){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
)
)
)
)
)
)
)
Keď vlani kvôli koronavírusu nevyhlásili víťaza Zlatej lopty podľa France Footballu, mnohí hovorili o krádeži. Skrátený futbalový rok patril jasne Robertovi Lewandowskému (32). Kompenzáciou mu bol hladký triumf v menej prestížnej ankete FIFA.
Je šikovný... na Poliaka
„Ani po mesiaci som si naplno neuvedomil, že ma vyhlásili za najlepšieho futbalistu planéty. Viem, že som si ocenenie zrejme zaslúžil, no mali by ste niečo vedieť o Poliakoch. Trpíme komplexom menejcennosti. Nikto predo mnou nezískal túto trofej, deti nemajú domácich futbalových hrdinov. Skauti o nás hovoria: ‚Je šikovný... na Poliaka.’ Poľské deti nie sú predurčené, aby boli najlepšie na svete,” cituje Lewandowského portál The Players' Tribune .
Príbeh rodáka z Varšavy dlho nasvedčoval vyslovenému stereotypu. Kým o 14 mesiacov starší Lionel Messi mal pred dosiahnutím dospelosti za sebou desiatku zápasov v FC Barcelona a na krku medailu pre víťaza La Ligy, Lewadowského kariéra v rovnakom veku namiesto rozkvetu stagnovala.
Začal v piatich rokoch v menšom meste Leszno. Vychudnutý a hanblivý chlapec hrával s o dva roky staršími deťmi, neskôr ho otec vozil na tréningy do hodinu vzdialenej Varšavy. V klube nemali šatne, Robert sa často zablatený a doudieraný vracal s otcom domov až po tme.
„Rodičia boli telocvikári, všetko podriadili môjmu futbalu. Ostatní rodičia ich považovali za bláznov a často sa pýtali, prečo to robia. Nikdy nepovedali, že chcú mať zo mňa profíka, ktorý bude zarábať veľké peniaze. Robili to kvôli môjmu snu a láske k hre,” opísal detstvo Lewandowski.
Mysleli si, že už nikdy nebudem ako predtým
V 16 rokoch po dlhej chorobe prišiel o otca. „Bol to človek, ktorý vybavil u kňaza, aby sa omša začala o polhodinu skôr a trvala o desať minút menej, aby som stihol zápas,” spomína Robert. V tom čase prechádzal obdobím, keď rady otca potreboval viac než kedykoľvek predtým.
„Chlapec povie niektoré veci len otcovi. Stále sa mi veľmi ťažko hovorí o jeho smrti,” priznal Lewandowski a vrátil sa k futbalu: „Keď nás opustil, pôsobil som v treťoligovej rezerve Legie Varšava. O rok neskôr v lete 2006 mi končil kontrakt. Vážne som si poranil koleno a niektorí v klube si mysleli, že to už nebude nikdy ako predtým. Neposlali za mnou trénera ani športového riaditeľa, no sekretárku, ktorá ma informovala o ukončení spolupráce.
Na parkovisku ma čakala mama, v aute som sa rozreval. Bola silná a vybavila mi skúšku v Zniczi Pruszków, ktorý som predtým odmietol. Napriek tomu ma prijali a začal som s rekonvalescenciou. Bol som v takom zlom stave, že som nedokázal poriadne behať. Jedna noha zaostávala za druhou, akoby som mal k nej priviazané vrece cementu.
Predstavte si, že by som vtedy počúvol neprajníkov. Skončil by som. Talentovaní rovesníci hrali v Bayerne Mníchov, Barcelone či Manchestri United. Ja som sa pokúšal v tretej poľskej lige rozpamätať, ako sa behá.”
V Kloppovi našiel druhého otca
Chvíľu trvalo, kým sa dal Lewandowski fyzicky a mentálne do poriadku. No odrazu strieľal jeden gól za druhým. Za štyri roky od príchodu do Pruszkówa sa cez Poznaň dostal až do Borussie Dortmund.
Opäť musel na sebe pracovať o niečo viac, aby posunul svoju hru na vyššiu úroveň. Pomohli mu stávky s trénerom Jürgenom Kloppom. „Jeho tréningy mali ohromnú intenzitu. Trápil som sa aj s jazykom, poznal som len ‚danke’ a ‚scheisse’. Ak som na tréningu strelil aspoň 10 gólov, zaplatil mi 50 eur. Ak nie, platil som ja jemu. Prvé týždne ma ošklbal, potom sa hra otočila. Tak povedal, že som pripravený,” prezradil s úsmevom Lewandowski.
V prvej sezóne strelil len osem gólov. Zväčša naskakoval z lavičky, často na pozíciu podhrotového hráča. Nedarilo sa mu ani na začiatku druhej sezóny. „Nevedel som, čo presne odo mňa Jürgen chcel. Inicioval som stretnutie, na ktorom sme sa výborne porozprávali. Našli sme vzájomné porozumenie. Bola to jedna z tých debát, ktorú som si želal ešte aspoň raz viesť s otcom. S Jürgenom som sa mohol porozprávať o čomkoľvek a dôverovať mu.”
Lewandowski o tri dni neskôr zaznamenal hetrik a asistenciu proti Augsburgu. V nasledujúcich desiatich sezónach už len raz podliezol latku 20 ligových gólov v sezóne. Kloppa prirovnal k prísnemu učiteľovi: „Pri spomienkach na školu vždy myslíme na ‚zlých’ učiteľov. Sú prísni, no dostanú z nás to najlepšie. A taký je Jürgen, stojí jednotkárov s vyznamenaním. Nie kvôli sebe, no kvôli vám.”
Najlepšie momenty Roberta Lewandowského v Bayerne Mníchov:
Ani peniaze, ani trofeje. Futbal je o niečom inom
Lewandowskému v ďalších rokoch pomohli trénerské esá v Bayerne Mníchov Jupp Heynckes, Pep Guardiola, Carlo Ancelotti a teraz Hansi Flick. Okrem nich manželka, kondičná a výživová poradkyňa Anna. Aj vďaka nej nemal po príchode do Nemecka vážnejšie zranenie a v posledných deviatich sezónach odohral vždy minimálne 47 stretnutí.
Lewandowski v ostatných mesiacoch láme strelecké rekordy. Po polovici sezóny smeruje k premiérovému zisku Zlatej kopačky pre najlepšieho strelca v Európe a aj tento rok ašpiruje na zisk Zlatej lopty pre najlepšieho futbalistu planéty.
Nie sú to však ocenenia, sláva ani peniaze, čo poháňa poľského bombardéra: „Otec mi položil loptu k nohám a nikdy nedopustil, aby som zabudol, prečo hrám futbal. Ak by mal byť môj život sfilmovaný, v poslednej scéne by sme s otcom ráno išli autom na opačný koniec Poľska na ďalší zápas. Rozprávali by sme o futbale, škole, o hocičom. O tom, čo urobím v zápase a ako strelím gól. To je moja najkrajšia spomienka, to pre mňa znamená futbal.”
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)