Napriek podivnému kľučkovaniu hnutia Sme rodina sa koalícia v poslednej chvíli dohodla. Novela zákona o ochrane verejného zdravia prešla parlamentom a hygienici získali novú kompetenciu.
Dnes sme svedkami nezvládnutého zarámcovania spoločenskej diskusie o tom, ako bojovať proti pandémii. Od začiatku po koniec. Vraj koalíciu rozdelil zákon, ktorý má zvýhodňovať zaočkovaných. To je však nepresné, zákon hovorí o niečom úplne inom. Jeho podstatou je rozšírenie kompetencií hygienikov, ktorí by v závislosti od epidemickej situácie mohli prevádzky nielen plošne zatvárať, ale aj primerane podmieňovať vstup menej rizikovým ľuďom. Do tejto kategórie pritom nespadajú len očkovaní. Novela hovorí aj o tých, ktorí ochorenie COVID-19 prekonali, alebo o tých, ktorí sa preukážu negatívnym testom. Nič viac, nič menej.
Prostriedok zamieňame za cieľ. Očkovanie však samo osebe nemôže byť účelom. Ide o dôležitý nástroj, no stále len nástroj na to, aby sme predišli zbytočným úmrtiam a kolapsu zdravotníckeho systému.
Ak však podstatu diskusie zarámcujeme ako „zákon o zvýhodňovaní očkovaných" vojdeme do slepej uličky diskriminácie. Prostriedok zamieňame za cieľ. Očkovanie však samo osebe nemôže byť účelom. Ide o dôležitý nástroj, no stále len nástroj na to, aby sme predišli zbytočným úmrtiam a kolapsu zdravotníckeho systému.
Regulácia vstupu osôb do priestorov a prevádzok (kde je vysoké riziko šírenia vírusu) je preto legitímnou súčasťou boja proti pandémii. V baroch, reštauráciách či na hromadných podujatiach je potenciál vzniku nekontrolovaných ohnísk nákazy vysoký. A to aj bez toho, že dnes na takýchto akciách málokto dodržiava protipandemické opatrenia.
Najmä preto viaceré vyspelé krajiny (ako napríklad Francúzsko, Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Nemecko či Švajčiarsko) pristúpili k tomu, že vstup na takéto miesta podmieňujú Covid passom. Ide totiž o kompromis medzi ochranou života a zdravia a relatívne normálnym fungovaním prevádzkovateľov.
Len ak vystriedame dojmy za pojmy, môžeme pristúpiť k vecnejšej diskusii. Otázkou teda je, či by sa mal vyhláškami hygienika podmieňovať vstup do prevádzok pre osoby, ktoré sú voči vírusu imúnne alebo neinfekčné. Problematickosť novej právnej úpravy tak nespočíva v samotnej regulácii vstupu osôb, ale v podobe zavádzania takéhoto pravidla v budúcnosti.
Vyhlášky hlavného hygienika totiž vôbec nie sú vhodnou formou. Podzákonným predpisom by sa nemalo tak intenzívne zasahovať do ľudských práv a slobôd. Nehovoriac o tom, že ich vydáva monokratický orgán s nízkou mierou demokratickej legitimity. I pre tieto dôvody tak leží na Ústavnom súde podanie Generálneho prokurátora a ombudsmanky, namietajúcich ústavnosť takéhoto postupu.
Slovensko je však zrejme krajinou, kde sa uspokojíme s priemernými riešeniami. A tak zavedenie prehľadného pandemického kódexu očakávať zrejme nemôžeme. Ak by sme však mali ambíciu aspoň trochu sa poučiť z katastrofy, tak by sme s tým mali niečo robiť. Pandémia koronavírusu určite nie je poslednou v dejinách.
Dnes sme však zmietaní prítomnosťou. Náš rozhľad je obmedzený a spoločnosť polarizovaná. Zo súčasného marazmu sa dostaneme jedine upokojením vášní a úprimnou snahou nájsť kompromis. Bez toho sú svetlé zajtrajšky našej čoraz krehkejšej demokracie v nedohľadne.