Lekár z regionálnej nemocnice: Dúfame, že pri delte sa tragédia z druhej vlny nezopakuje
27.7.2021 00:10

Lekár z regionálnej nemocnice: Dúfame, že pri delte sa tragédia z druhej vlny nezopakuje

Uložiť článok
Pacienta s covidom neliečili v nemocnici v Rimavskej Sobote týždne. Na odložené operácie tam aktuálne čakajú desiatky ľudí.

Rimavskosobotskú nemocnicu sme navštívili v čase, keď tam už týždne nemuseli hospitalizovať žiadneho pacienta s koronavírusom. Spomienky na druhú vlnu, ktorú tu opisujú ako frustrujúcu, však majú stále živé.

Z interného oddelenia sa dočasne stalo covidové s kapacitou štyridsať lôžok. Dnes sa opäť stará o pacientov s najrôznejšími akútnymi ťažkosťami a aj jeho jednotku intenzívnej starostlivosti vyťažujú práve oni.

Okres Rimavská Sobota je dlhodobo na špičke nezamestnanosti, jej miera je tam nad dvadsať percent. Primátorom mesta je Jozef Šimko, ktorý sa do parlamentu dostal za kotlebovcov od začiatku zľahčujúcich ochorenie Covid-19.

Nielen v rámci Banskobystrického kraja patrí okres k tým s najnižšou mierou zaočkovanosti, dosahuje len 28 percent. Župa tam pred časom pre nezáujem ako jedno z prvých zatvorila aj veľkokapacitné vakcinačné centrum.

Všeobecnú nemocnicu v objektoch samosprávneho kraja prevádzkuje Svet zdravia zo skupiny Penta Hospitals International.

„Dúfame, že tretia vlna neobmedzí poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako tá druhá, no aká bude, nevieme," hovorí primár interného oddelenia a námestník riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť Ján Zachar.

Pri vstupe do nemocnice sme prešli triážnym kontajnerom, kde nám teplotu odmerala termokamera. Videli sme šípky k vakcinačnému centru aj na testovanie. Aká je u vás situácia v súvislosti s koronavírusom dnes?

Aktuálne už nemáme v prevádzke covid oddelenie, lôžka sme opäť reprofilizovali na ich pôvodný účel. Už týždne sme u nás nemali pacienta hospitalizovaného s koronavírusom.

Covidu-19 sa však u nás v nemocnici v nejakej miere venujeme od vyhlásenia pandémie Svetovou zdravotníckou organizáciou. Prešli sme všetkými štádiami, prvou vlnou, ktorá bola ľahšia, druhou, ktorá bola extrémna a preverila do špiku kostí všetkých našich zamestnancov. Ukázala nám, ako vedia reagovať a správať sa v mimoriadnej situácii.

Súčasný útlm v zásade kopíruje celoslovenskú situáciu, čísla pozitívne testovaných aj tých, ktorí potrebujú hospitalizáciu, výrazne klesli. Bavíme sa o desiatkach ľudí. Čím si tento stav vysvetľujete?

Necítim sa byť expertom na tento konkrétny vírus a jeho správanie sa, no podľa môjho osobného názoru je za tým viac faktorov. Jedným z nich je určite aj prirodzený priebeh epidemiológie choroby, jej ústup. Druhá vlna je z tohto hľadiska definitívne za nami. Do úvahy však treba brať aj očkovanie. Hoci okres Rimavská Sobota a v širšom meradle ani Slovensko nie sú lídrami v percente zaočkovanosti, vakcinácia určite význam má. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať na jeseň.

(Text pokračuje pod obrázkom.)

5fotiek v galérii Interné oddelenie liečilo donedávna covidových pacientov, aktuálne lôžka opäť slúžia pôvodnému účelu. Zdroj: Aktualtiy.sk

V niektorých krajinách čísla aktuálne opäť stúpajú. Ako si predstavujete tretiu vlnu v takejto regionálnej nemocnici?

K tomu dnes ťažko niečo povedať. Veľa sme sa naučili z druhej vlny, sme teda pripravení kopírovať naše skúsenosti z tohto obdobia, či už nasadenie personálu, využitie priestorov a reprofilizáciu lôžok. Poviem len toľko, že to vieme spraviť znovu.

Máme pľúcne ventilátory, lôžka s kyslíkovou terapiou, s covidovými pacientmi sa naučili pracovať kolegovia z rôznych oddelení, nielen z interného, kde sú na akútne stavy zvyknutí.

Tretia vlna by mala byť podľa infektológov úplne iná, čo konkrétne očakávate?

Dúfame, že koronavírus už neudrie v takom rozsahu. Ja verím, že ľudia budú očkovaní a delta variant neprinesie takú tragédiu, akú sme zažívali v druhej vlne - čo sa týka chorobnosti, úmrtnosti, počtu hospitalizácií, najmä tých ťažkých priebehov s potrebou nasadiť pľúcnu ventiláciu.

Myslíte si, že by sa tretia vlna dala zvládnuť aj bez toho, aby sa obmedzila iná zdravotná starostlivosť?

Závisieť to bude od počtu hospitalizovaných covidových pacientov. Veštec nie je nikto a dáta sledujú špecialisti iného rangu ako my tu v Rimavskej Sobote.

Ak znovu budú chorí s koronavírusom lôžka a personál viazať na seba, niekde sa to prejaví. Nikto nám tu nepristaví ďalšiu budovu a neprijme ďalších lekárov a sestry, ktorí sa budú venovať necovidovým pacientom a operáciám.

Ak sa bude tretia vlna blížiť rozsahom, teda nárokmi na lôžka a personál, druhej vlne, vyžiada si to, samozrejme, aj opätovné obmedzenie tých výkonov, ktoré znesú odklad.

Práve ľudia, ktorých diagnostika, liečba a operácie sa odložili, už nejaký čas po obnovení výkonov prichádzajú do nemocníc. Ako sa to prejavilo u vás?

Aj počas najhoršieho obdobia naša nemocnica, rovnako ako iné, poskytovala neodkladnú zdravotnú starostlivosť a onkologickú starostlivosť všetkým, ktorí ju potrebovali. Pacientovi, ktorý dostal infarkt, mŕtvicu a podobne sa samozrejme pomohlo, onkologickí pacienti s chemoterapiou alebo rádioterapiou v liečbe pokračovali. Bolo náročné nemocnicu rozparcelovať a udržať bez kontaktu červené – covidové a biele – necovidové zóny. Len onkológia sa musela minimálne trikrát sťahovať, aby uvoľnila miesto pre pacientov s covidom.

Teraz už nejaký čas prichádzajú pacienti, ktorí čakali alebo mohli počkať. Pociťujeme evidentný nápor na diagnostickú, ambulantnú sféru. Dobiehajú rôzne diagnostické procedúry a pacienti, ktorých operácie sa odložili, tí na „čakačke“, ich postupne podstupujú.

Ako to nemocnica zvláda?

Problémom je, že to pripadlo na dovolenkové obdobie, keď extrémne vyčerpaný personál, lekári, sestry aj nižší zdravotný personál, ktorý v druhej vlne zažíval najväčšiu záťaž, tiež potrebuje odpočinok. Veď aj lekári a sestry z neurológie, chirurgie, onkológie a psychiatrie sa podieľali na chode covidového oddelenia.

Teraz sú zaťažení „domácimi úlohami“ z druhej vlny. Pacienti, ktorí čakali, prichádzajú a majú nárok byť vyšetrení, oddiagnostikovaní, liečení. V dovolenkovom období je situácia s personálom ťažká, cítiť to pri zostavovaní služieb, no zvládnuť to musíme.

(Text pokračuje pod obrázkom.)

5fotiek v galérii Dohľad nad jednotkou intenzívnej starostlivosti. Zdroj: Aktualtiy.sk

Koľko ľudí u vás aktuálne čaká na operácie?

Na rôzne chirurgické výkony čaká viac ako 120 pacientov a na gynekologické, neonkologické zákroky cez dvadsať žien. Vyššie číslo na chirurgii súvisí aj s personálnymi problémami, zhodou okolností nám niektorí lekári nedávno skončili alebo sú na dlhodobej PN.

Keď sa vrátite k druhej vlne vo vašej nemocnici, aká bola?

Druhá vlna bola frustrujúca pre všetkých, nielen pre zdravotníkov, ale predovšetkým pre pacientov, pre ich príbuzných, ktorí stratili často mladých manželov, manželky, otcov, matky, synov či dcéry. Veď na covid zomierali aj štyridsiatnici, tridsiatnici. Mali sme tu prípad, keď sme hospitalizovali matku s dcérou, staršia matka prežila, mladšia dcéra, žiaľ, nie.

Názor, že ide o chripôčku, nám druhá vlna, teda aspoň tým, ktorí vnímajú realitu, všetkým kriticky a racionálne zmýšľajúcim ľuďom, úplne vyvrátila.

Frustrujúci bol aj nápor práce pre zdravotníkov. Veľa lekárov, sestier, ošetrovateľov nám ochorelo, niektorí kolegovia mali vážny priebeh ochorenia. Niektorí pre covid prišli o rodinných príslušníkov, priamo z personálu u nás, našťastie, nikto nezomrel.

(Text pokračuje pod obrázkom.)

5fotiek v galérii V Tejto budove sa starali o covidových pacientov. Zdroj: Aktualiy.sk

V čase najväčšieho zaťaženia ste mali štyridsať covidových lôžok plne obsadených.

Áno, boli týždne, keď sme cítili extrémny tlak na lôžko, pri pacientoch s covidovým zápalom pľúc totiž išlo o dlhé hospitalizácie. Ľudia tu ležali aj dvadsať dní v čase, keď lôžka chýbali po celom Slovensku. Na dennej báze sme hľadali voľné kapacity, kde sa dalo, komunikovali s krízovým centrom pri ministerstve zdravotníctva, operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby a telefonovali s inými nemocnicami. Veľmi nám pomáhalo infektologické oddelenie v Lučenci, neskôr sme niektorých posielali až do Košíc. Samozrejme, že pacientov a ich blízkych to netešilo, museli sme im to vysvetľovať.

Bolo to aj obdobie veľkej neistoty. Už ráno sme prišli do práce na plné oddelenie a kolegovia, ktorí nastupovali do nočnej, netušili, koľkých pacientov počas ich služby privezú záchranky. Pamätáme si na noci, keď sa prípady nakopili a lôžka jednoducho chýbali.

Frustrujúce boli aj závažné priebehy ochorenia s následkom úmrtia, na ktoré sme neboli všetci psychicky pripravení.

Mali ste dostatok informácií o tom, ako a čím Covid-19 na oddelení liečiť?

Toto bol jeden z veľkých problémov. V čase sa to veľmi rýchlo menilo a neexistovali jasne stanovené guidelines alebo odporúčania, ako liečiť jednotlivé formy covid-u. Otázniky sme neustále riešili pri indikácii jednotlivých liečiv. Veď si spomeňte, ako sa menili názory napríklad na ivermektín alebo remdesivir, či odporúčania na správne dávkovanie vitamínov D a C. Bolo to zneisťujúce, najmä, keď zoberieme do úvahy, že ako lekári chceme a mali by sme praktizovať medicínu založenú na dôkazoch.

Dnes už tento problém nevnímate?

Čo vedia v každej nemocnici s istotou, je, že pacientom pomáha kyslíková terapia. Aj v súčasnosti sú však postupy pre inú liečbu skôr vágne a nie vždy za nimi stojí dostatočná sila dôkazov a stupeň odporúčania.

Manažovanie pandémie si v slovenských nemocniciach vyžiadalo rôzne investície - do úpravy priestorov, do rozvodov kyslíka, prístrojového vybavenia a podobne. Pocítili ste to aj v Rimavskej Sobote?

Keďže sme si od štátu mohli nárokovať rôzne formy príspevkov a pomoci, či už finančnej, alebo materiálno-technickej, využili sme to. Na internom aj onkologickom oddelení sme urobili nové rozvody kyslíka, nakúpili sa pľúcne ventilátory aj neinvazívne vysoko prietokové ventilácie. V uplynulom období sa určite vďaka alokovaným eurofondom posilnilo prístrojové vybavenie nemocnice, čo ocenia pacienti aj v postcovidovej dobe, ktorá, dúfam, príde.

(Text pokračuje pod obrázkom.)

5fotiek v galérii Vstup do nemocnice v Rimavskej Sobote. Zdroj: Aktuality.sk/Iva Zigová

Na čo by mal štát myslieť pred treťou vlnou v nemocniciach? Čo vám chýba?

V súčasnosti sa už do nemocníc nedistribuujú antigénové testy, ktoré slúžili na rýchle otestovanie každého akútneho pacienta, aj toho, ktorý prišiel napríklad so zlomenou rukou. Dúfam, že túto diagnostickú pomôcku v tretej vlne opäť dostaneme k dispozícii, aby sme pozitívnych mohli hneď na začiatku identifikovať, prípadne hospitalizovať na covid oddelení. Tento rýchly test nám aktuálne chýba a ak príde tretia vlna, budeme to musieť vyriešiť. Samozrejme, že antigénové testy majú svoje limity. Nehovorím, že by sa mali vrátiť na celoplošné testovanie populácie, ale v nemocniciach sa ich rýchlosť osvedčila.

Sám ste povedali, že región Rimavskej Soboty nepatrí v rámci Slovenska a ani v Banskobystrickom kraji k lídrom v zaočkovanosti. Banskobystrický samosprávny kraj už napríklad zavrel tunajšie veľkokapacitné očkovacie centrum pre nízky záujem.

Záujem je určite nižší ako v niektorých iných regiónoch, je fakt, že tu je aj veľký podiel marginalizovaných skupín. My v nemocnici, samozrejme, očkovanie podporujeme a aktuálne sme pripravení očkovať aj v teréne s použitím jednodávkovej vakcíny Janssen od spoločnosti Johnson & Johnson.

Kooperujeme s okresnými úradmi, ktoré zastrešujú výjazdové očkovacie skupiny a práve oni by mali zorganizovať záujemcov v obciach. My máme pripravený tím, vakcíny aj materiál.

Aký je záujem?

Zatiaľ k nám počas dvoch týždňov nesmerovala žiadna požiadavka. Hneď, ako od okresného úradu alebo starostov obcí príde, sme pripravení vycestovať a očkovať.

Primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko je poslancom parlamentu za ĽSNS. Hoci Šimko pri otvorení župného vakcinačného centra v meste povedal, že očkovanie je jediný spôsob, ako poraziť covid, Kotlebova strana, za ktorú kandidoval, od začiatku toto ochorenie zľahčuje, o vakcínach konšpiruje a stavia sa na stranu antivaxerov. Myslíte si, že aj toto môže odrádzať ľudí od očkovania?

Niečo také sme nepostrehli. Bola by špekulácia dávať do súvislosti politické postoje primátora s mierou zaočkovanosti v regióne.

S akými názormi u ľudí z regiónu sa ako lekár stretávate?

V zásade to kopíruje celospoločenské nálady. Vytvorili sa dve skupiny, na jednej strane sú tí, ktorí podporujú očkovanie a veria mu a na druhej tí, ktorí očkovanie nepovažujú za potrebné a nechcú sa dať očkovať. Dôvody sú pritom rôzne, buď sa obávajú následkov vakcinácie, podliehajú konšpiračným teóriám, alebo bagatelizujú toto ochorenie ako virózu.

V nemocnici sa stretávame s oboma skupinami, musíme to však brať profesionálne, nikoho nemôžeme perzekuovať za to, že nie je očkovaný.

Zdravotníci v nemocnici nemali problém s ochotou dať sa zaočkovať?

Aj medzi zdravotníkmi platí Gaussova krivka rozloženia názorov na očkovanie a aj medzi nami sú, žiaľ, kolegovia, ktorí majú antivaxerské postoje. Nie je ich veľa, ale sú. Podobne ako inde nemáme personál stopercentne zaočkovaný. Opatrenia priamo v nemocnici však platia rovnako pre očkovaných aj neočkovaných. Veríme tomu, že vakcína síce stopercentne nechráni pred infekciou vírusom, no priebeh ochorenia je u očkovaných ľahší, miernejší.

Snažíte sa ľudí presviedčať o potrebe vakcinácie?

Každý lekár, ktorý je komunikačne zdatný, sa snaží s pacientmi rozprávať o tom, že očkovanie je dobrá cesta. Napríklad primár nášho ARO Azizi Sharifullah bol lídrom v poskytovaní liečby najťažším covidovým pacientom na ventiláciách a teraz chodí do vakcinačnej ambulancie ako veľký podporovateľ očkovania. Snažíme sa nerozhodnutých presviedčať, no účinok nie je stopercentný.

ČÍTAJTE VIAC O TÉME:
Koronavírus
Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.