Kedysi sa zuby čistili aj niťou na vyšívanie, viac sa trhalo ako liečilo
17.4.2021 00:00
akt. 22.06.2021 04:14

Kedysi sa zuby čistili aj niťou na vyšívanie, viac sa trhalo ako liečilo

Zubný lekár Jozef Hudec. Zdroj: Jozef Hudec
Uložiť článok
V minulosti sa namiesto zubných nití používali tie na vyšívanie a zuby sa viac trhali. Prečo dnes pacienti neutečú z kresla a kto znáša lepšie bolesť, sa dozviete v rozhovore so zubným lekárom s dlhoročnou praxou.

Odbornú prax začínal v časoch, keď sa používali tmavé amalgámové plomby a za zubnú starostlivosť sa platili symbolické sumy. Stomatológ Jozef Hudec dnes ošetruje pacientov v Banskej Bystrici a zároveň pôsobí ako viceprezident Slovenskej komory zubných lekárov.

V rozhovore vysvetľuje, prečo sa v minulosti zuby viac trhali, kedy treba navštíviť zubára po prvý raz, kto znáša lepšie bolesť a prečo sú zubné pasty skôr biznisom a zdravý chrup môžete mať aj bez nich. 

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo mala väčšina päťdesiatnikov v socializme zubné protézy,
  • či musí zákrok u zubára bolieť,
  • aké boli ceny zubných úkonov za socializmu,
  • prečo dnes platíme u zubárov stovky eur.

Stomatológia je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odborov. Čo považujete za jej najväčší pokrok od pádu totality?

Jednou z oblastí je endodoncia – čistenie zapálených koreňových kanálikov. Využívajú sa pri nej dentálny mikroskop, flexibilné nikel-titánové nástroje v rotačných motoroch, apexlokátory (prístroje s mikročipom na určenie dĺžky koreňového kanálika), ultrazvuk, kalciumsilikátové cementy a nové možnosti rontgenovej diagnostiky. Z endodoncie urobili samostatný odbor s vysokou úspešnosťou liečby.

Dnes dokážeme diagnostikovať aj malé kazy pomocou rádioviziografie (digitálny rtg), diafanoskopie, ultrafialového infračerveného svetla v kamere alebo laserového lúča. Bežne dostupné je tiež zubné 3D vyšetrenie, tzv. CBCT.

Ďalším veľkým prínosom je používanie lupových okuliarov s 2,5- až 7-násobným zväčšením. Použitie lúp umožňuje lekárovi vidieť detaily a má lepšiu kontrolu nad ošetrením.

Väčšina pacientov dnes dúfa, že im zubár zachráni zub pred vytrhnutím. Ako tomu bolo v minulosti – trhalo sa viac?

Áno, zuby sa viac trhali, ako liečili. Väčšina päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov už mala protézy. Limitovali nás technologické možnosti, ale bolo to aj o prístupe pacienta a lekára. Rozdiel bol tiež medzi mestom a dedinou.

Dnes je endodoncia najdynamickejšie sa rozvíjajúci odbor v zubnom lekárstve V minulosti to bolo často ošetrenie s nejasným koncom.

Prečo s nejasným koncom?

Nie vždy sa zub podarí zachrániť a niekedy ho aj tak treba vytrhnúť. Jeden kolega to označil za nevďačnú robotu – hodinu sa hrá s jedným kanálikom a pacient to neocení, lebo nevidí žiaden výsledok.  Zhrnul to nasledovne: „Pacient ocení, keď mu niečo z úst vyberieš, alebo do nich dáš“.

Aký bol najväčší problém tohto zákroku?

Kedysi sa používali oceľové nástroje, s ktorým bolo ťažké dostať sa do zahnutého kanálika a vyčistiť ho. Ako výplň sa preto používali pasty s paraformaldehydom. Mali veľmi silný antimikrobiálny účinok a nahrádzali nedokonalé mechanické ošetrenie. Dnes sa pre ich toxicitu nesmú používať.

Viditeľná zmena sa týka aj plomb – neestetické amalgámové sú už minulosťou. Aké sú hlavné výhody tých dnešných?

Platí, že aj vo výplňovej terapii nastala prevratná zmena. Dnes používame lepené plomby – kompozity. Kedysi klasické amalgámové držali mechanicky. Pred ich aplikáciou bolo treba odvŕtať aj značnú časť zdravého zuba.

Súčasné fotokompozity sa pomocou lepidla - adhézíva nanášajú v tenkých vrstvách a vytvrdzujú UV lampou. Umožňujú šetrnejšiu preparáciu zubu, pretože sa odstraňuje iba poškodené zubné tkanivo a nenarúša sa to zdravé.

A čo ostatné oblasti zubného lekárstva?

Nové technológie a materiály zasiahli všetky oblasti zubného lekárstva. Zdokonaľujú sa už overené staré liečebné postupy v implantológii, protetike, diagnostike. Všetky tieto výdobytky nám uľahčujú prácu a zvyšujú úspešnosť liečby. Výsledky sú predvídateľné a zvyšujú komfort pacienta.

Napreduje aj zubné lekárstvo ako vedný odbor v spolupráci so všeobecnou medicínou. Pribúda štúdií, ktoré ukazujú súvis napríklad medzi zápalovým ochorením parodontu s niektorými chorobami, či už cievnymi, reumatoidnými, cukrovkou alebo nízkou pôrodnou váhou detí.

Opomenúť nemožno, samozrejme, ani digitalizáciu, ktorá však zasiahla všetky oblasti života. 

Kde sa stratili detskí zubári

Bolo za socializmu niečo na vyššej úrovni, ako dnes?

Materiálovo-technické vybavenie sa nedá porovnávať, pretože za 40 rokov došlo k obrovskému pokroku. Môžeme porovnávať skôr systém. Či to bolo lepšie, ťažko povedať.

Kedysi fungovali školské ambulancie pre deti. Každé dieťa malo svojho lekára a návštevnosť dosahovala sto percent. Zodpovedal za to štát. Zrušením týchto ambulancií sa zodpovednosť preniesla na rodičov. Výsledkom je, že dnes 40 percent detí do 18 rokov nemá kartu u zubného lekára.

Ako je to s „kvalitou“ mladých zubárov?

Zubný lekár musel v minulosti po skončení štúdia absolvovať atestáciu 1. stupňa, aby mohol pracovať samostatne. V rámci predatestačnej prípravy pracoval čiastočne pod dohľadom, absolvoval kurzy v jednotlivých odboroch a záverečnú stáž na klinickom pracovisku. Po zavedení titulu MDDr. boli atestácie zrušené.

Dnes si môže absolvent hneď po skončení školy otvoriť vlastnú prax. Obávam sa, že to nie je možné v žiadnom štáte Európskej únie. Našťastie, máloktorý mladý lekár to urobí a radšej sa zamestná u skúsenejšieho kolegu, aby získal skúsenosti.

Hovoríte, že máme 40 percent neošetrených detí. Na druhej strane sa však stále viac zdôrazňuje, že by mali k zubárom chodiť deti už od útleho veku. Majú dnešné deti horšie zuby ako za socializmu?

Keď si porovnáme počet kazov detí vtedy a dnes, sme na tom lepšie. Avšak tým, že nemáme vyšetrené vysoké percento detí, u ktorých je pravdepodobné, že nebudú mať zdravé zuby.

Takmer 60 percent päťročných detí má zubný kaz. Cieľom Svetovej zdravotníckej organizácie do roku 2020 bolo, aby 90 percent päťročných detí bolo bez zubného kazu. To sme nedosiahli.

Kedy by mali rodičia s dieťaťom navštíviť po prvý raz zubára?

Prvá návšteva by mala byť v jednom roku dieťaťa. Je to kontakt zubného lekára s rodičom – poučenie o výžive z hľadiska prevencie kazu a potrebe čistiť už prvý prerezaný zúbok. Veľa rodičov to aj chce absolvovať, no nemôže nájsť zubného lekára, s čím je na Slovensku problém.

Prečo?

Ošetrenie detí je náročnejšie. Veľa času strávite presviedčaním. Aj spolupracujúce dieťa sa môže počas ošetrenia zaseknúť a máte problém dokončiť výkon. Mnohí lekári preto povedia, že deti neošetrujú.

Ošetrenie detí nie je finančne zvýhodnené zo strany zdravotných poisťovní, ako je tomu v okolitých štátoch, pričom lekári sú dosť vyťažení aj bez detských pacientov.

Existujú dnes vôbec detskí zubní lekári?

Kedysi to boli práve tí školskí. Dnes sú to väčšinou rodinní lekári, ktorí ošetrujú rodičov aj ich deti. Niektoré nové ambulancie berú detských pacientov, ale podmieňujú to tým, aby k nim chodil aj jeden z rodičov. Má to svoju logiku, ale ak je rodič spokojný so svojim ošetrujúcim lekárom, nemá dôvod ho zmeniť.

Sú aj ambulancie , ktoré sa špecializujú na ošetrenie pod sedatívami, teda detí, ktoré nespolupracujú – buď pre nízky vek alebo zdravotný hendikep. Rodičia také ošetrenie platia v plnej výške, a nie každý si to môže dovoliť.

Prečo návšteva zubára nebolí

Návšteva zubára bola kedysi pre mnohých ľudí traumou, ktorá sa spájala s veľkou bolesťou. Niektorí sa báli až tak, že prišli až v hraničných prípadoch, keď sa zub nedal zachrániť. 

Strach sa vyvíja postupne a niekedy je ťažké ho odhaliť. Zistíme to až po čase. Môžu za tým byť traumy z detstva: bolestivý zákrok, zlý prístup lekára.

Po revolúcii sme získali cenné rady od lekárov, ktorí za socializmu emigrovali a pracovali vo Švajčiarsku. Oni nám povedali, že keby vo Švajčiarsku niečo u zubára bolelo, mohol by rovno zatvoriť ambulanciu.

Aj preto dnes návšteva zubára bolí menej?

Dnes by zubné ošetrenie nemalo byť vôbec bolestivé. Ja ponúkam anestéziu každému, no nie každý ju chce. Máme pritom bezpečnejšie anestetiká ako v minulosti, ale aj nové techniky podania anestetika, ktorými sme schopní bezbolestne vykonať akýkoľvek výkon. Injekciu dokážeme aplikovať bezbolestne.

Jediné, čo je niekedy nepríjemné, je skúška na studené. Pred každou anestéziou si spravím skúšku vitality zubov, ktoré budem ošetrovať.

Kto znáša bolesť lepšie – muži, alebo ženy?

Hovorí sa, že muži majú vyšší prah bolesti, ale ženy ju lepšie znášajú. Ťažko povedať. Ženy sa boja trochu viac, ale sú úprimnejšie a otvorenejšie v prejavovaní svojich pocitov. Muži svoj strach skôr zatajujú.

V prípade oboch pohlaví sú však extrémy: jedni, čo by chceli anestéziu najradšej už v čakárni a druhí, čo znecitlivenie automaticky odmietajú.

Zubná pasta ako prežitok?

Preventívne prehliadky sú dnes štandardom a u zmluvných lekárov aj podmienkou, aby pacientovi poisťovňa uhradila prípadné ďalšie zákroky. Ako to fungovalo za socializmu?

Ošetrenie nebolo viazané na preventívne prehliadky. Tie sa robili a vykazovali do štatistiky. V prípade školských ambulancií to bolo dvakrát do roka. Celá trieda absolvovala prehliadku a potom sa deti volali z triedy podľa kazov na ďalšie ošetrenie. Volalo sa to dvojkolová sanácia.

Lekári boli aj hodnotení za to, či k nemu chodia pacienti na preventívnu prehliadku, ale nebolo to povinné. Ak lekár urobil málo preventívnych prehliadok, nemal sanovaných pacientov a sankcie boli vyvodené voči lekárovi, nie voči pacientovi, napríklad nevyplatením polročnej odmeny. Dnes je to naopak – zdravotná poisťovňa postihuje pacienta.

Chodili v minulosti ľudia poctivejšie na preventívne prehliadky ako dnes?

Bolo to individuálne. Záviselo to od toho, aký mal pacient prístup. Niekto chodil pravidelne, iný len vtedy, keď už ho niečo bolelo. 

Zubní lekári dnes odporúčajú používať medzizubné kefky, dentálne nite či špeciálne dočisťovacie kefky, ktorých je na trhu neúrekom. Aká bola ponuka za socializmu?

Citlivé krčky sme impregnovali v ambulancii, špeciálne pasty neboli na trhu. Boli rôzne iné – s chlorofylom, karlovarskou vodou, pre fajčiarov. Niektoré sa vyrábajú dodnes.

Populárna bola pasta Erilex. Dobre vyčistila zuby od kávy a cigariet, no obsahovala veľké častice a pri dlhodobom používaní spôsobovala eróziu zubov. Neskôr preto zmenili jej receptúru. Zubná pasta však nie je pri umývaní zubov to najdôležitejšie.

Výrobcovia vám môžu sľúbiť čokoľvek. Keďže zubné pasty nie sú liečivá, výrobcovia nemusia preukázať účinok. Je to predovšetkým výnosný obchod. 

Čo je teda najdôležitejšie?

Mechanické čistenie. Ak si viete dokonale očistiť zuby zubnou kefkou bez pasty, nepotrebujete ju.

V súčasnosti sa v rámci prevencie teší obľube dentálna hygiena. Bola dostupná aj za socializmu?

Príčinou zubného kazu a zápalu ďasien je vo väčšine prípadov bakteriálny povlak. Jeho dokonalé odstránenie je jediný spôsob, ako proti týmto chorobám bojovať. Uvedomenie si tejto skutočnosti zásadne ovplyvnilo myslenie zubných lekárov za posledných 30 rokov. Nie že by sme to predtým nevedeli, ale akosi sa tu vo výučbe aj v praxi podceňovalo.

Dentálnu hygienu dnes vykonávajú nielen zubní lekári, ale aj dentálne hygieničky. V takej forme, ako ju poznáme, však za socializmu neexistovala.

Ako teda vyzerala?

Za socializmu to robili zubní lekári. Išlo o odstraňovanie zubného kameňa, ktoré sa väčšinou robilo ručne kyretami alebo škrabkami. Ultrazvuk používaný dnes bol skôr výnimkou. Školskí lekári zas chodili do škôlok učiť deti, ako si majú umývať zuby. Zároveň im dávali fluoridové tabletky. Vykonávala sa tiež lokálna fluoridácia zubov výplachom.

Dentálna hygiena je však predovšetkým o učení pacienta, ako si umyť zuby a odstrániť zubný povlak zo všetkých plôšok zuba.

Za čo platíme u zubára

Zubári objednávajú pacientov na presný čas, prípadne vybavujú akútne prípady. Ako fungovali zubné ambulancie pred revolúciou?

Povaha našej práce si vyžaduje, aby sme si vyčlenili čas na pacientov. Fungovalo to tak, že ráno boli spravidla hodiny pre tzv. bolestivých. Väčšinou do nejakej ôsmej – deviatej hodiny. Potom nasledovali objednaní pacienti. Obyčajne bol ešte jeden protetický deň, keď prišli zo zubnej techniky zobrať odtlačky na mostíky a protézy.

Dnes mám objednaných pacientov od rána. Akútni pacienti sú naučení zatelefonovať a sestrička im podľa naliehavosti ošetrenia nájde termín.

Starostlivosť o zuby je v súčasnosti finančne náročnou položkou, u zubárov neraz necháme aj stovky eur. Hoci socialistické zdravotníctvo bolo bezplatné, u zubárov sa za niektoré zákroky platilo... 

Socialistické zdravotníctvo bolo deklarované ako bezplatné a všeobecne dostupné. Vzťahovalo sa to aj na zubné lekárstvo, hoci sa predsa len platilo. Ceny boli však skôr symbolické.

Za korunku ste zaplatili asi 44 korún, čo určite nezodpovedalo nákladom. Jednoduchá protéza bola zadarmo, komplikovanejšia tiež za symbolickú sumu. Ceny sa nemenili 20 rokov. Paralelne však fungoval ešte iný systém platenia.

Aký?

Bol to istý spôsob všimného, skôr na báze protislužieb. Ľudia, ktorí mali prístup k nedostatkovému tovaru alebo službe, boli za protislužbu zvýhodňovaní... Ale bolo to aj za peniaze. Platilo sa za protetické práce, ak niekto chcel mať niečo skôr alebo si vybral lekára, ku ktorému nepatril.

Samozrejme, nedá sa povedať, že tak fungovali všetci, ale určite sa takí našli. Zubní lekári mali pomerne nízke platy. Ja som mal nástupný plat 1900 korún a po atestácií 2100 korún. Aj v platoch platilo rovnostárstvo, ale niektoré preferované remeslá mali vyššie platy ako vysokoškoláci.

Ako vnímate názory, že ceny u zubárov sú v súčasnosti vysoké a premrštené?

Zubné lekárstvo je jediný ambulantný odbor, kde sa zo zákona určilo, čo bude hradiť zdravotná poisťovňa a čo pacient. Je preto pochopiteľné, že v zubných ambulanciách sa platí najviac.

Platí sa nielen za materiály, ale predovšetkým za čas a odbornosť. Dnes pacientom nestačí zbavenie bolesti a funkčnosť. Majú aj vysoké estetické nároky, čo nie je lacné. My ceny počítame podľa minútových nákladov na ambulanciu. Sú fixné a variabilné.

Medzi fixné patrí nájom, splátky za prístroje, plat sestričky, poistka a podobne. Tie máte aj keď nepracujete napr. cez dovolenku alebo PN-ku. Variabilné sa dvíhajú, keď pracujete – plomby, vrtáky, koreňové výplne, dezinfekcie... Toto sa vydelí pracovným časom, nie plným, lebo nepracujete osem hodín s pacientom. V priemere je to tak 70 až 80 percent času.

Na vysoké poplatky však existuje recept. Ak sa zreálnia platby za výkony z verejného zdravotného poistenia, čiže zo zdravotných poisťovní, určite to pocíti pacient v nižších úhradách.

Čiže ceny sú primerané...

Je to vec pohľadu. Ten istý výkon môže u každého lekára stáť rôzne. Má iné vybavenie, inú polohu ambulancie – v meste platí vyšší nájom, na dedine menší, plat sestry v Bratislave je určite iný ako v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou.

Vysoká cena neznamená automaticky kvalitnejšie ošetrenia, ale ako pacient by som spozornel, ak je cena veľmi nízka. Vtedy niečo nie v poriadku.

ČÍTAJTE VIAC O TÉME:
November ’89
Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.