Startupy a nožnice nerovnosti: Ako bohatli ľudia v minulosti a ako dnes

, paulgraham Foto: getty images;SITA/AP

Časopis Forbes každoročne od roku 1982 zverejňuje zoznam najbohatších jedincov. Ak porovnáme 100 najbohatších ľudí v roku 1982 so 100 najbohatšími ľuďmi v roku 2020, všimneme si veľké rozdiely.

V roku 1982 bolo najbežnejším zdrojom bohatstva v USA dedičstvo. Zo 100 najbohatších ľudí 60 zdedilo majetok po predkovi. Do roku 2020 sa počet dedičov znížil na polovicu, čo predstavovalo iba 27 zo 100. Prečo sa percento dedičov znížilo? Nie preto, že by sa zvýšili dane z dedičstva, v tomto období ich počet skutočne výrazne poklesol. Dôvodom nie je to, že by menej ľudí zdedilo veľký majetok, ale to, že s k veľkému majetku dostalo viac ľudí. Zhruba 3/4 z nových boháčov sa k majetku dostala vďaka založeniu firmy, 1/4 správne investovala. Zo 73 nových boháčov v roku 2020 je 56 zakladateľov vlastných firiem, alebo sú to niekdajší zamestnanci. 17 zbohatlo na správe investičných fondov.

V roku 1982 neboli medzi 100 najbohatšími Američanmi žiadni správcovia fondov. Hedžové fondy a súkromné kapitálové spoločnosti existovali aj v roku 1982, ale žiadny z ich zakladateľov nebol dosť bohatý na to, aby sa dostal do prvej stovky. Odvtedy sa ale zmenili dve veci: správcovia fondov objavili nové spôsoby, ako generovať vysoké výnosy a na strane druhej sa našlo viac investorov ochotných dôverovať im a zveriť im do rúk svoje peniaze.

Avšak nie hedžové fondy, ale začínajúce spoločnosti sú dnes hlavným zdrojom nového bohatstva. Ak sa pozrieme bližšie na dostupné údaje, vidíme veľké zmeny. Ľudia dnes dokážu zbohatnúť zo založenia firmy viac, než v roku 1982, pretože spoločnosti robia rôzne veci. V roku 1982 existovali dva dominantné zdroje nového bohatstva: ropa a nehnuteľnosti. Zo 40 nových boháčov v roku 1982, sa k majetku dostalo najmenej 24 vďaka rope alebo nehnuteľnostiam. Dnes to už neplatí, zo 73 nových boháčov v roku 2020 len štyria zbohatli vďaka nehnuteľnostiam a dvaja z ropy.

Do roku 2020 boli najväčším zdrojom nového bohatstva spoločnosti, ktoré sa zvyknú označovať za „technologické“. Zo 73 nových boháčov pochádza asi 30 z tohto odvetvia. Práve tech spoločnosti vyniesli na vrchol najbohatších z bohatých, až 8 z 10 najmajetnejších ľudí v roku 2020 vďačilo oblasti technológií za svoje mimoriadne vysoké čisté imanie.

Je dokázané, že považovať technológie za kategóriu, je mierne zavádzajúce. Nie je Amazon v skutočnosti skôr maloobchodný predajca a Tesla výrobca automobilov? Áno aj nie. Možno sa za 50 rokov, keď sa to, čo dnes nazývame technológie, bude považovať za samozrejmosť, nebude zdať správne zaradiť tieto dve firmy do rovnakej kategórie. Minimálne však momentálne existuje niečo, čo ich spája a čo ich odlišuje. Ktorý maloobchodný predajca má aktivity podobné Amazon Web Services? Ktorú ďalšiu automobilku riadi niekto, kto má aj raketovú spoločnosť?

Technologické spoločnosti, ktoré stoja za top 100 boháčov, tiež tvoria dobre diferencovanú skupinu v tom zmysle, že sú to všetko spoločnosti, do ktorých by investori rizikového kapitálu radi investovali, a ostatní väčšinou nie. Dôvod je prozaický, väčšinou ide o spoločnosti, ktoré vyhrávajú vďaka lepšej technológii a nie iba pomocou výkonného riaditeľa, ktorý je dobrý v uzatváraní obchodov.

Do istej miery predstavuje nárast technologických spoločností kvalitatívnu zmenu. Ropný a realitný magnát z modelu Forbes 400 roku 1982 sa nedostal do čela vďaka lepšej technológii. Vyhral vďaka tomu, že bol skutočne motivovaný a dobrý v uzatváraní obchodov. Tento spôsob zbohatnutia je už zastaraný, predchádzal priemyselnej revolúcii. Dvorania, ktorí v 16. a 17. storočí zbohatli v službách európskych kráľovských sídiel, boli tiež spravidla dobrí pri uzatváraní obchodov. Svet z roku 1982 sa dá vnímať ako staré dobré časy, pretože tak, ako vtedy niektorí zbohatli, sa to už nikomu nepodarilo. Ak sa však zahĺbime do toho, ako zbohatli, staré časy už nevyzerajú tak dobre. V roku 1982 zbohatlo 84 % zo 100 najbohatších ľudí dedením, ťažbou prírodných zdrojov alebo obchodom s nehnuteľnosťami. Je to skutočne lepšie ako svet, v ktorom najbohatší ľudia zbohatnú založením technologických spoločností? Prečo ľudia zakladajú oveľa viac nových spoločností ako kedysi a prečo z toho tak bohatnú? Prvá otázka je nesprávne formulovaná. Nemali by sme sa pýtať, prečo ľudia zakladajú spoločnosti, ale prečo opätovne zakladajú spoločnosti.

V roku 1892 zostavil New York Herald Tribune zoznam všetkých milionárov v Amerike, bolo ich 4047. Bohatstvo zdedilo iba asi 20 % z nich, menej ako je dnešný podiel dedičov. A keď preskúmame zdroje nového bohatstva, v roku 1892 mnohí z najbohatších získali svoju počiatočnú výhodu vďaka novej technológii hromadnej výroby.

Anomáliou nie je teda rok 2020, ale rok 1982. Skutočnou otázkou je, prečo tak málo ľudí zbohatlo na zakladaní spoločností v roku 1982. A odpoveď je, že keď sa zostavoval zoznam Herald Tribune, americkou ekonomikou sa prehnala vlna konsolidácie. Na konci 19-teho a na začiatku 20-teho storočia finančníci ako J. P. Morgan, spojili tisíce menších spoločností do niekoľkých stoviek obrovských spoločností. Na konci druhej svetovej vojny boli hlavné odvetvia hospodárstva buď organizované ako kartely podporované vládou, alebo ich ovládalo niekoľko oligopolných korporácií.

V roku 1960 by väčšina ľudí, ktorí dnes začínajú so startupmi, išla pracovať pre jedného z nich. Zo založenia vlastnej spoločnosti v roku 1890 a v roku 2020 by ste mohli zbohatnúť, ale v roku 1960 by to reálne nebolo. Nemohli ste preraziť oligopoly, aby ste sa dostali na trhy. Prestížnou cestou v roku 60-tych rokoch teda nebolo založenie vlastnej spoločnosti, ale prepracovanie sa po firemnom rebríčku v existujúcej. Ekonomika J. P. Morgan sa ukázala byť iba fázou a od 70-tych rokov sa začala rozpadať. Veľké spoločnosti, ktoré sa v 30-tych rokoch javili ako modely čo do veľkosti a efektívnosti, boli do 70-tych rokov ochabnuté a nafúknuté. V 70-tych rokoch bola ekonomika plná firiem izolovaných od trhových síl. Počas Carterovej vlády si federálna vláda uvedomila, že niečo nie je v poriadku, a začala s procesom „deregulácie“ vracať politiku, ktorá podporovala oligopoly.

Zároveň tu bol tlak zvonku v podobe nových technológií a najmä mikroelektroniky. Predstavte si rybník s ľadovou vrstvou na povrchu. Spočiatku jediný spôsob sa dostať zdola na povrch, je skúšať to po okrajoch. Ale ako ľadová kôra slabne, dokážete vyraziť aj priamo stredom. Okraje rybníka boli čisté technológie: spoločnosti pôsobiace v oblasti elektroniky alebo softvéru. Boli to startupy 90-tych rokov. Dnes však startupy prerážajú stredom ľadovej kôry a vytláčajú zavedené spoločnosti, ako sú maloobchodníci, mediálne siete a automobilové spoločnosti.

Ale aj keď rozpad ekonomiky J. P. Morgan vytvoril nový svet v technologickom zmysle, v sociálnom zmysle šlo o návrat k norme. Ak sa pozrieme späť do polovice 20-teho storočia, zdá sa, že ľudia, ktorí zbohatnú zakladaním vlastných spoločností, sú fenoménom súčasnosti. Ak sa však pozrieme ďalej do minulosti, vidíme, že je to predvolené nastavenie. To, čo by sme mali očakávať v budúcnosti na základe pohľadu do minulosti je, že počet aj bohatstvo zakladateľov firiem porastie, pretože každé desaťročie je čoraz jednoduchšie začať s podnikaním. Hlavným dôvodom, prečo je jednoduchšie spustiť startup, je ten, že je to lacnejšie. Technológie znížili náklady na výrobu aj na získanie zákazníkov.

Klesajúce náklady na začatie podnikania zmenili pomer síl medzi zakladateľmi a investormi. Keď ste v minulosti pri rozbehu firmy potrebovali výstavbu továrne, potrebovali ste investorov. Teraz však investori potrebujú zakladateľov firime viac ako zakladatelia investorov, a to v kombinácii s rastúcim objemom rizikového kapitálu, ktorý je k dispozícii, viedlo k vyššiemu oceneniu firiem.

Takže znižujúce sa náklady na rozbeh startupu zvyšujú počet bohatých ľudí dvoma spôsobmi. Viac ľudí zakladá firmy a tí, ktorí tak robia, môžu získať peniaze za lepších podmienok. Funguje však aj tretí faktor: samotné spoločnosti sú cennejšie, pretože novozaložené spoločnosti rastú rýchlejšie ako predtým. Technológie nielenže zlacnili výrobu a distribúciu, ale veci aj urýchlili.

Tento trend trvá už dlho. Spoločnosti IBM, ktorá bola založená v roku 1896, trvalo 45 rokov, kým dosiahla príjmy vo výške súčasnej miliardy dolárov. Spoločnosti Hewlett-Packard, ktorá bola založená v roku 1939, to trvalo 25 rokov. Microsoftu založenému v roku 1975 to trvalo 13 rokov. Norma pre rýchlo rastúce spoločnosti je teraz 7 alebo 8 rokov.

Rýchly rast má dvojitý vplyv na hodnotu akcií zakladateľov. Hodnota spoločnosti sa odvíja od jej výnosov a rýchlosti rastu. Ak teda spoločnosť rastie rýchlejšie, nielenže sa skôr dostanete k miliardovému výnosu, ale je firma aj cennejšia, keď dosiahne tento bod, ako by bola, keby rástla pomalšie.

Preto teraz zakladatelia niekedy zbohatnú v mladom veku. Nízke počiatočné náklady na začatie podnikania znamenajú, že zakladatelia môžu začať mladí a rýchly rast spoločností dnes znamená, že ak uspejú, môžu byť o pár rokov zarážajúco bohatí.

Dnes je jednoduchšie založiť si a rozvíjať spoločnosť než kedykoľvek predtým. To znamená, že s tým začína viac ľudí, že skutočne dostanú lepšie podmienky od investorov, a že výsledné spoločnosti sa stávajú hodnotnejšími. Keď pochopíte, ako tieto mechanizmy fungujú a že startupy boli potláčané po väčšinu 20-teho storočia, nemusíte sa uchýliť k nejakej vágnej argumentácii, ako sa nožnice majetkovej nerovnosti čoraz viac otvárajú. Giniho koeficient samozrejme rastie, ale ako inak by to mohlo byť, keď viac ľudí zakladá hodnotnejšie firmy?

Súvisiace články

Aktuálne správy