Pre najmedializovanejšiu slovenskú SBS-ku Bonul bol minulý rok náročný. Firma nitrianskeho oligarchu Miroslava Bödöra, na ktorej večierkoch rečnil niekdajší premiér Robert Fico (Smer-SD), prišla o špeciálny certifikát aj miliónové zákazky od štátu. Syn majiteľa SBS-ky Norbert Bödör skončil vo väzbe a aktuálne figuruje vo viacerých závažných kauzách vrátane policajnej mafie.
Turbulencie sa negatívne podpísali aj na hospodárskych výsledkoch firmy. Najvýraznejšiu zmenu zaznamenal Bonul v tržbách. Po sérii úspešných rokov sa prvýkrát medziročne prepadli a priblížili na úroveň roka 2014.
Z nedávno zverejnenej účtovnej závierky za rok 2020 vyplýva zhruba tretinový prepad tržieb oproti roku 2019 – z 55 miliónov eur klesli na 38 miliónov. Predchádzajúce štyri roky sa pritom držali nad úrovňou 50 miliónov eur, v rekordnom rok 2016 prekročili 63 miliónov eur.
Strmý prepad tržieb sa odrazil aj na zisku. Kým v roku 2019 zostalo Bonulu po zaplatení všetkých výdavkov takmer 6,5 milióna eur, vlani to bolo o vyše milióna eur menej. Hoci sa SBS-ka udržala vo vyše päťmiliónovom pluse, prepad zisku bol z pohľadu firmy rekordný. Paradoxom je, že napriek poklesu zisku dosiahol Bonul druhý najvyšší zisk v histórii.
Výraznejšiemu poklesu zisku sa Bonul ubránil aj prepúšťaním. Kým v roku 2019 mal v priemere 1637 zamestnancov, v roku 2020 to bolo už iba 1359. K 31. decembru 2020 SBS-ka vykázala dokonca 1112 zamestnancov, čo je zhruba o tretinu menej ako v minulosti.
Prehľad tržieb a ziskov Bonulu
Milióny v hotovosti
Nitrianska SBS-ka vlani zaznamenala aj medziročný pokles majetku, a to o 11 miliónov eur na konečných 27 miliónov. Najväčšiu časť majetku tvorili prostriedky na bankových účtoch, ktoré sa medziročne prepadli o polovicu – na osem miliónov eur.
Zaujímavosťou je, že kým sumy na bankových účtoch sa scvrkávali, objem hotovosti vo firme niekoľkonásobne stúpol. Zo 442-tisíc v roku 2019 prekročil 2,5 milióna eur. Pre porovnanie: z piatich najväčších firiem na Slovensku uvádza peniaze v hotovosti v účtovnej závierke iba jediná – automobilka Volkswagen. V porovnaní s Bonulom v zanedbateľnom objeme 53-tisíc eur.
Pod nárast peňazí v hotovosti sa zrejme podpísala aj zmena legislatívy počas pandémie koronavírusu. V druhej vlne vláda prijala opatrenie, ktorým počas núdzového stavu zrušila zákaz transakcií v hotovosti nad 15-tisíc eur. Obmedzenie platilo od roku 2012 a jeho cieľom bolo zabrániť praniu špinavých peňazí či fiktívnym transakciám.
Majiteľ Bonulu Miroslav Bödör neodpovedal, prečo sa Bonul rozhodol držať taký obnos peňazí v hotovosti, ani od ktorých klientov hotovosť získal.
Prišli o bezpečnostnú previerku
Vlaňajšok znamenal pre Bonul aj stratu niekdajšieho statusu. Nitrianska SBS-ka mala dlhodobo najvyššie oprávnenia v oblasti bezpečnosti na Slovensku, ktoré ju zvýhodňovali v mnohých štátnych tendroch aj pri zákazkách súkromného sektora.
Bonul prišiel aj o bezpečnostnú previerku na najvyšší stupeň, čo bola nevyhnutná podmienka pre získanie viacerých utajených zákaziek ministerstva obrany za desiatky miliónov eur. Pri posudzovaní dôveryhodnosti SBS-ky mohlo zavážiť, že syn majiteľa Bonulu bol obvinený z prania špinavých peňazí. Medzi Norbertom Bödörom a Bonulom totiž dochádzalo k finančným transakciám rádovo v desiatkach tisíc eur. Syn do otcovej firmy peniaze nielen posielal, ale ich aj dostával.
O bezpečnostnú previerku prišla aj nepriznaná sesterská firma Bonulu, do ktorej SBS-ka prelievala miliónové zisky. Vel Security sa už nemôže uchádzať o žiadne štátne zákazky, keďže ju vymazali z registra firiem obchodujúcich so štátom.
Do oprávnení pre Bonul zasiahol aj minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Jeho úrad odobral SBS-ke štatút subjektu hospodárskej mobilizácie, ktorý získala ešte za ministrovania Ľubomíra Jahnátka (Smer-SD). Ten priznal, že sa pozná s majiteľom Bonulu.
Zrušené štátne zmluvy
Zrušené previerky neboli len formalitou a významne zasiahli do biznisu firmy. Po vyše piatich rokoch zrušilo ministerstvo hospodárstva s Bonulom utajenú zmluvu na stráženie, platnú od roku 2015.
Sulíkov úrad ju stopol 30. apríla tohto roka. „Dôvodom je, že spoločnosti Bonul bola odobratá bezpečnostná previerka, pričom pri obstarávaní strážnej služby bola jednou z podmienok bezpečnostná previerka na stupeň utajenia prísne tajné,“ argumentovala hovorkyňa ministerstva Katarína Matejková na jar tohto roka.
Zmluvy s firmami z portfóliaBödörovcov už nemá ani Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR), ktorá bola za šéfovania Kajetána Kičuru známa súťažami šitými na mieru nitrianskej SBS-ky i podozrivými kontraktmi s Bonulom.
Riaditeľka kancelárie riaditeľa SŠHR Natália Petríková uviedla, že zmluvu na zabezpečenie strážnej služby na ústredí SŠHR vypovedal samotný Bonul, a to bez udania dôvodu. Naopak, SŠHR stopli zmluvu s Vel Security. Stalo sa tak začiatkom roka, „keď spoločnosť vrátila Potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti Národnému bezpečnostnému úradu“.
S Bonulom a Vel Security zrušil zmluvy aj Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).
„K vypovedaniu zmlúv došlo bezprostredne po zrušení platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti týchto spoločností,“ uviedla hovorkyňa ZVJS Monika Kacvinská.
Milióny od štátu
Zmluvu s Bonulom vypovedala vlani na jeseň aj ministerka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí). SBS-ka chránila priestory Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES), ktorá spadá pod jej úrad.
Remišová pri tejto príležitosti vyčíslila, že skupina firiem okolo Bonulu získala v roku 2018 od štátu zákazky za približne 100 miliónov eur. Líderka najmenšej koaličnej strany zároveň vyzvala na celoplošné prehodnotenie zmlúv s nitrianskou SBS-kou.
„Rezorty by mali vyhodnotiť mieru bezpečnostného rizika, ako aj možnosti zákonného ukončenia zmlúv v prípade, že Bonul môže byť bezpečnostným rizikom. Či už z dôvodu odobratia bezpečnostnej previerky alebo aktuálne známych informácií,” vyhlásila Remišová vlani v septembri.
Ani po vyše desiatich mesiacoch však nie je jasné, ako dopadlo preverovanie zmlúv. Remišová nás odkázala na vicepremiéra Štefana Holého (Sme rodina), ktorý na otázky do uzávierky neodpovedal.
Hoci Bonul prišiel o viaceré lukratívne štátne zákazky, niektoré štátne inštitúcie podpísali s firmou nitrianskeho oligarchu nové kontrakty. Príkladom je Slovenská pošta, ktorá SBS-ke priklepla zákazky za niekoľko miliónov. Štátne Železnice Slovenskej republiky zas v marci vyhlásili 80-miliónový tender na modernizáciu železničnej trate, v ktorom vyžadujú kritizovanú diskriminačnú podmienku – certifikát k bezpečnostnému systému, ktorý na Slovensku majú iba Bonul a ďalšie dve jemu blízke firmy.
Preberú žezlo Makóovci?
Bonul bol na trhu súkromných bezpečnostných služieb počas vlád Smeru-SD suverénnou jednotkou s dominantným postavením. Na päty mu však začína šliapať Lama SK s väzbami na najvyťaženejšieho korupčníka Ľudovíta Makóa.
Pred ôsmimi rokmi mal Bonul 20-krát väčšie tržby ako Lama SK. V roku 2019, keď krajine vládla koalícia na čele so smerákom Petrom Pellegrinim, prešiel Bonulom trikrát väčší objem peňazí ako Lamou SK. Vlani sa rozdiel zmenšil ani nie na polovicu. Lama zarobila 22 miliónov, teda už len o 15 miliónov menej, ako Bonul. Štátne zákazky od Slovenskej pošty prinesú firme s prepojením na skorumpovaného exšéfa daňových kriminalistov Makóa v najbližších rokoch ďalších viac ako 10 miliónov eur.
S vašou podporou dokážeme viac
Exkluzívny obsah je teraz ešte dostupnejší aj vďaka vám. Získajte k nemu prístup za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!
 "FOTO: Oslavy nemali konca. Takto to doma roztočili majstri z Nitry | Šport.sk")
