BRATISLAVA – Kedy skončí koronavírus? Hrozí nám tvrdý lockdown? A čo nám hrozí do Mikuláša či Vianoc? Aj takéto otázky si ľudia dávajú v posledných dňoch. Situácia na Slovensku sa nezlepšuje, ba naopak, zhoršuje. Nakazených je čoraz viac, pribúda hospitalizácií aj úmrtí. Odborníci však dali hlavy dokopy a zodpovedali to, čo ľudí trápi. Pre verejnosť majú pozitívne, aj negatívne správy.
Richard Kollár, Matej Mišík, Martin Šuster, Alexandra Bražinová, Ivan Bošňák. Epidemiológovia, matematik, analytici. Práve vyššie spomenuté kapacity, ktoré nás pravidelne informujú o aktuálnej situácii s koronavírusom sa v utorok večer stretli v online priestore a začali diskutovať. Téma bola jasná – Aká je a bude tretia pandemická vlna na Slovensku?
VIDEO Situácia sa zhoršila v 19 okresoch, k bordových pribudol jeden: V časti krajov sa reprofilizujú lôžka pre COVID pacientov
Posledné týždne začali na Slovensku rásť prípady pozitívne testovaných na Slovensku na COVID-19, odborníci však zatiaľ nebijú na poplach. Problémom však nateraz je, že v niektorých okresoch rapídne pribúda hospitalizovaných, ako napríklad posledné dni v Starej Ľubovni. Tá bude od pondelka 27. septembra bordová na COVID automate.
K jeho slovám sa pridala aj epidemiologička Alexandra Bražinová, ktorá poukázala na to, že pravidlo o tom, že nakazený človek koronavírusom nie je prvé dva dni infekčný, pri delta variante neplatí. „Je to horšia situácia pre prvú líniu, pre vyhľadávanie, teda pre regionálne úrady,“ povedala v diskusii, ktorú zastrešil projekt Veda pomáha. Najväčším problémom v šírení koronavírusu sa podľa Bražinovej ukázali svadby, oslavy a iné hromadné podujatia, ktoré už vytvorili v niektorých okresoch veľké ohniská s komunitným šírením.
Jej slová doplnil aj spoluzakladateľ platformy Dáta bez pátosu Ivan Bošňák, ktorý poukázal na to, že situácia v Starej Ľubovni je alarmujúca. Podľa jeho slov okres vo štvrtok minulý týždeň vykazoval pozitivu testov 60 percent, za posledný týždeň bol pozitívny každý tretí človek. "Za 10 dní vyskočila 7-dňová incidencia na 10-tisíc obyvateľov z relatívne nízkych čísel na 10-násobok," uviedol Bošňák. To však nie je všetko.
Bošňák upozornil na to, že aj keď v Bardejove boli už od piatka prakticky zakázané svadby, tak mladomanželia sa „vynašli“ a hostiny si presunuli do susedného Svidníka. Zatiaľ vedia o troch takýchto svadbách. „Pán Boh im žehnaj, nech všetko dobre dopadne, ale ak na jednej svadbe bolo aspoň 50 ľudí, tak ich celkovo bolo 150, čo nemusí dopadnúť dobre. Niektorá časť obyvateľstva sa nechce vzdať naplánovaných akcií. Napísali nám jedni, či je dobrý nápad organizovať svadbu pre 150 ľudí v interiéri v Trstenej, lebo nevesta je tehotná. Povedal som mu, nech to aspoň spravia skôr, na čo mi odpovedali, že nie, to už je všetko naplánované, bude to tam a vtedy. Toto je veľmi zlý modus operandi,“ poukázal Bošňák. Kollár na jeho slová reagoval, že je zaujímavé, že si ľudia vo Svidníku neuvedomujú, že takýmto zmýšľaním čoskoro aj oni prídu o možnosť zorganizovať si svadbu vo svojom okrese.
Podľa sociológa SAV Roberta Klobuckého je aj to ukážkou toho, že ľudia sú už z pandémie unavení. Poukázal aj na prieskum, ktorý robili na prelome októbra a novembra minulý rok a následne ho opakovali v júli tohto roku. Minulý rok až 80 percent respondentov povedalo, že dodržiavajú opatrenia, v júli tohto roku už iba 66 percent. Okrem toho podľa Klobuckého klesol strach z epidémie na najnižšiu hodnotu – čiže, ľudia sa epidémie neboja a čoraz menej dodržiavajú epidemiologické opatrenia.
Čo nás čaká?
Mnohí z nás sa však v súčasnosti upokojujú tým, že delta variant odíde tak rýchlo, ako prišiel. Podľa Mateja Mišíka to však je nereálne. Ako hlavný problém vidí nízky záujem o očkovanie, otázne podľa jeho slov je aj dodržiavanie opatrení v COVID automate. Na to reagovala Alexandra Bražinová, že to, akým smerom sa bude jesenná vlna vyvíjať, bude závisieť od správania ľudí. Predpokladá však, že ľudia budú dobiehať naplánované oslavy a svadby.
V prípade, ak im to epidemiologická situácia v ich okrese nedovolí, očakáva, že sa presunú do susedného okresu či do okresu, kde je situácia lepšia. Bražinová v tejto súvislosti hovorí, že práve tento prvok bude hnacím motorom pre komunitné šírenie. „Najbližšie týždne očakávam zhoršenie, dôležité je toto obdobie prečkať a prežiť. Vyššiu šancu, že toto obdobie v zdraví prečkajú a prežijú, majú očkovaní, ale tiež si musia dávať na seba pozor,“ vysvetlila Bražinová.
A čo spoločnosť?
Odborníci sa pozreli aj na to, čo tretia vlna bude znamenať pre spoločnosť. Podľa sociológa Klobuckého je dôležité, ako bude tretia vlna prebiehať a aké opatrenia budú – a teda, či budú zasahovať do bežného života ľudí, ako tomu bolo v druhej vlne, alebo tá situácia bude miernejšia. Poukázal však na to, že podľa aktuálne platného COVID automatu by nemali byť zatvorené obchody, podniky, školy, ani hranice, čo by pre ľudí mohlo byť menej traumatizujúce.
Napriek tomu vidia ako problém rozdiel vo vnímaní pandémie skupinami spoločnosti – kým jedna skupina tvrdí, že pandémia tu je, druhý tvrdí, že ide o vymyslenú chorobu. Ďalším problémom je, že vymáhanie dodržiavania opatrení COVID automatu sú zvyčajne na bežných ľuďoch, ako sú prevádzkari, majitelia reštaurácií, farári, ktorí nie vždy vedia situáciu ustriehnuť. Aj z toho dôvodu sa odborníci zhodli v tom, že zrejme bude počas tretej vlny narastať agresivita voči týmto ľuďom. Radomír Masaryk poukázal aj na to, že jeden študent medicíny prirovnal protokol OTP k rasizmu a nechápe, prečo by sa mal dať testovať, ak ide na prax do nemocnice za pacientmi.
Koniec pandémie?
Odborníci sa pozreli aj na to, kedy vlastne bude koniec tejto pandémie, ktorá nám už takmer dva roky strpčuje život. Alexandra Bražinová poukázala na to, že začiatkom budúceho roka sa USA a Veľká Británia chcú vrátiť k bežnému životu pred pandémiou. Na britských ostrovoch bol tento pokus už na jar, ale prišiel delta variant. Bražinová však konštatovala, že ak sa nestane nič nepredvídané, koniec pandémie bude zrejme už budúci rok, pričom s koronavírusom sa budeme musieť naučiť žiť ako s chrípkou.
Martin Šuster z Veda pomáha tvrdí, že pandémia skončí vtedy, keď skončia aj všetky zákazy, obmedzenia a pravidlá a koronavírus sa stane okrajovým ochorením, ako je napríklad chrípka.
Aj majster tesár sa utne
Samotní odborníci však ukázali, že aj oni sú len ľudia a aj im sa podarili viaceré faux-pas. Napríklad, Robert Klobucký sa priznal, že pred pár dňami pri tom, ako bežal na električku a kupoval si lístok, si zabudol nasadiť rúško na tvár a zistil to až po troch zastávkach. Nik z cestujúcich ho však na to neupozornil, len na neho škaredo pozerali. Rovnaká situácia sa stala aj matematikovi Richardovi Kollárovi. Iní priznali, že omylom vošli do reštaurácie bez rúška na tvári.
Čo ľudí zaujíma
Ku koncu diskusie sa odborníci dostali aj otázkam verejnosti. Jedného z respondentov zaujímalo, ako spoplatnenie antigénových testov ovplyvnilo záujem o ne. Podľa Mateja Mišíka je ten rozdiel priepastný. Poukázal na to, že kým sa spoplatnili, robilo sa v priemere 80-tisíc antigénových testov denne, v súčasnosti to je zhruba 10-tisíc denne. Z tohto počtu je časť robená v nemocniciach, kde sú zdarma, za časť sa platí. Podľa Mišíka je problémom aj to, že ľudia už nemajú k dispozícii tak veľa odberových miest a nie sú tam pre nich tak dostupné ako pred pár mesiacmi.
Z pohľadu ľudí však padla aj mimoriadne dôležitá otázka – hrozí nám ďalší tvrdý lockdown? Bražinová, Kollár, Košňák, Šuster, Mišík sa vyjadrili jasne – ďalší tvrdý lockdown zatiaľ v pláne nie je. To sa však môže zmeniť, ak dosiahneme maximálnu kapacitu nemocníc, pričom podľa odborníkov vtedy budeme konať skratovo, aby sme situáciu čo najrýchlejšie dostali pod kontrolu.
