpalníctva a poškodzovania cudzej veci.
Rovnako tak úkladná vražda Lászlóa Basternáka, ktorá sa stala v roku 2010, za ktorú bol odsúdený vykonávateľ Štefan Kaluz na 25 rokov odňatia slobody. Ako aj jej pokračovanie v roku 2020, keď boli odsúdení na 21 rokov objednávatelia a sprostredkovatelia tejto úkladnej vraždy (Roman Ostružlík, Alena Zsuzsová a Vladimír Mosnár, pozn. red.). Rozsudok je len prvostupňový, bude prebiehať odvolanie.
Tak isto považujem za závažné aj kauzy týkajúce sa drogovej tresnej činnosti v oblasti Serede. Predtým to bola zločinecká skupina bratov D. K. (dvojičky Dominik a David Krátki, pozn. red.). Tu bolo stíhanie pre drogy, úkladnú vraždu vlastného člena skupiny pre spoluprácu s políciou, poškodzovanie veci aj nedovolené ozbrojovanie. V kauze bolo 21 obvinených, z toho 18 uzavrelo dohodu o vine a treste. Voči trom sa konalo hlavné pojednávanie, dvaja hlavní obžalovaní sú odsúdení na doživotné tresty – prebieha odvolacie konanie.
Každá z týchto káuz bola náročná a významná pre súvis s vedením iných káuz, ťažko mi vyberať najzávažnejšiu, mnohé nespomínam.
Vasiľ Špirko: Závažnosť vnímam tak, aké profesionálne nasadenie a vlastné skúsenosti som musel vynaložiť, aby som takúto kauzu doviedol do úspešného konca, a nie samotná medializácia alebo meno obvineného.
Pri zohľadnení týchto kritérií by som spomenul kauzy podnikateľov Salmanovovcov, kde som okrem zabezpečenia potrebnej dôkaznej stránky musel v prospech prokuratúry zvrátiť veľa rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu o väzbách, procesných postupoch, rozhodnutiach o prijatí obžaloby, rozhodnutia o vine, v rámci ktorých vzišli aj dve záväzné stanoviská Najvyššieho súdu, jedno mimoriadne dovolanie vrátane rozhodnutí Ústavného súdu.
V konečnom dôsledku došlo k odsúdeniu obvinených, avšak v týchto trestných konaniach boli využité skoro všetky riadne a mimoriadne opravné prostriedky a ostatné právne postupy, ktoré obhajoba mala v zmysle zákona k dispozícii, čo vždy viedlo k mojej zvýšenej nasadenosti.
Daniel Lipšic: Minulý týždeň bola právoplatne ukončená kauza antedatovaných zmeniek TV Markíza, ktorá nepochybne patrí k jedným z mojich najzávažnejších prípadov. V odvolacom konaní na Najvyššom súde je prípad úkladnej vraždy Jána Kuciaka, ktorý otriasol Slovenskom, Európou a svetom.
Spomenul by som ale aj niektoré iné výnimočné prípady, ako bol prípad otca, ktorý bol obžalovaný za vraždu svojho zdravotne postihnutého syna, keď ho mal odpojiť od umelej pľúcnej ventilácie, či prípad syna, ktorý sa nemohol ďalej pozerať na týranie svojej matky a vo vystupňovanom afekte zavraždil svojho otca.
Na východnom Slovensku v súčasnosti obhajujem pilota, ktorý riadil policajný vrtuľník, ktorý spadol pri cvičebnom manévri s hasičmi, či živnostníkov, ktorí kopali mikrotunel pred výbuchom bytovky v Prešove. Tých trestných vecí, ktoré zastupujem, a väčšina z nich je závažných, je niekoľko desiatok.
Ján Šanta: Z hľadiska spoločenského vnímania ako najzávažnejšiu kauzu vnímam právoplatne skončenú vec Mariana Kočnera a Pavla Ruska.
Ak by ste sa nestali špeciálnym prokurátorom, ktorého iného kandidáta považujete za najvhodnejšieho?
Peter Kysel: Všetkých kandidátov považujem za kvalitných, každý preukázal svoje odborné kvality pri výkone svojej práce.
Vasiľ Špirko: Z hľadiska filozofie mojej koncepcie riadenia a rozvoja špeciálnej prokuratúry, v ktorej zvýrazňujem úsek ekonomickej kriminality, keďže mám za to, že vývoj kriminality a inovácie metodológie páchania trestnej činnosti sa zameriavajú prevažne na zneužívania práva v daňovej, majetkovej, hospodárskej, rozpočtovej a dotačnej oblasti so značným odčerpávaním finančných prostriedkov z verejných zdrojov, by som uprednostnil takého kandidáta, ktorý má rovnaké poznatky z páchania týchto druhov trestnej činnosti.
Daniel Lipšic: So všetkými tromi ďalšími kandidátmi na špeciálneho prokurátora sme sa stretli v pojednávacích miestnostiach. Všetkých troch považujem za elitných prokurátorov a vážim si ich. Preto by nebolo z mojej strany ako advokáta vhodné vytvárať nejaké pomyselné poradie.
Ján Šanta: Z iných kandidátov za najvhodnejšieho považujem Petra Kysela.
Pokračujeme ďalej
Krajinu nečakajú dobré časy. Demokracia a právny štát budú terčom permanentných snáh vlády nastoliť autokraciu. Získajte prémiový obsah za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti i v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!
 "Roky neúspešných pokusov sú preč. Žilina spečatila postup do extraligy! | Šport.sk")
