Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Slávny strelec bavil gólmi. Hneval sa, keď naňho poslali škaredého hráča

V ankete o Futbalistu storočia, v ktorej o poradí rozhodovala veľká porota s viac ako 53-tisíc členmi, mal víťaz Ján Popluhár jediného vážneho súpera - Jozefa Adamca.

22.01.2021 08:44
Adamec Foto:
Jozef Adamec ukazuje na svoj portrét na Stene slávy v novootvorenej Sieni slávy slovenského futbalu (SSSF) v marci 2017.
debata (10)

Bolo to ako kedysi v reálnom futbalovom živote na ihrisku. Na jednej strane obávaný zakončovateľ, na druhej spoľahlivý stopér, ktorý ho mal ubrániť.

Pelé vravel o futbalovej nesmrteľnosti

Adamcov strelecký repertoár bol široký a preto bol aj ťažko zastaviteľný. Priam dokonale to potvrdzoval jeden z jeho hviezdnych zápasov, ktoré si všimol celý svet.

Do Bratislavy pricestoval prvý i posledný raz národný tím Brazílie. So všetkými hviezdami, chýbal len Pelé. Odohrali zápas 23. júna 1968 na natrieskanom bratislavskom Tehelnom poli so 60-tisíc divákmi a podľahli v ňom ČSSR 2:3.

Mužstvu, ktoré o dva roky neskôr získalo v Mexiku titul majstrov sveta a hovorilo sa o tom, že bolo najlepšie v histórii futbalu, strelil Trnavčan všetky tri góly.

Najlepší strelci futbalovej histórie Fotogaléria - 10 fotiek Všetky fotky
10. Tulio Maravilha (Brazília) - 575 gólov,...

Prvý dal pravou nohou, druhý ľavou a famózny hetrik uzavrel hlavičkou. „Zažil som nádhernú kariéru s množstvom vynikajúcich zápasov i gólov. Keď na ňu spomínam, asi si najskôr vybavím práve tieto tri góly do siete Brazílie. To bola senzácia. Akoby na Tehelné pole prišla snehová fujavica v lete,“ vravel Adamec.

Tento jeho kúsok si pamätali aj Brazílčania, nestávalo sa im bežne, aby dostali tri góly od jedného hráča. Dokonca aj Pelé, ktorý v Bratislave pred vyše 50 rokmi chýbal, si naň spomenul.

Keď Adamec oslavoval vo februári 2012 sedemdesiatku, poslal mu pozdrav aj futbalový kráľ z Brazílie. Na ihrisku sa stretli ako súperi dva razy a v oboch prípadoch išlo o veľa – bolo to v základnej skupine na majstrovstvách sveta – v Čile 1962 a v Mexiku 1970.

„Jeho futbalové umenie sme mohli neraz obdivovať aj my. To, že strelil Brazílii tri góly v jednom zápase, je naozaj výnimočná vec, ktorá garantuje hráčovi futbalovú nesmrteľnosť,“ vyjadril sa vtedy Pelé.

Jozef Adamec ako tréner Spartaka Trnava v... Foto: TASR, Milan Kapusta
Adamec futbal Jozef Adamec ako tréner Spartaka Trnava v sezóne 2002/03.

Len Malatinský ho vždy udržal na uzde

Adamec sa zapísal do povedomia fanúšikov i do futbalovej histórie aj inými senzačnými kúskami. Nijaký iný slovenský futbalista sa netešil vo federálnych časoch a ani po nich zo siedmich titulov majstra ČSSR.

Dva oslavoval v čase vojenčiny v legendárnom mužstve Dukly Praha s Masopustom, Novákom či Pluskalom, päť ďalších v trnavskom Spartaku. V tom čase bol už veľkým šéfom tímu z malého mesta.

Do Trnavy prišiel rodák z Vrbového v decembri 1958. Mal šestnásť. Udreli mrazy a za prestup dostal – nový zimník. Neskúsený mladík ešte potreboval aj pevnú rodičovskú ruku. Tréner Anton Malatinský si ho od začiatku zobral do parády a bol azda jediným, kto dokázal celý čas udržať nezbedného chalana na uzde.

Adamec, ktorý sa len ťažko podriaďoval autoritám a zažil v kariére aj množstvo rôznych výstrelkov, ho uznával a absolútne rešpektoval až do konca života. Považoval ho za svojho druhého otca a Malatinský sa tejto úlohe nikdy nebránil.

Mal veľkú zásluhu na tom, že z nezvládnuteľného Adamca vyrástol jeden z najlepších futbalistov u nás. K veľkému talentu pridal aj nesmiernu pracovitosť, húževnatosť a málo vídanú ctižiadostivosť.

Jozef Adamec (vo výskoku) sa s osemnástimi... Foto: TASR, archív
Jozef Adamec Jozef Adamec (vo výskoku) sa s osemnástimi gólmi stal najlepším strelcom ročníka 1967/68, v ktorom Trnava získala prvý majstrovský titul.

Už ako mladý útočník v drese pražskej Dukly dal tri góly v EPM na ihrisku Vorwärtsu Berlín. Vojaci vyhrali 3:0. A doma 1:0, aj ten gól si pripísal on.

V československej lige sa stal štyri razy kráľom strelcov a tešil sa v nej zo 170 gólov, čo sa nepodarilo nijakému inému slovenskému futbalistovi. A slovenským rekordom je aj jeho gólový záťah v ligovom zápase. Ako hráč Slovana ich dal do siete Třinca šesť (ročník 1963/64).

Vengloš: Z futbalu robil skvelú zábavu

Jozef Vengloš, ktorého vyhlásili za slovenského trénera storočia, pripomínal, že Adamca zažil vo všetkých futbalových úlohách. Boli spoluhráči, súperi, viedol ho ako tréner a napokon sa stali aj kolegami na trénerskej lavičke.

„Bol to futbalista i strelec európskeho formátu,“ domnieva sa Vengloš. "Patril do vzácnej skupiny futbalistov, kvôli ktorým chodili fanúšikovia na štadióny. A to bolo v čase, keď ligový zápas bol sviatkom. Robil z neho skvelú zábavu, na ktorú sa vždy oplatilo prísť.

Bavil divákov a vypredával hľadiská. Ľudia nevraveli, že idú na futbal, ale na – Adamca. To je podľa mňa najvyššie vyznamenanie, ktoré môže divák udeliť hráčovi."

Alexander Vencel, Jozef Vengloš a Anton Urban... Foto: Pravda, Robert Huttner
stadion tehelne pole, buranie stadionu, stavba Alexander Vencel, Jozef Vengloš a Anton Urban na snímke z roku 2013.

Slovenský odborník charakterizoval Adamcove prednosti:

"Vždy sme si lámali hlavy, ako ho ubrániť. Jeden hráč na to spravidla nestačil. Mal všetko, čo potrebuje špičkový futbalista.

Prehľad v hre, presnú prihrávku, šikovnú kľučku, bleskové myslenie, výber miesta, rýchle uvoľnenie v priestore najmä pred súperovou bránkou a, samozrejme, skvelé zakončenie, ktoré z neho urobilo u nás nedostihnuteľného a nenapodobiteľného kráľa strelcov.

To všetko dáva dovedna futbalovú inteligenciu, ktorú majú len veľkí hráči jeho rangu. Stal sa legendou, bez ktorej si neviem predstaviť slovenský a ani československý futbal."

Adamec neraz tvrdil, že jeho životom boli najmä góly. „Vždy som túžil po tom, aby som ich dal veľa a urobil radosť fanúšikom. Som vďačný osudu, že som ich mal v popise práce,“ vravel legendárny futbalista, ktorý opustil tento svet ako 76-ročný na Štedrý deň 2018.

Súboj kanonierov – 5:4 pre Adamca

Jozef Adamec si vystrieľal prvú korunu kráľa strelcov v ročníku 1966/67. V 26 zápasoch dal 21 gólov. Spartak skončil v lige tretí za Spartou a Slovanom, ale získal svoju prvú veľkú trofej – Československý po­hár.

Pre Adamca mala pikantnú príchuť. Prvý finálový zápas na Letnej vyhrala Sparta 4:2. Pred odvetou si Adamec na vypredanom trnavskom štadióne prebral pohár za víťazstvo v streleckej ligovej súťaži. Domáci vyhrali 2:0, prvý gól dal perfektnou strelou, druhý pridal Kabát. Nasledoval penaltový rozstrel.

Vtedy všetkých päť striel zahrával jeden hráč. Proti sebe sa postavili chýrni strelci: Adamec a Mráz. Ich strhujúci súboj sa skončil 5:4. Trnavčan nezaváhal ani raz, sparťanovi jednu strelu vyrazil Geryk.

Slávny strelec sa hneval, že Vičan na neho postavil škaredého hráča

O Adamcovom streleckom majstrovstve vedia rozprávať najmä brankári. „Jožo Adamec bol najlepší kanonier, proti akému som v dlhej kariére hral. Vždy bolo lepšie ho mať za spoluhráča ako za súpera,“ zdôrazňuje úspešný strážca troch žrdí z Tehelného poľa Alexander Vencel.

Trnavského bombardéra poznal najlepšie zo všetkých brankárov v zlatej ére slovenského futbalu. Veľa rokov boli spoluhráčmi v národnom mužstve a dve sezóny aj v drese bratislavského Slovana. Ale ešte častejšie stáli proti sebe ako veľkí súperi z čias legendárnych derby v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

„Keby vtedy boli také dokonalé lopty ako dnes, keď to už ani nie sú lopty, ale rakety, som presvedčený, že by dal ešte o polovicu viac gólov. Práve od neho som ich dostal nepochybne najviac, aj preto, že sme sa pravidelne stretávali viac ako desať rokov. Ale chytil som mu tiež nejaké penalty a zlikvidoval aj množstvo jeho povestných striel,“ pokračuje Vencel.

Pripomína, že v ich ére sa ešte nepoužívali videá a iné technické vymoženosti, aké sú dnes.

"Ale takisto sme sledovali a analyzovali strelcov súpera a chystali sa na nich. Adamca som poznal priam dokonale, ale aj tak to často nestačilo. Dôvod bol jednoduchý. Bol nevyspytateľný, vždy kreatívny, usiloval sa zmiasť súpera. Hlavu mal hore a čítal hru.

Jeho ľavačka bola famózna. Ťažko sa odhadovalo, či loptu napáli a roztrhne sieť, alebo ju pošle na bránku technickou umiestnenou strelou. A často sa tiež stalo, že v šanci ešte prihral a nezištne prenechal zakončenie kamarátovi. Ale keď si postavil loptu, brankár, ktorý stál proti nemu a nemal ho prečítaného, bol takmer bez šance," približuje.

Alexander Vencel odchytal v drese Slovana... Foto: archív Alexandra Vencela
Alexander Vencel, Slovan Alexander Vencel odchytal v drese Slovana štrnásť rokov.

Adamec mal na krídle svoju futbalovú dvojičku Dušana Kabáta. Spolu podnikali množstvo útokov a často sa končili gólom.

„Niektoré jeho finty som ovládal. Keď zobral loptu a rozbehol sa na našu bránku, často z plného hrdla zakričal: Dušan, ideš! To som už vedel, že je zle. Loptu neposlal na krídlo Kabátovi, ale takmer vždy sám pálil na bránku,“ spomína Vencel, ktorý sa v kariére tešil z mnohých triumfov, okrem iného so Slovanom vyhral PVP 1969 a s československou reprezentáciou oslavoval titul na ME 1976.

Aj on sa usiloval niečo vymyslieť, aby vykoľajil obávaného útočníka. A zavše sa mu to aj podarilo.

"So spoluhráčom zo slovanistickej obrany Ľudom Zlochom sme na neho vymysleli habaďúru, ktorá sa zdala neuveriteľná, ale perfektne zabrala. Keď si Jozef staval loptu za šestnástkou na svoj typický priamy kop, postavili sme netradične múr na opačnú stranu. Tradične ho obstreľoval, ale teraz stál múr po mojej pravej ruke a ja som bol proti strelcovi zoči-voči.

Keď uvidel, čo sa deje, kričal na mňa po trnavsky. Šano, ako si postavil ten múr, čo ti preskočilo?! A hneď sa obrátil na Kamila Majerníka, ktorý mal dynamit v nohe a tiež zahrával priame kopy. Kamil, poď to kopnúť! Podobnú taktiku sme neskôr vyskúšali aj na Tondu Panenku a tiež to vyšlo. Aj on sa najskôr začudovane pozeral a potom prenechal loptu inému…"

Adamec mal aj svojský zmysel pre humor, niektoré jeho hlášky sa stali pamätnými. Pred každým derby Slovana a Trnavy vládlo napätie, ktoré sa dalo krájať. Nabitý štadión, rozvášnení fanúšikovia, perfektne pripravené mužstvá, pre ktoré to bol najvážnejší zápas sezóny.

"Hrali sme vtedy v Trnave a tréner Michal Vičan ako vždy postavil na Adamca osobku. Úlohu zveril Ďurovi Novotnému, ktorý nemal dať Adamcovi ani dýchať. Bol na to ako stvorený, bol nepríjemný, bolo mu úplne jedno, proti komu hrá.

Chodil poctivo za Adamcom, strpčoval mu život, poriadne ho otrávil. Adamec bol nervózny, nedarilo sa mu, až mu došla trpezlivosť a pustil sa priamo k našej lavičke. Pán tréner, neprekáža mi, že ste postavili na mňa osobku, ale štve ma, že ste vybrali takého škaredého hráča, kričal na Vičana."

Všetci naokolo vybuchli v smiech a atmosféra sa hneď uvoľnila. „Táto Adamcova sťažnosť sa potom medzi nami tradovala dlhé roky,“ usmieva sa Vencel aj po polstoročí.

10 debata chyba
Viac na túto tému: #futbal #Jozef Adamec #Futbalista storočia