oPeniazoch.sk, CNBC Foto: TASR/AP,Jan Esper
Trojica najbohatších technologických miliardárov na svete sa všemožne snaží vyvinúť nové technológie, ktoré pomôžu znížiť emisie oxidu uhličitého. Je všeobecne známe, že stromy dokážu v tomto smere byť naozaj efektívne, ale zalesňovanie je na ich zozname relatívne nízko.
Zdá sa, že zmena podnebia je pre technologických miliardárov ako Elon Musk, Jeff Bezos a Bill Gates jednou z priorít. Objavujú sa ale názory, ktoré spochybňujú ich úsilie, údajne sa nezameriavajú na tie správne oblasti.
Musk sa vo veľkej miere zameriava na financovanie technológií na znižovanie emisií skleníkových plynov, Gates je obzvlášť aktívny v oblasti jadrovej energie a Bezos vytvoril špecializovaný fond „Bezos Earth“. Všetci sú presvedčení, že v boji proti zmene podnebia musia hrať hlavnú úlohu technológie, a robia všetko pre to, aby posúvali hranice v oblasti klimatických technológií.
„V zásade rozmýšľajú spôsobom„ Iron Mana “, čo znamená, že môžeme vytvoriť technológiu, aby sme sa z toho mohli dostať inováciou,“ uviedol Christian Kroll, zakladateľ a generálny riaditeľ vyhľadávacieho nástroja Ecosia, pre CNBC. Dodal, že by sa mali viac zameriavať na výsadbu stromov. „Žiadna technológia to nikdy nedosiahne," povedal v súvislosti so stromami. „A navyše, toľko vecí získame zadarmo. Získavate úrodnú pôdu, robíte niečo proti kríze biodiverzity a pomáhate kolobehu vody, aby ste mali menej sucha a menej povodní.“ Stromy a zalesňovanie sú však podľa Krolla na zozname technologických miliardárov relatívne nízko. Aj keby technologickí miliardári nedokázali „vyriešiť“ otázky klimatických zmien vysadením ďalších stromov, mohlo by to mať „obrovský dopad“, keby tejto záležitosti venovali viac svojho kapitálu, uviedol. Podľa indexu Bloomberg Billionaire má zakladateľ Amazonu Bezos čisté imanie 197 miliárd dolárov, zakladateľ Tesly Musk 181 miliárd dolárov a zakladateľ spoločnosti Microsoft Gates 145 miliárd dolárov.
Globálne emisie oxidu uhličitého za posledných 100 rokov prudko vzrástli, čo viedlo k nebývalému globálnemu otepľovaniu a zmenám podnebia. Je všeobecne známe, že stromy patria medzi najefektívnejšie v zachytávaní oxidu uhličitého. Odstraňujú ho z atmosféry chemickou reakciou známou ako fotosyntéza, pri ktorej premieňajú plyn na energiu, ktorú používajú na svoj rast. Dvanásť z 20 najlepších klimatických riešení sa týka buď poľnohospodárstva, alebo lesov, uvádza nezisková organizácia Project Drawdown z oblasti klímy. Minulý týždeň britský princ William zdôraznil význam investícií do prírody pri riešení klimatických zmien a ochrane našej planéty. „Musíme investovať do prírody prostredníctvom zalesňovania, udržateľného poľnohospodárstva a podpory zdravých oceánov, pretože to je jeden z nákladovo najefektívnejších a najefektívnejších spôsobov riešenia zmeny podnebia,“ uviedol. „Odstraňuje oxid uhličitý z atmosféry, pomáha budovať odolnejšie komunity, bojuje so stratou biodiverzity a chráni živobytie ľudí. To je rozhodujúce, ak majú naše deti a vnuci žiť udržateľne na našej drahej planéte.“
Jack Kelly, zakladateľ spoločnosti Open Climate Fix a bývalý výskumný pracovník v laboratóriu umelej inteligencie Alphabet DeepMind, pre CNBC uviedol, že je potrebná kombinácia prístupov. „Myslím si, že potrebujeme širokú škálu zásahov, a to tak technických, ako aj zalesňovanie," uviedol. Dave Waltham, profesor na Katedre vied o Zemi na Royal Holloway z Londýnskej univerzity, pre CNBC uviedol, že „prírodné klimatické riešenia“, ako je výsadba stromov, možno považovať za „núdzovú prvú pomoc“. „Kupujú nám čas na vývoj trvalých riešení, nové lesy napríklad absorbujú CO2 asi 40 rokov a potom sa dostanú do rovnováhy. Nákup času týmto spôsobom je nesmierne cenný, pretože stále nemôžeme vyrobiť úplne klimaticky neutrálne potraviny, oceľ, energiu či betón.“
Nemožno poprieť, že technologickí miliardári sa čoraz viac zaujímajú o zmenu podnebia. V januári sa výkonný riaditeľ Tesly Musk zaviazal, že investuje 100 miliónov dolárov do novej technológie na zachytávanie CO2. Ide o proces, pri ktorom sa zachytáva odpadový oxid uhličitý buď priamo zo vzduchu, alebo tesne predtým, ako sa uvoľní z tovární a elektrární. Pre porovnanie, na stromy v roku 2019 minul 1 milión dolárov, ktoré daroval YouTuberovi Jimmymu „MrBeastovi“ Donaldsonovi. Tento finančný dar mu mal pomôcť dosiahnuť cieľ získať financovanie s cieľovou sumou 20 miliónov dolárov na výsadbu stromov. Muskov postoj ku klimatickým zmenám je však komplikovaný. Aj keď prevádzkuje relatívne ekologickú spoločnosť na výrobu elektrických vozidiel, bol tiež kritizovaný za svoju záľubu v bitcoinoch, ktoré sú dnes jedným z najväčších producentov CO2 na svete.
Ďalší z trojice, Gates, je presvedčený, že budúcnosť je jadrovej energii. Jeho spoločnosť TerraPower, ktorú založil v roku 2008, sa zameriava na vybudovanie plne funkčného pokrokového jadrového reaktora. Ako píše vo svojej novej knihe „Ako sa vyhnúť klimatickým katastrofám“ Gates odkrýva, že nie je presvedčený o tom, že sa do stromov sa oplatí investovať. „Má to zjavnú príťažlivosť pre tých z nás, ktorí milujú stromy, ale otvára veľmi komplikovanú tému… ich vplyv na zmenu podnebia sa zdá byť prehnaný," píše. Gates tvrdí, že najefektívnejšou stratégiou opätovného zalesňovania je zastavenie masívneho výrubu a hovorí, že „na to, aby ste absorbovali emisie vyprodukované priemerným Američanom za celý jeho život, potrebovali by ste vysadiť stromy v tropických oblastiach na ploche okolo 20 hektárov.“ Spoluzakladateľ Microsoftu objasnil vo februári svoj postoj k stromom v rozhovore pre podcast s novinárkou New York Times Karou Swisherovou. „Ak sa chystáte financovať 10 000 rokov neustáleho opätovného vysádzania, potom je to legitímne," uviedol Gates. „Ale ak vysadíte len jednu generáciu stromov, veľa to nezmení. Viete, nehovorím, že je to zlé alebo niečo podobné, v tomto probléme to ale výraznejšie nepomôže.“ Gates, ktorý je v súčasnosti najväčším vlastníkom poľnohospodárskej pôdy v USA, dodal: „Myšlienka, že existuje priestor na vysádzanie biliónov stromov, nie je správna.“
Bezos a jeho Bezos Earth Fund vo výške 10 miliárd dolárov, ktorý uviedol do života minulý rok vo februári, má poskytnúť finančnú podporu vedcom, mimovládnym organizáciám, aktivistom a súkromnému sektoru. Fond doposiaľ udelil granty niekoľkým organizáciám zameraným na zalesňovanie vrátane projektov zalesňovania Eden, The Nature Conservancy a The Natural Resources Defense Council. Amazonu však vyčítajú, že zvyšuje znečistenie lietadlami a dodávkami a že pri balení svojich výrobkov používa nadmerné množstvo kartónu. Amazon tvrdí, že je 100 % obnoviteľný a že nepoužíva plastové ani kovové obaly. Amazon Web Services, gigant cloud computingu spoločnosti, a Microsoft tiež prevádzkujú energeticky náročné dátové centrá po celom svete.
Kroll si však myslí, že technologickí miliardári sú stále relatívne „posadnutí“ snahou vymýšľať nové technológie, aby sa problému chopili. Jeho spoločnosť Ecosia so sídlom v Berlíne venuje 80 % svojho zisku charitatívnym organizáciám zameraným na zalesňovanie. V zásade platí, že ak človek použije vyhľadávací modul Ecosia, takmer všetky peniaze, ktoré spoločnosť zarobí na digitálnych reklamách, sa použijú na výsadbu stromov. Firma už uzavrela partnerstvo s viac ako 60 organizáciami na výsadbu stromov, ktoré vysadili viac ako 123 miliónov stromov, uviedol Kroll a dodal, že väčšinou v rozvojových krajinách v trópoch. „Vďaka našej výsadbe stromov každé vyhľadávanie odstraňuje z atmosféry asi 1 kg CO2. Denne robím desiatky vyhľadávaní, takže tisíce vyhľadávaní každý rok. To je niekoľko ton CO2 odstránených z atmosféry iba vyhľadávaním.“
Kroll navrhol, aby sa za miliardárov označovali ľudia, ktorí odstránia miliardu ton CO2 z atmosféry. „Všetci ostatní sú len dolároví miliardári," uviedol. „To je nudné. Takých už v 21. storočí potrebovať nebudeme.“
